Michael Bloomberg

Evita Urban | 23.09.2012
Michael Bloomberg
Svoju karéru začínal potiac sa každé popoludnie v spodnom prádle v bankovom trezore, rátajúc zmenky. Chcel pomôcť vo Vietname, ale do dôstojníckej školy ho neprijali kvôli plochým nohám. Presadil sa ako obchodník s akciami, pozdvihol firmu Salomon Brothers a stal sa partnerom, len aby mu neskôr oznámili, že musí odísť. Svoje odstupné 10 miliónov dolárov však využil dobre a dnes je 11. najbohatším mužom USA. Dámy a páni, predstavujeme vám vzostupy a pády Michaela Bloomberga, starostu mesta New York!

Michael Rubens Bloomberg sa narodil 14. februára 1942 v Bostone v štáte Massachusetts. Pochádzal zo strednej vrstvy a jeho otec pracoval 7 dní v týždni, aby uživil rodinu. Zdroje sa rozchádzajú v tom, či bol účtovník alebo realitný maklér, jedno je však isté. Mladý Michael mal pred sebou živý príklad toho, že peniaze nie sú samozrejmosť a treba pre ne tvrdo makať. Vyštudoval elektrotechniku na univerzite Johna Hopkinsa a keďže školné v Spojených štátoch nie je lacná záležitosť, okrem študentskej pôžičky svoje štúdium financoval aj prácou na parkovisku. Titul z elekrotechniky mu nestačil, ctižiadostivý Michael vzápätí dobyl Harvard a urobil si MBA. Do tretice všetko dobré, povedal si a v čase najväčších bojov vo Vietname sa chcel prihlásiť na dôstojnícku školu armády Spojených štátov. Smola, ploché nohy zabrzdili jeho vojenskú kariéru ešte skôr, než poriadne začala.

Čo s načatým životom? Mladý Bloomberg si musel nájsť miestečko v civilnom svete. V roku 1966 ho zamestnala investičná banka Salomon Brothers. Kúpajúc sa vo vlastnom pote každé popoludnie prerátaval množstvo bankových certifikátov a zmeniek, a to všetko za 9 000 dolárov ročne. Nechcel touto bohumilou činnosťou strácať celý život, tak sa vypracoval. Najskôr na obchodníka s dlhopismi a v roku 1972 aj na partnera v Salomon Brothers. Majúc stále pred očami príklad svojho pracovitého otca, aj on makal 12 hodín denne, 6 dní do týždňa.

Jeho úsilie sa mu vyplatilo, v roku 1976 sa stal ešte váženejším spoločníkom a vedúcim oddelenia pre predaj a obchodovanie s akciami. Darilo sa mu aj v osobnom živote, ešte v tom istom roku sa oženil so svojou prvou manželkou Susan Brownovou. A Bloomberg rástol aj naďalej. V roku 1979 ho jeho šéf požiadal, aby rozbehol oddelenie pre výpočtovú techniku a počítačové systémy. Aj keď sa to niekomu mohlo zdať ako skok o úroveň nižšie, neskôr sa ukázalo, že to bolo presne to, čo Bloomberg potreboval pre svoj ďalší rast.

Zlom v raketovej kariére Michaela Bloomberga nastal v roku 1981. 31. júla sa Salomon Brothers dohodli s Phibro Corporation na tom, že ich korporácia odkúpi. Bol to šťastný deň, lebo to pre spoločníkov znamenalo veľa peňazí. Vytriezvenie však prišlo hneď nasledujúci deň. Po stretnutí s novým vedením skončil Michael aj s niekoľkými ďalšími ľuďmi na ulici. Oproti štandardne prepustenému zamestnancovi mal však 39-ročný Bloomberg jednu obrovskú výhodu – odstupné vo výške 10 miliónov dolárov.

Bloomberg nelenil a založil si vlastnú firmu hneď na druhý deň po tom, ako skončil u svojho dovtedajšieho zamestnávateľa. Ak hádate, že sa zaoberala informačnými systémami, hádate správne. V tom bola predsa budúcnosť! Majúc skúsenosti s finančným trhom, Michael si uvedomoval, že jeho bývalí kolegovia sú ochotní zaplatiť za presné a rýchle informácie veľmi veľa peňazí. Použil preto 4 milióny zo svojho odstupného, aby vyvinul počítačový terminál, ktorý neustále zobrazoval užívateľovi aktuálne údaje o situácii na finančnom trhu. Bloombergova spoločnosť sa pôvodne volala Innovative Market Solutions a spolupracovali v nej ďalší štyria ľudia.

Tieto Bloombergove terminály mali názov MarketMaster a hneď prvý klient, Merill Lynch, si ich objednal 22. Zapáčili sa mu natoľko, že v roku 1982 ponúkol Bloombergovi 30 miliónov dolárov za 30-percentný podiel v spoločnosti. Firma sa premenovala na Bloomberg L.P. a darilo sa jej natoľko, že v roku 1989 odkúpila nazad tretinu Lynchovho podielu za 200 miliónov dolárov. V tej dobe už mala predaných vyše 5 000 terminálov a vybudovaný kompletný obchodovací systém. 8 rokov po spustení mala hodnotu 2 miliardy dolárov.

Michael si uvedomoval, že v médiách je sila, a tak začiatkom 90. rokov postupne ovládol televízie, rádia a časopisy so svojími Bloomberg Business News, Bloomberg TV, Bloomberg Radio, Bloomberg Markets Magazine a neskôr aj bloomberg.com.

Dnes má Bloomberg po celom svete vyše 310 000 terminálov a samotný Michael už firmu neriadi. Svoje miesto prenechal v roku 2002 Lexovi Fenwickovi, aby sa sám mohol venovať svojej funkcii starostu New Yorku (dnes je prezidentom spoločnosti Daniel L. Doctoroff, bývalý zástupca starostu Bloomberga). Za svoje služby berie Michael iba 1 dolár ročne. Peniaze mesta nepotrebuje, má dosť vlastných, takže symbolický plat je pre neho výborný marketingový ťah. A Bloomberg sa v marketingu vyzná...

Svedčí o tom aj fakt, že napriek tomu, že pred svojou kandidatúrou patril k demokratom, rozhodol sa kandidovať ako republikán. Napriek tomu, že celý New York bol demokraticky naladený, kandidáti zo strany republikánov boli slabší a Bloomberg tam mal šancu viac vyniknúť. Do kariet mu pravdepodobne nahral aj útok z 11.9.2001, kvôli ktorému boli primárky prerušené a on pohotovo zareagoval na túto katastrofu konkrétnymi prísľubmi, ktoré napokon aj splnil. Samozrejme, voľby vyhral. A nie jedny... Dokonca presadil zmenu v zákone a vybojoval si, že môže za starostu kandidovať aj tretí krát, aj keď to dovtedy pravidlá nepovoľovali. Nuž, je dobrý. Popularitu si získava aj tým, že nebýva v starostovskom sídle Gracie Mansion, ale u seba doma, je normálne uvedený v telefónnom zozname (žiadne trápne utajené telefónne číslo vysokého politika) a naďalej chodí metrom.

Asi je dobrý starosta, lebo zdroje uvádzajú, že odkedy je starostom on, kriminalita klesla o 35 percent, počet ľudí poberajúcich sociálne dávky klesol o 25 percent a fajčenie mladistvých kleslo o 50 percent. Zdravotná pohotovosť je rýchlejšia, práce a parkovacích miest je viac a celkovo je na tom New York lepšie než ostatné mestá. Asi to chcelo len systém a v tom sa Michael vyzná.

Samozrejme, ako správny verejný predstaviteľ má aj vlastnú nadáciu – Bloomberg Philantropies. Podporuje verejné zdravotníctvo, umenie, inovácie vo vláde, životné prostredie a vzdelávanie. Keby sme chceli vymenovať, kde všade, na čo a koľko dal peňazí, bol by tento článok veľmi dlhý. Preto spomenieme len to, že okrem vyššie uvedených oblastí Bloomberg zadotoval synagógu Temple Shalom v Medforde, kde vyrastal. Tá bola následne premenovaná na počesť jeho rodičov na Židovské komunitné centrum Williama a Charlotty Bloomsbergovcov. Aj v oblasti charity mal na Michaela vplyv jeho otec, ktorý na smrteľnej posteli povedal, že počas svojho života si uvedomil, aké dôležité je pomôcť neziskovému sektoru zvyšovať blaho celej komunity.

Každá minca má dve strany a ani Bloombergova reputácia nie je tak úplne bez poškvrny. Bol obvinený zo sexuálneho obťažovania svojich zamestnankýň. Prirodzene, Bloomberg to poprel, ale Komisia pre rovnaké práva oboch pohlaví tvrdí, že je podozrivé, že za posledných 10 rokov otehotnelo 72 jeho z približne 500 zamestnankýň. Jedna z nich ho v roku 1997 zažalovala a na súde tvrdila, že jej povedal, že to má zabiť a že je to číslo 16. Rovnako, ako mohlo ísť o snahu zlatokopky vyťažiť peniaze zo sexuálneho obvinenia, takisto môže byť pravda, že milý Michael má problémy udržať svoje libido v nohaviciach. Ktovie, možno sa zo svojich sexuálnych aktivít vyspovedal vo svojej knihe Bloomberg by Bloomberg...

O autorovi

Evita Urban

Reklamná textárka a marketérka na voľnej nohe. Jej úlohou je nájsť to, čím sa odlišujete od konkurencie a predať to ďalej tak, aby sa budovali dlhotrvajúce vzťahy.

Najnovšie články od autora Evita Urban

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: