Úspešný biznis môžete postaviť aj na kontajneroch na odpad, navyše bez jediného eura investovaného do marketingu. Tak, ako to urobil Martin Basila so senzormi Sensoneo (pôvodne Waste:it), z ktorých majú prospech ľudia aj životné prostredie.
V Trenčíne sa pohybujem už niekoľko rokov a podzemné kontajnery na odpad som nikdy predtým nezaregistrovala. Upozornil ma na ne až Martin Basila, pôvodom Trenčan, dnes žijúci v Bratislave. Pri rozhovore s ním zisťujem, že za zberom odpadu sa ukrýva malá veda a že aj plný kontajner na odpad môže byť spúšťačom úspešnej biznis idey. „Iritovalo ma, že mám na ulici rozfúkané papiere, rozsypané plastové tašky, že sa moje deti pohybujú okolo kontajnerov, v blízkosti ktorých je porozbíjané sklo a že sa musím hanbiť za okolie, keď ma prídu navštíviť priatelia zo zahraničia,“ hovorí, ako sa k problému rozhodol postaviť iniciatívne a spojiť logickú a verejnosti prospešnú ideu s modernými technológiami a perspektívnym biznis modelom.
Optimalizácia strát a spokojný občan
Ak máte v smartfóne stiahnutú aplikáciu Waste:IT, viete, že keď je kontajner pod vaším oknom plný, prevrátený, príliš zapácha alebo je zničený, môžete tento problém nahlásiť mestu jediným kliknutím. Ak ste sa s touto aplikáciou ešte nestretli, len ťažko vám zíde na um, že kontajnery v sebe ukrývajú šikovné senzory, ktoré nepretržite monitorujú ich naplnenosť a vedia upozorniť na požiar i prevrátenie zbernej nádoby. Keď je kontajner plný, ohlásia to zvozovej spoločnosti, ktorá k nemu vyšle zberné vozidlo. Aj tak vyzerá dvojité víťazstvo: spokojný občan, ktorý má kam vynášať odpad, a efektívne hospodáriaca spoločnosť, ktorá plánuje trasy zberných vozidiel efektívne a vyťažuje ich čo najoptimálnejšie. „Podľa správ o aktuálnej vyťaženosti vie spoločnosť spraviť itinerár pre vodiča a tiež sledovať tzv. históriu plnenia kontajnerov. Podľa nej vie doplniť dané typy kontajnerov napr. na sklo alebo papier tam, kde eviduje ich potrebu,“ komentuje vynálezca senzorov fungujúcich na ultrazvukovej technológii, ktoré dokážu monitorovať celú dekádu v mrazoch i vysokých teplotách. Navyše sa chvália najmenšou veľkosťou spomedzi senzorov svojho druhu.
Senzory Sensoneo vymyslel Martin Basila s kolegami po večeroch pri debate pri pive, vychádzajúc z toho, že monitoring kontajnerov neexistuje. „Neskôr sme zistili, že jedna švajčiarska spoločnosť nádoby na odpad monitoruje, ale vo významne obmedzenom rozsahu v porovnaní s naším nápadom. V tomto čase už môj strýko navrhoval prvý prototyp senzoru. Pilotná verzia sa veľkostne približovala škatuli od topánok a mali sme celkom významný problém zmestiť ju do smetiaka. Podarilo sa nám ju však otestovať a keď sme zistili, že funguje, začali sme vyvíjať jej zmenšenú verziu a obalový materiál odolný voči agresívnemu prostrediu,“ rekapituluje úvodné fázy podnikania so senzormi monitorujúcimi naplnenosť kontajnerov na odpad Martin Basila. Ten v čase, keď senzor ešte len vznikal, už podnikal v oblasti informačných systémov, no počas večerov a víkendov sa venoval rozvoju svojej novej idey. „Z tej sa postupne stáva naša hlavná náplň. Takže popri zamestnancoch, ktorí sa venujú IT, staviame aj samostatný tím a niektorých zamestnancov sťahujeme, aby sa venovali Sensoneu,“ prezrádza, že mnoho vecí dokážu zvládnuť samy, niektoré služby outsourcujú.
Odpadový priemysel pre mňa po 2,5 roku začína byť hlavnou témou.
Ako prvému sa nápad efektívneho odpadového hospodárstva vďaka progresívnym senzorom zapáčil mestu Nitra, ktoré Sensoneo nielen umožnilo otestovať, ale podľa Martinových slov bolo aj zdrojom konštruktívnej spätnej väzby. Nitra je dodnes najväčším zákazníkom, no v súčasnosti sa senzory ukrývajú v podzemných a polopodzemných kontajneroch a nádobách na sklo aj v ďalších mestách, ako napr. v Trenčíne, Topoľčanoch či vo Zvolene, inštalácie sú tiež v Prahe, Plzni a Valašskom Meziříčí. Pilotná inštalácia sa aktuálne pripravuje aj v hlavnom meste a tiež v Banskej Bystrici. Kto by si však myslel, že vymenované mestá sú konečnou množinou výskytu senzorov Sensoneo, je na omyle. Nájdeme ich aj ďaleko za hranicami nielen Slovenska, ale aj Európy. Napr. v Austrálii monitorujú naplnenosť kontajnerov na oblečenie, ďalšie sú pripravované napr. v Chile, Novom Zélande či v Holandsku. „Aktuálne sa chystáme aj na referenčnú návštevu Univerzity v Cambridge, kde práve osádzajú nové moderné kontajnery a chcú ich racionálne obsluhovať,“ teší sa z potenciálnej spolupráce environmentálne zmýšľajúci Trenčan.
Kým sa snímače, dátové prenosy a aplikácie dostali do stavu, v akom sú dnes, prešli bezmála dva roky, počas ktorých boli dostupné na pilotnú prevádzku. V produkčnej prevádzke sú senzory o niečo dlhšie ako pol roka. Relatívne rýchly vstup na trh a široká zákaznícka sieť potvrdzuje, že kvalitný a žiadaný produkt sa dokáže predávať sám. „Do marketingu sme zatiaľ neinvestovali ani euro, samotní dodávatelia i koncoví zákazníci si nás vyhľadali sami. Takto sa nám ozval napr. dodávateľ pre neziskovú organizáciu Asekol, ktorá sa zaoberá ekologickým zberom a spracovaním elektroodpadu a po ňom nasledovali ďalší. Dáta dokážeme prenášať nielen cez mobilnú sieť, ale aj prostredníctvom siete pre zariadenia IOT (Internet of Things, pozn. red.), v čom nám je dnešným hlavným partnerom firma Slovanet. Takto sa nám dvere na trh otvárajú čoraz širšie,“ teší sa zo spokojných zákazníkov a rastúceho dopytu.
Odpad sa má vyvážať podľa aktuálnej potreby, nie stanoveného rozvrhu
Keď príde človek s plným náručím napr. papiera ku kontajneru a nájde ho preplnený, zväčša papier položí vedľa neho. „Málokto je povedzme tak psychicky silný, aby sa s odpadom vrátil domov, počkal, kým kontajner vyprázdnia, a odpad vyniesol neskôr. Voľne dostupná aplikácia Waste:IT mu prezradí, do akej miery je kontajner plný a ak je, kde najbližšie vo svojom okolí nájde prázdny,“ menuje Martin výhody svojho vynálezu pre občana, no zároveň upozorňuje aj na to, že sa týmto spôsobom dokáže eliminovať aj znečistenie okolia, ktoré spôsobuje odpad poukladaný popri kontajneroch. „To, že má obyvateľ daného mesta čisté prostredia a má kam vyniesť svoj odpad, je podľa mňa omnoho väčšou pridanou hodnotou ako to, keď mesto ušetrí necelé dve eurá na obyvateľa, no po celom sídlisku sú rozfúkané papiere a iný odpad,“ komentuje a dodáva, že upratovať odpadom znečistené sídlisko je koniec-koncov ešte oveľa nákladnejšie. Užívateľovi aplikácie mesto tiež dokáže posielať správy, resp. čerstvé novinky o tom, kde a kedy najbližšie pristaví kontajner na nebezpečný alebo zelený odpad, pretože tieto sa vedia veľmi rýchlo zaplniť.
Keď si tím okolo Martina uvedomil, že trhové prostredie ich produkt akceptuje a neustále po ňom rastie dopyt, rozhodli sa všetky zarobené peniaze investovať do jeho ďalšieho rozvoja a vycibrenia. „Investujeme do ďalších typov služieb a do pokročilejších verzií senzorov. Na základe pozitívnej spätnej väzby si myslíme, že náš produkt má budúcnosť a veľký zmysel, a preto sa oplatí vynakladať finančné prostriedky na jeho inovovanie,“ uzatvára Martin, ktorý počas rozhovoru so mnou v ruke držal čerstvo získanú cenu Zlatého mravca, teda akéhosi Oskara vo svete odpadového hospodárstva.
