Dalibor Jakuš (Profesia.sk): Vzdelanie je skvelým základom aj pre podnikanie

Martin Piko | 01.06.2014
Dalibor Jakuš (Profesia.sk): Vzdelanie je skvelým základom aj pre podnikanie
Podnikateľský príbeh vzniku najväčšieho pracovného portálu na Slovensku.

Profesia.sk je jedným z najznámejších portálov na Slovensku a na trhu pracovných portálov jej patrí prvé miesto. Vznikla v roku 1997 ako malý projekt v rámci spoločnosti Dalibora Jakuša a jeho dvoch spoločníkov. Získali pre ňu venture investora a nakoniec aj strategického investora. Spoločnosť Profesia sa v roku 2012 stala súčasťou mediálnej skupiny Alma Media, ktorá prevádzkuje aj pracovné portály v Českej republike, materskom Fínsku i pobaltských krajinách. Profesia od roku 2010 pravidelne organizuje najväčší veľtrh práce na Slovensku, Profesia days, a sama si zakladá na neustálych inováciách. Hoci Dalibor Jakuš spoločnosť Profesia predal v roku 2005, stále v nej aktívne pôsobí a v roku 2013 zastáva pozíciu produktového riaditeľa.

Matematika je výborným predpokladom pre akúkoľvek formu zamestnania, nielen podnikanie

Dalibor študoval na gymnáziu v Žiline a následne pokračoval v štúdiu na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky. „Bol rok 1988, čiže iná doba. Všetci sme si mysleli, že po skončení školy sa zamestnáme ako asistenti alebo budeme pokračovať vo vedeckej kariére. Moje smerovanie najviac ovplyvnila matematika a počítače, teda informatika.“ Vyrastal v dobe, keď počítače ešte len prichádzali. „Boli sme počítačoví nadšenci a medzi prvými sme mali možnosť dostať sa k novej technike.“ Leto 1990 a 1991 prežil Dalibor vo Veľkej Británii, čo považuje za dôležitý medzník na svojej ceste k podnikaniu.

„V novinách sme našli inzerát, ponuku brigády v Anglicku, a s kamarátmi sme vycestovali do zahraničia. Dnes to znie normálne, no vtedy to nebolo bežné. Kým sme odišli, museli sme vyplniť asi trinásť žiadostí a absolvovať komplikovaný proces.“ Počas pobytu navštívili Oxford a snívali o tom, aké by bolo nádherné študovať tam. „O štyri roky bol sen skutočnosťou a chodil som na postgraduálne štúdium. Získal som úžasnú skúsenosť, pretože tam prednášalo množstvo nositeľov Nobelovej ceny a prostredie na univerzite bolo mimoriadne inšpiratívne a kreatívne.“ Sám seba však označuje za neúspešného študenta. „Absolvoval som tri postgraduálne štúdiá, ale nedokončil som ani jedno. Vždy som si uvedomil, že akademické prostredie ma nenapĺňa. Z ôsmich kamarátov, ktorí sme nastúpili na postgraduálne štúdium informatiky, ho nedokončil nikto. Všetkých nás lákala komerčná sféra.“

Dalibor mal už dvadsaťpäť rokov, vrátil sa na Slovensko a zamestnal sa ako programátor. „Po roku strávenom v zamestnaní som zistil, že ma veľmi nebaví byť zamestnancom. Plat bol dobrý, ibaže som chcel robiť veci po svojom.“ V roku 1997 už s dvomi kamarátmi, informatikmi, ktorí sa tiež vrátili zo štúdia v zahraničí, zakladal spoločnosť. „Spoločenskú zmluvu, ktorú sme si sami napísali, nám zo súdu vrátili a museli sme si na jej vytvorenie najať právničku. Tri mesiace sme čakali na zákazky, ale žiadne nechodili. Kým sme nemali kontrakty, robili sme to, čo nás bavilo a skúšali sme, či majú naše nápady potenciál.“

Práve vtedy, v prvom hluchom období bez roboty, vznikla v roku 1997 Profesia.sk. „Naprogramovali sme ju asi za dva mesiace. Prvú ponuku zverejnil náš kamarát a miesto obsadil jedným z desiatich ľudí, ktorí boli v databáze. Nemali sme peniaze na marketing, avšak spoločnosti začali pribúdať projekty.“ Venovali sa predovšetkým programovaniu na zákazku. „Získali sme zákazky na viacerých projektoch z USA. Napríklad pre telekomunikačnú spoločnosť sme robili softvér na správu hosťovacích centier, alebo pre spoločnosť, ktorá poskytovala úvery, sme programovali systém na overovanie informácií.“

Fascinuje ma, že na to, aby sme to poriadne urobili, nám stačilo chcieť to poriadne urobiť

Projekt Profesia.sk popri množstve projektov nestíhali rozvíjať. Keď začali v roku 1998 analyzovať portfólio svojich projektov a otázku budúcnosti Profesie, videli len dve možnosti. Začať ju rozvíjať alebo projekt ukončiť. Dalibor bol presvedčený o potenciáli trhu, pretože videl, že podobné koncepty v zahraničí úspešne fungujú. Začali teda Profesii venovať v rámci spoločnosti viac pozornosti. „Zistili sme, že nechať niečo bežať samospádom nefunguje a buď sa tomu začneme venovať, alebo to ukončíme.“ Profesia však bola vo firme naďalej iba malý projekt. „Práve vtedy sme zamestnali prvú kolegyňu na pozíciu sekretárky a po dvoch týždňoch sme zistili, že nemá dostatok práce.

Čarom nechceného sa vďaka tomu mohla venovať Profesii. Do mesiaca už väčšinu času trávila obvolávaním potenciálnych klientov.“ Naprogramovali na Profesii novú technológiu a kompletne zmenili dizajn. „Spoločnosti, ktoré sme videli inzerovať v tlači, sme aktívne oslovovali s možnosťou inzerovať pracovné ponuky u nás a keďže to bolo zadarmo, nebol problém ich získať. Taktiež sme si sami platili v tlači malé inzeráty, aby sa o nás dozvedeli.“ Zakladali si predovšetkým na kontinuálnom vývoji a všetky podnety, ktoré k nim chodili, aktívne riešili. „Portál sme rýchlo zlepšovali, bol ešte malý a zmeny sa dali aplikovať rýchlo.

Po roku intenzívneho úsilia už bola Profesia.sk jednotkou na trhu pracovných portálov. „Neznamenalo to však zázraky, pretože išlo o veľmi malý trh. Penetráciu internetu v roku 1999 odhadujem na úroveň päť až desať percent.“ Pripomína taktiež dôležitosť správneho načasovania. „Prišli sme v období, keď sa trh ešte len tvoril. Navyše sme boli programátori a vedeli sme veci robiť sami, rýchlo a kvalitne. Firme ako celku sa darilo a vďaka tomu sme do Profesie mohli investovať. V podnikaní nám výrazne pomohlo, že sme si sformulovali víziu a jasne sme si povedali, čo chceme a čo nechceme robiť. Stanovili sme si, že chceme pôsobiť na trhu práce. Neriešili sme, v ktorej krajine, akými technológiami, povedali sme si, že chceme byť pre našu cieľovú skupinu najlepší.

Definovali sme si, že chceme byť féroví voči uchádzačom aj voči firmám. Hľadanie práce totiž vnímame ako traumatické obdobie pre človeka a snažíme sa poskytovať vždy dobré a overené informácie.“ Firma investovala do Profesie niekoľkonásobne viac času a prostriedkov ako predtým. „Profesia síce narástla a produkovala nejaké príjmy, zároveň však míňala aj značnú časť firemných zdrojov. Videli sme, že to funguje, ale začali sme zvažovať potrebu investora. Nepotrebovali sme až tak veľa kapitálu, skôr sme potrebovali nejaký impulz. Mohli sme investovať aj z vlastných peňazí, mali sme totiž zahraničné zákazky, ale vstup investora sme vnímali ako externé potvrdenie toho, že projekt má zmysel. Taktiež sme v tom videli možnosť zjednodušenia rozhodovania o jeho existencii. Projektov v rámci spoločnosti bolo veľa a nemohli sme sa venovať všetkým. Firma nebola o tom, že robí Profesiu, bola o robení množstva iných vecí.“

Dobrým modelom sa ukázalo budovať produkt najskôr z neplatených služieb na platené

Dalibor s kolegami si vyskúšali zháňanie investora.„Boli sme na dvoch akciách, na ktoré chodili investori a ľudia, ktorí investorov zháňali. Na druhé stretnutie sme prišli s vypracovaným biznis plánom a jasnou predstavou. Oslovili sme štyroch alebo piatich investorov a už po dvoch mesiacoch sme riešili konkrétnu spoluprácu.“ Ako hlavný dôvod pre fungovanie ich vzťahu s investorom označuje ľudský aspekt. „Osobnostne sme si navzájom sadli. Mali sme dobrý drive, mali sme za sebou trojročnú históriu budovania portálu a taktiež tržby, hoci boli malé a celkovo bol projekt v mínuse. Avšak exponenciálny rast za posledné obdobie bol dobrý.“

S investorom založili v roku 2000 spoločnosť Profesia, spol. s r.o., do ktorej prestúpili štyria pracovníci z materskej spoločnosti. „Väčšinový podiel mal finančný investor. My sme do spoločnosti vložili existujúci softvér a on peniaze. Išlo o štandardný formálny vzťah v zmysle reportingu. Z investície sme napokon minuli menšiu časť, ako sme predpokladali, pretože spoločnosť sa vyvíjala ešte lepšie, ako sme očakávali. Dva roky bola ešte v strate, ktorá sa financovala z investície, no už vo roku 2003 začala produkovať zisk. Navyše prvý zisk bol vyšší ako súhrn všetkých strát za šesť rokov a všetky investované peniaze sa teda vrátili.

Po vstupe investora začali rozširovať služby a zároveň niektoré spoplatňovať. „Postupne sme okruh platených služieb viac rozširovali a okruh bezplatných sme zužovali. Boli sme už výrazne dominantný hráč a v apríli 2003 sme definitívne pristúpili k spoplatneniu uverejnenia inzerátu na Profesia.sk.“ Prirodzene to spôsobilo pokles počtu spoločností zverejňujúcich ponuky. „Dokonca vcelku veľký, necelých dvadsať percent. Bolo to jedno z najdôležitejších rozhodnutí a mali sme o ňom veľa diskusií. Napokon sme si povedali, že dodávame službu, o ktorej si myslíme, že má hodnotu, a pokiaľ pre niekoho nemá hodnotu primeranú cene, ktorú požadujeme, nemusí službu používať. Znížil sa počet zverejnených ponúk, no tržby sa niekoľkokrát znásobili a asi o dva roky sme sa na pôvodné hodnoty v počte inzerujúcich firiem dostali znovu.“ Konkurencia existovala od začiatku a stále pribúdala, Profesii však spoplatnenie služieb neuškodilo.

„Boli sme prekvapení tým, že klienti, ktorí od nás odišli kvôli spoplatneniu služieb, sa neobjavili na iných pracovných portáloch. Jednoducho na nejakú dobu zmizli z toho trhu a postupne sa vracali.“ Dalibor podotýka, že veci len málokedy dopadnú tak, ako sú napísané v pláne. „V úvodnom pláne, ktorý sme dávali investorovi, sme očakávali, že deväťdesiat percent príjmov budeme tvoriť predajom bannerovej reklamy. Napokon sme bannerové reklamy na Profesii nikdy nepredávali a služby, ktoré sme predávali firmám, narástli viac, ako sme predpokladali. Aj príjmy z inzerátov boli oveľa vyššie ako naše očakávania. Zaujímavé bolo, že plán sa naozaj naplnil, ale v úplne inej štruktúre, ako sme čakali.“

V roku 2005 prišiel ďalší míľnik, predaj spoločnosti. „Predaj bol iniciatívou investora a rokovania prebehli rýchlo. S kolegami sme sami zvažovali odkúpenie podielu spoločnosti, konkrétne, či sme schopní zohnať na to financovanie. Banky nám však peniaze neposkytli a ani sme sa o to silou mocou nesnažili. Noví majitelia prejavili jednoznačný záujem, aby som v spoločnosti zostal a keďže ma to baví, povedal som si prečo nie.“ Popritom Dalibor naďalej podnikal s inými spoločnosťami a realizoval ďalšie vlastné projekty, no zo svojej prvej spoločnosti v roku 2007 vystúpil. „Už som sa aktívne nepodieľal na jej živote a usúdil som, že moja pridaná hodnota klesla.“

Spoločnosť Profesia v roku 2005 následne expandovala do Maďarska a neskôr do Česka. Ekonomická kríza sa v nej prejavila predovšetkým zníženým počtom zverejnených ponúk a poklesom tržieb. „Miera ziskovosti sa však udržala. Mali sme šťastie, pretože tesne pred krízou sme mali expanzné plány a investovali sme do mnohých nových projektov, ktoré sme po kríze mohli utlmiť. So znížením tržieb sme teda dokázali znížiť aj náklady.“ Spoločnosť zastavila nábory nových zamestnancov, no prepúšťať nemusela. „Pred krízou sme sa blížili k jedenástim tisícom aktuálnych ponúk, z ktorých sme následne klesli na štyritisíc. Bola to nepríjemná situácia, ale nezľakli sme sa, lebo sme vedeli, že trh stále existuje, a kríza je dočasná vec. Dodnes sme sa nevrátili na tie hodnoty, ale sme na zhruba siedmych alebo ôsmich tisícoch ponúk.“ Dodáva, že kríza im aspoň dokázala, že zvládnu prežiť aj dramatickú zmenu trhu v krátkej dobe. Spoločnosť v roku 2012 opäť zmenila majiteľa a stala sa súčasťou mediálnej skupiny Alma Media, ktorá prevádzkuje pracovné portály i v zahraničí.

V roku 2014 Dalibor pôsobí na pozícii produktového riaditeľa a aktívne programovanie ho už obchádza. „V spoločnosti neprogramujem asi desať rokov. Je mi to aj trochu ľúto, ale baví ma vytvárať nové veci a máme ľudí, o ktorých viem, že to naprogramujú lepšie. Snažím sa teda tím posúvať smerom, ktorý sa mi páči a má pre mňa zmysel.“

Je veľmi zriedkavé, že človek niečo urobí a má to okamžitý efekt

Dalibor v začiatkoch podnikania pracoval veľmi veľa. „Vo svojej podstate však nie som workoholik a s príchodom rodiny som si dal pozor, aby som pracoval v priemere osem hodín denne. Veľkou výhodou pre mňa je, že vstávam skoro ráno. Radšej prídem do práce o pol siedmej, aby som odišiel napríklad o pol štvrtej. Po večeroch nedokážem pracovať.“ Za skvelý prínos k samovzdelávaniu považuje audioknihy, pretože ich môže počúvať aj pri šoférovaní. „Už ani neviem, že existujú rádiá. Počas služobných ciest si stihnem vypočuť aj dve audioknihy, čo je skvele využitý čas.“ Audioknihy získava cez audible.com.

Mladým a začínajúcim podnikateľom radí: „Nedá sa očakávať, že veci sa v podnikaní budú diať rýchlo, a preto je jednou zo základných vlastností v podnikaní trpezlivosť. Profesia je dobrým príkladom, pretože trvalo šesť rokov od spustenia, kým sme boli ziskoví. Realita je vždy horšia, ako človek očakáva. Preto buďte trpezliví, nebojte sa a pretláčajte sa. Samozrejme, niekedy si budete musieť priznať, že smerom, ktorým ste sa vybrali, cesta nevedie, a budete sa musieť vrátiť.“ Sám priznáva, že vyskúšal viacero vecí, ktoré nevyšli. „Rozbiehali sme napríklad realitný portál, ale neuchytil sa. Nepodarilo sa nám vyvolať masový efekt a buď sme to neurobili dobre, alebo sme do toho nešli dostatočne razantne. To ukazuje, že ani my nemáme univerzálny recept na úspech. Je super chodiť na rozličné semináre a počúvať rady, no nemali by ste meniť svoju podnikateľskú myšlienku na základe toho, čo hovoria iní. Mali by ste sami vedieť, čo chcete urobiť. Keď to viete, vašim prvým krokom by nemalo byť zháňanie financovania, ale mali by ste na tom začať pracovať. Nebojte sa to aj meniť a prispôsobovať. A vydržte. Bude to dlhá cesta.

Náš tip: Ďalšie inšpiratívne príbehy a rady nájdete v e-booku 59 inšpiratívnych podnikateľských príbehov (Ako vybudovať úspešnú firmu na Slovensku)

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: