Ole a Godtfred Kirk Christiansenovci (LEGO)

Ole a Godtfred Kirk Christiansenovci (LEGO)
Evita Urban

Reklamná textárka a marketérka na voľnej nohe. Jej úlohou je nájsť to, čím sa odlišujete od konkurencie a predať to ďalej tak, aby sa budovali dlhotrvajúce vzťahy.

Zobraziť viac
Zobraziť menej

Dnes už hádam neexistuje človek, ktorý by nepoznal výsledok ich práce. Ovplyvnili detstvo miliónov ľudí a mnohí si vďaka nim vybrali kariérny smer. Namiesto toho, aby ich Veľká hospodárska kríza zlomila, využili ju a vytvorili hračku storočia. Takú, s ktorou sa radi hrajú malí aj veľkí. Ole a Godtfred Kirk Christiansenovci pochopili, že v jednoduchosti je krása a dali deťom jedinečný nástroj na využitie a budovanie ich kreativity – LEGO.

Ole Kirk Christiansen sa narodil 07. apríla 1891 v malej dánskej dedine Filskov ako jedno z 10 detí Jensa Nielsa Christiansena a Kirstine Andersen Christiansenovej. U svojho staršieho brata Kristiana Bondeho sa vyučil za tesára a v roku 1911 opustil rodné Dánsko, aby zdokonalil svoje tesárske schopnosti najskôr v Nemecku a potom v Nórsku. V roku 1916 sa však vrátil a za ušetrené peniaze kúpil v Billunde stolársku dielňu, ktorá sa neskôr stala známa po celom svete ako sídlo spoločnosti Lego.

Oleho cesta za slávou nebola jednoduchá. V skutočnosti ho vpred posúvali životné situácie, ktoré by bežných ľudí položili na kolená. Ole by možno bol do konca života živoriacim tesárom, nebyť dvoch udalostí – požiaru v roku 1924 a Veľkej hospodárskej krízy, ktorá zasiahla Dánsko v roku 1930. Požiar nechtiac založili Oleho deti Karl Georg a Godtfred Kirk. Namiesto toho aby sa hneval alebo si zúfal, Ole nelenil a postavil ešte väčšiu dielňu. Keďže to bolo tak trochu nad jeho finančné možnosti, žil s manželkou a štyrmi deťmi v byte vedľa dielne a voľné miestnosti prenajímal. Už to vyzeralo, že sa finančne pozviechajú, keď v tom zrazu udrela hospodárska kríza. Prestalo sa stavať a tým pádom nové zákazky neprichádzali, takže sa Ole rozhodol vyrábať drobné veci do domácnosti, ktoré si ľudia mohli dovoliť. Začal rebríkmi, žehliacimi doskami a stolíkmi, keď mu napadlo vyrábať drevené hračky.

Článok pokračuje pod reklamou
Oleho syn Godtfred Kirk Christansen medzičasom podrástol a začal pracovať s otcom v dielni. Spolu rozšírili sortiment drevených hračiek a v roku 1932 ponúkali 28 typov hračiek. Väčšinou šlo o autíčka, loďky, lietadlá a autobusy. Prvé hračky boli veľké a konštrukčne veľmi jednoduché, ale napriek tomu sa stali primárnym zdrojom príjmov rodiny Christiansenovcov. Biznis s hračkami rástol a Ole sa rozhodol, že je najvyšší čas dať spoločnosti meno, ktoré ju bude dokonale vystihovať. Vypísal súťaž, ktorú vyhral jeho vlastný návrh – LEGO. Vychádzal z toho, že leg godt znamená v dánštine „hraj sa dobre“. Mnohé zdroje uvádzajú, že k výberu slova prispel aj jeho latinský preklad „skladám“, tento preklad je však chybný, keďže lego znamená „čítam“. Nech je to ako chce, od roku 1934 je rodinný podnik Christiansenovcov známy pod menom LEGO.

Ole s Godtfredom postupne rozširovali svoju ponuku. Mnohí si pamätáme vetné spojenie „to bolo tak dávno, že si vtedy ešte ťahal za sebou dreveného káčera“, ale vedeli ste, že tento káčer mal značku Lego? V roku 1935 totiž Christiansenovci začali výrobu drevenných zvieracích hračiek a vyrábali ich až do roku 1958. Vyššie spomínaný káčer bol ich prvou drevennou hračkou so zvieracím motívom.

Aby Christiansenovci nemali pocit, že úspech prišiel príliš jednoducho, v roku 1942 prišla opäť ďalšia rana osudu – znova požiar. Vo chvíli, kedy by si mnohí iní od zúfalstva už hádam aj žily rezali, Ole sa zas len otriasol, zobral si pôžičku a na mieste starej dielne vybudoval novú továreň, väčšiu a aj s výrobnou linkou. Jednoducho sa nevzdával a o dva roky neskôr už mala spoločnosť Lego 40 zamestnancov.

Aj keď sa Christiansenovcom darilo, skutočný zlom prišiel až v roku 1947, keď narazili na produkt, ktorý vyvinul britský psychológ Hilary (Harry) Fisher Page. Áno, tušíte správne. Išlo o malé plastové kocky, ktoré do seba zapadali. Ole s Godtfredom videli nápad s potenciálom a rozhodli sa, že ich budú vyrábať tiež. Narazili však na problém – kocky sa od seba oddeľovali len ťažko alebo do seba nezapadali dostatočne pevne. Christiansenovci nemali vo zvyku vzdať sa pri prvom probléme, a tak kocky vylepšovali, až kým v roku 1958 neprišli s dokonalou verziou, ktorá im priniesla večnú slávu. To však už bol na svete prvý čiernobiely nemý film o Legu.

Bohužiaľ, rok 1958 nebol len rokom závratného úspechu spoločnosti Lego, ale aj rok, v ktorom zomrel Ole Kirk Christiansen. Smrť zakladateľa býva pre spoločnosti často začiatok konca, hlavne ak celá prevádzka stojí na nápadoch tohto zakladateľa. Lego malo to šťastie, že Oleho syn Godtfred s otcom spolupracoval od skorého začiatku spoločnosti a mal jasnú víziu, kam sa má Lego v budúcnosti uberať. Jeho cieľom bolo spraviť z legových kociek viac než len samotné kocky, chcel celú sústavu hračiek aj napriek tomu, že legové kocky ešte stále neboli nosnou činnosťou spoločnosti Lego.

Tou sa stali až v roku 1960, keď v továrni – aké prekvapenie – znova vypukol požiar, ktorý spálil väčšinu drevených hračiek na sklade. Po predchádzajúcom úspechu plastových legových kociek už nemalo význam vracať sa späť k dreveným hračkám, a tak sa Godtfred rozhodol radšej rozširovať ponuku a expandovať do ďalších krajín. V tom čase sa už Lego predávalo v Nemecku, Švajčiarsku, Nórsku, Veľkej Británii, Francúzsku, Belgicku a Švédsku a v roku 1960 sa pridalo aj Fínsko a Holandsko. V roku 1966 sa Lego predávalo v 42 krajinách.

Okrem neustáleho rozširovania doplnkov do zostáv Godtfred rozdelil Lego podukty podľa vekových kategórií a schopností a záujmov svojich zákazníkov. Vzniklo tak Duplo pre najmenších, Lego Technic (v tom čase ešte pod menom Expert Builder) pre zručnejších a náročnejších zákazníkov a množstvo tematických zostáv, napr. Lego vlak, Lego mesto, Lego lode, Lego zámok a Lego vesmír. V tom čase už bolo Lego tak populárne, že malo aj vlastný zábavný park Legoland v Billunde.

V porovnaní s dramatickými začiatkami boli pre Lego neskoršie 60. a 70. roky relatívne nudné, iba samý rast a expanzia. Možno preto sa Godtfred rozhodol v roku 1979 zveriť pozíciu prezidenta spoločnosti svojmu synovi Kjeldovi Kirkovi Kristiansenovi, ktorý ju viedol až do roku 2004. Godtfred Kirk Christiansen zomrel v roku 1995.

Dnes Lego čelí ďalšej výzve. V dobe televízie, internetu a videohier sa prirodzene stráca záujem detí využívať na hru vlastnú fantáziu a aj pre rodičov je často pohodlnejšie posadiť deti pred obrazovku. Podľa Oleho vzoru sa však Lego nevzdáva a podľa vzoru Godtfreda ponúka produkty, ktoré zohľadňujú aktuálne trendy a potreby zákazníkov (napr. Harry Potter Lego). Pre nás ostatných je však ich vzor momentálne vari ešte dôležitejší. Máme tu vraj zase krízu a hádam neexistuje lepší čas pripomenúť si, že nebyť krízy a požiarov, ktoré postihli rodinu Christiansenovcov, Lego by dnes možno nebolo tým, čím je. A jediné, čo k tomu bolo treba, bolo nájsť odvahu vstúpiť do neznámych vôd a pracovať s tým, čo život priniesol...

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk

Evita Urban
Evita Urban

Reklamná textárka a marketérka na voľnej nohe. Jej úlohou je nájsť to, čím sa odlišujete od konkurencie a predať to ďalej tak, aby sa budovali dlhotrvajúce vzťahy.


Osobnosť Tomáša Baťu: s konkurenciou nesúťažil, bral ju ako partnera

Ako sa vlastnosti Tomáša Baťu odrazili v budovaní a úspechu jeho podniku?

Tomáš Baťa - geniálny podnikateľ, ktorého princípy a heslá inšpirujú dodnes

Len málokto z osobností našich dejín dokáže svojím životom inšpirovať súčasnú spoločnosť. Jedným z nich je bezpochyby podnikateľ Tomáš Baťa, ktorého princípy a heslá nasledujú biznismani ešte aj dnes.

Baťovské princípy podnikania ešte nevymreli. Ako si ich osvojili český a slovenský podnikateľ?

Stretli sme sa na podnikateľskej konferencii, ktorá približovala historický odkaz Tomáša Baťu. Slovák Rudolf Lukačka a Čech Libor Musil zanietene a s veľkým obdivom rozprávali o tom, k čomu ich velikán československého biznisu inšpiroval. Z Baťovho prístupu k podnikaniu by sa podľa nich mali učiť aj budúce generácie.

Čo sa od Baťu môže naučiť dnešný podnikateľ?

Ktoré princípy baťovského systému riadenia platia aj dnes a mnohí podnikatelia o nich netušia?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky