Stredoškoláci vymysleli hru, ktorá skoncuje s nudnou výučbou chémie

Peter Zavacký | 25.07.2016
Stredoškoláci vymysleli hru, ktorá skoncuje s nudnou výučbou chémie

Hru ChemPlay z dielne 17, resp. 16-ročných stredoškolákov Ivany Kravárovej a Adriána Hegedűša využíva viac ako 150 škôl, organizácií a rodičov. 

Hra ChemPlay učí zábavnou formou zákonitosti anorganickej chémie a zo znudených školákov robí nadšencov chemických zlúčenín. Hru sa Adriánovi a Ivane podarilo po dlhých prípravách uviesť na trh v júni 2016 po 2-ročnej ceste rozbiehania vlastného podnikateľského nápadu, a to od myšlienky až po uvedenie produktu na trh. Vďaka predobjednávkam si ju stihlo objednať už viac ako 150 škôl, organizácií a rodičov. Týchto šikovných začínajúcich podnikateľov sme vyspovedali a opýtali sme sa ich aj na to, čo všetko sa vďaka projektu naučili, akých chýb by sa dnes už vyvarovali a čo by poradili iným stredoškolákom, ktorí majú dobrú podnikateľskú myšlienku, ale nevedia ako začať.

Adrián, Ivana, ako ste sa dostali k nápadu vymyslieť hru na učenie chémie?

Adrián: K nápadu sme sa dostali v kvarte osemročného gymnázia. Začali sme preberať chemické prvky, základy anorganickej chémie a zlúčeniny a v triede sme nakoniec ostali jediní, ktorí učivu rozumeli. A pravdepodobne jediní, ktorých to aj bavilo.

Ivana: Na našich spolužiakoch sme videli, ako ich anorganická chémia nebaví. Nerozumeli princípom. Chodili za nami a prosili nás, aby sme ich doučili. Hľadali sme preto nejaký spôsob, ako im odovzdať naše vedomosti. Súčasne sme ich chceli podať takou formou, aby si to zapamätali na dlhšie ako 45 minút. Z toho vzniklo ChemPlay.

Je anorganická chémia pre žiakov ťažšia na pochopenie?

Adrián: Nepovedal by som, že je ťažšia na pochopenie. Problém spočíva skôr v tom, ako sa táto látka vysvetľuje. Výučba je postavená veľmi teoreticky a to žiakov odradí. Hneď od začiatku si voči chémii vybudujú nechuť a potom je jasné, že im to nemôže ísť dobre.

Ivana: Presne tak. Školské osnovy začínajú anorganickou chémiou a keď deti odradí začiatok, potom celú chémiu vnímajú stereotypne a v domnienke, že chémia je ťažká a nedá sa naučiť. V konečnom dôsledku sa žiaci iba namemorujú na test. Vedia vzorec, naučia sa jeho názov, ale ďalej sa už nesnažia porozumieť princípom. My podporujeme práve premýšľanie a pochopenie látke.

Mohli by ste nám v skratke predstaviť hru ChemPlay?

ChemPlay má tri kategórie - začiatočník, pokročilý a expert. V každej z nich sa hráč pohybuje po hracom pláne figúrkou podľa toho, aké číslo hodí na kockách. Úlohou začiatočníkov je správne pomenovať prvok, na ktorý dopadnú. Pokročilí zbierajú prvky a tvoria z nich zlúčeniny, experti tiež tvoria zlúčeniny, ale pod stresom - na celú hru majú obmedzený čas.

Hráči počas hry zbierajú body, ktoré na konci rozhodnú o víťazovi. Takže nemusí vyhrať ten, kto ako prvý príde do cieľa.

S ChemPlay ste zažili veľa – boli ste s ňou na Expo Sciences International, Social Impact Award, Nápad roku 2015, zúčastnili ste sa Impact Inkubátoru či prezentovali na Noci výskumníkov. Ako dnes tento projekt vnímate? Ako voľnočasovú aktivitu popri škole alebo skôr podnikanie?

Ivana: Na začiatku to bol projekt, pri tvorbe ktorého sme sa hrali, zabávali tvorbou grafiky a neskutočne nás to bavilo. Potom sme začali chodiť po súťažiach a zistili sme, že ľudia o ChemPlay majú záujem. Keď sme videli, že vieme s hrou preraziť, preklopilo sa to do dosť tvrdej práce spojenej s biznisom a podnikaním, ktorú musíme zvládať popri škole.

Adrián: Ja sa rozhodne necítim ako podnikateľ. Keď sme na začiatku riešili koncept alebo grafiku, tiež ma to veľmi bavilo. Keď sme už prešli do sveta biznisu a dospelákov, pripadalo mi to dosť namáhavé a až tak ma to neoslovilo – niektoré veci boli nad naše možnosti a sily. Biznis aj podnikanie plynú stále takpovediac okolo nás. Marketing, zmluvy, žiadosti o granty, hľadanie sponzorov či zápis ochrannej známky – to sú všetko oblasti, v ktorých nám pomáhajú dospelí.

Projekt má dnes za sebou dva roky fungovania. Čo považujete za najväčší úspech, ktorý ste s ním alebo vďaka nemu dosiahli?

Ivana: Pre mňa sú to skúsenosti, ktoré sme získali. Za ten čas sme sa naučili veľmi veľa. Dnes už vieme efektívnejšie komunikovať a prezentovať svoj projekt aj seba. Nazbierali sme veľa skúseností, riešili zmluvy, vieme čo je účtovníctvo, že existujú dane (smiech). Dostali sme sa do úplne inej komunity ľudí, cez ktorú sme spoznávali „nový“ svet. Zažili sme množstvo skvelých zážitkov na výstavách a súťažiach, mali sme možnosť prezentovať sa nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí... Bez ChemPlay by sme sa k ničomu z toho nedostali.

Adrián: Pre mňa bol najväčší úspech to, že sa nám podarilo dostať na celosvetovú výstavu Expo Sciences International do Bruselu. To bol skutočne zážitok! Rovnako skvelé bolo aj to, že sa nám po dlhom úsilí a množstve investovaného času podarilo získať viac ako 150 predobjednávok.

Skúsme sa teraz na to pozrieť z druhej strany – akej chyby by ste sa dnes vyvarovali?

Adrián: Mám pocit, že som zo začiatku podcenil, koľko úsilia a námahy je potrebných na realizáciu celého projektu. Preto by som bol dnes podstatne realistickejší. Zo začiatku sa zdá byť všetko jednoduché – hlavne na papieri. V skutočnosti je však so všetkým veľmi veľa práce.

Ivana: Nemyslím si, že sme urobili nejakú zásadnú chybu. Nevidím nič, čo by sme mali urobiť úplne inak. Pravdou je, že by som viac času venovala príprave niektorých krokov, naštudovaniu si konkrétnej problematiky. Napríklad vybavovanie ochrannej známky bol zdĺhavý proces, kde musíte vopred vedieť, čo vás čaká. Ak to viete, ušetríte si veľa starostí a hlavne času. Otázkou je, či by sme to v našom veku zvládli.

Na svojej prvej zahraničnej súťaži (Nápad roku, Praha) obsadilo ChemPlay v konkurencií 152 projektov pekné 5. miesto a tiež špeciálnu cenu EKONOM Student podnikatel.
Pohľad na hráčov ChemPlay spolu s divákmi z Noci výskumníkov
Pohľad na hráčov ChemPlay spolu s divákmi z Noci výskumníkov
Stánok tímu ChemPlay.eu na výstave Expo Sciences International v  Bruseli
Stánok tímu ChemPlay.eu na výstave Expo Sciences International v Bruseli
Ivana a Adrián v strede s klobúkmi.

Medzi sponzormi a partnermi sú uvedené naozaj zaujímavé mená: Západoslovenská energetika, Slovnaft, Ministerstvo školstva SR, Iuventa, Nadácia SPP či Nadácia Allianz. Ako sa vám ich podarilo získať?

Adrián: Žiadali sme ich oficiálnou cestou o podporu, ale najviac sa nám osvedčilo ísť s kožou na trh. Veľa sme prezentovali a zapájali sa do súťaží, z ktorých sme si odnášali ocenenia. Najviac ich teda asi presvedčili naše výsledky, záujem verejnosti na akciách aj predobjednávky. Uverili nášmu projektu.

Ivana: Všetkým sponzorom sme vďační za ich podporu. Uvedomujeme si, ako veľmi projektu pomohli. Bez nich by náš nápad možno skončil niekde odložený bokom.

Ako riešite spätnú väzbu?

Adrián: Keď prezentujeme na konferenciách, školách alebo veľtrhoch, snažíme sa na mieste rozdávať dotazníky, rozprávame sa s ľuďmi. Spätná väzba je veľmi dôležitá. Získavame ju od učiteľov či od žiakov. Snažíme sa produkt vymodelovať tak, aby presne zodpovedal tomu, čo ľudia chcú.

Ivana: Doteraz sme zbierali informácie, ktoré nám pomohli zistiť názory ľudí pri prvom kontakte s ChemPlay. Hra sa na trh dostala len nedávno. Pre nás budú zaujímavé informácie od učiteľov a ostatných zákazníkov, keď hru budú používať dlhšie. Preto plánujeme zistiť ich názor s odstupom času. Podľa týchto zistení budeme riešiť, či v hre ešte niečo treba zmeniť a ako. Je možné, že nám to pomôže aj v ďalšej tvorbe.

Mali ste pri vývoji aj nejakých mentorov, ktorí vám poradili, ktorou cestou sa vydať ďalej?

Adrián: Na úplnom začiatku sme na to boli sami. Keď sme vstúpili do sveta dospelých, mali sme zrazu dosť veľa mentorov. Napríklad pred našou účasťou v Social Impact Award nás prijali do Impact Academy. To bol program, ktorý trval 3 mesiace, a jeho súčasťou bolo aj mentorovanie z rôznych oblastí podnikania. Ďalšie cenné rady sme získali v súťaži Nápad roku. Užili sme si toho naozaj dosť.

Ivana: Dlhodobo nám pomáhajú ľudia z občianskeho združenia SOVA, výrazne nám pomohli aj ľudia z AMAVETu alebo ďalší jednotlivci, ktorých sme stretli niekedy aj úplnou náhodou. Boli to ľudia rôznych profesií a z rôznych oblastí.

Spomeniete si ešte na najlepšiu radu, ktorú ste dostali?

Adrián: Nikdy nezabudnem na moment, keď sme jednému mentorovi ukazovali našu prezentáciu. On sa na ňu pozrel a povedal: Je to síce pekné, ale zmenil by som toto, toto, toto. Nakoniec neostal kameň na kameni, od základov sme to celé prerobili. Dozvedeli sme sa, ako postaviť prezentáciu tak, aby bola čo možno najpútavejšia a akčná zároveň.

Ivana: Dostali sme veľa skvelých rád, jednou z prvých bolo, aby sme sa zúčastnili súťaže Social Impact Award. Tá nás naštartovala, motivovala a začali sme si viac veriť aj v ďalších súťažiach pre dospelých. Medzi najlepšie rady by som určite zaradila ešte jednu - že nemáme ľutovať čas venovaný projektu, aj keď toho máme už plné zuby. Treba nabrať nový dych a ísť ďalej.

Adrián spomenul účasť na svetovej výstave vedeckých nápadov Expo Sciences International v Bruseli – mohli by ste prosím priblížiť, ako ste sa tam dostali a o čom bola táto súťaž?

Ivana: Úplne prvou súťažou, na ktorú sme sa prihlásili, bol Festival vedy a techniky, ktorý organizuje AMAVET. Práve táto súťaž nás posunula do Bruselu. Zaujímavé bolo, že projekty detí veľmi často riešili problémy, s ktorými sa v ich krajinách „trápia“. V arabských či afrických krajinách to bola napríklad voda či slnko.

Adrián: Na výstave sa stretli inovatívni a vedecky založení ľudia z celého sveta. Bola to super skúsenosť, videl som, čo všetko dokážu vymyslieť ľudia, z ktorých niektorí sú ešte mladší ako ja.

Predstavte si, že dnes máte pred sebou stredoškoláka, ktorý dostal nejaký nápad a chcel by ho posunúť ďalej. Na čo by si mal dávať od začiatku najväčší pozor? A ako by ste ho namotivovali, aby začal s vlastným projektom a podnikaním?

Adrián: Ja by som mu hneď na začiatok povedal, že ak tomu nie je ochotný venovať veľmi veľa času a energie, nech do toho vôbec nejde. Ak sa do toho pustí, musí si hľadať vlastnú motiváciu. Hlavnou motiváciou by malo byť zameranie projektu. Ak by chcel pomáhať ľuďom, tak by mal stále myslieť na to, že toto je to, čo ho poháňa. Nech to určite nerobí len kvôli peniazom.

Ďalej by som mu odporučil, nech sa socializuje, hľadá kontakty, chodí na súťaže a zapája sa do všetkých možných aktivít, kde sú ľudia, ktorí majú ďalšie kontakty a hlavne skúsenosti. Nemusí sa teda hneď sústrediť na získanie finančnej podpory – oveľa cennejšie je dostať sa do kontaktu s tými správnymi ľuďmi.

Ivana: Ja by som mu určite odporučila, aby to skúsil. Cesta bude možno ťažká, ale so správnou motiváciou a za pomoci iných sa výsledok dostaví. Určite sa netreba nechať odradiť možnosťou zlyhania. Tá tu bude stále. Oplatí sa to teda aspoň vyskúšať – ak sa to aj nepodarí na prvý pokus, nabudúce bude mať náskok v skúsenostiach, vedomostiach a kontaktoch.

Aké máte plány do budúcna? Vidíte možnosť, že by ste podobnú hru vymysleli aj pre iný predmet, ako je chémia?

Ivana: Raz za nami prišla istá pani učiteľka s tým, že by chcela podobnú hru na výučbu fyziky. Do budúcna sa určite chceme zamýšľať nad tvorbou ďalších hier. Aktuálne riešime aplikáciu, spolupracujeme s firmou Pixel Federation, ktorá nám pomáha v začiatkoch.

Adrián: Môj cieľ sa teraz možno zdá trochu nereálny, ale ideálne by bolo, keby sa ChemPlay rozšírilo do celého sveta. Jazyk chémie je predsa všade rovnaký! Má to však svoje úskalia, ktoré musíme vyriešiť.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: