Stavebné sporenie – prežitok alebo výhodný produkt?

Ladislav Smoroň | 21.11.2017
Stavebné sporenie – prežitok alebo výhodný produkt?

Stavebné sporenie je produkt, ktorý v množstve o ňom kolujúcich poloprávd azda nemá konkurenta na trhu finančných produktov. Ako funguje stavebné sporenie a kedy sa v súčasnej dobe nad ním oplatí uvažovať? 

Čo je stavebné sporenie?

Stavebné sporenie na slovenskom trhu funguje od roku 1993. Predstavuje štátom podporovanú formu sporenia za účelom investovania nasporených prostriedkov do bývania (kúpu nehnuteľnosti, prípadne rekonštrukciu). Stavebná sporiteľňa klientom každoročne pripisuje:

  • úroky (zo všetkých nasporených peňazí) a
  • štátnu prémiu od štátu (z nových vkladov v kalendárnom roku).

Stavebné sporenie v súčasnosti poskytujú na základe bankového povolenia tri špecializované banky:

  1. Prvá stavebná sporiteľňa,
  2. Wüstenrot stavebná sporiteľňa a
  3. ČSOB stavebná sporiteľňa.

Štát podporuje sporiteľov prideľovaním štátnej prémie, ktorá je v súčasnosti vo výške 5 % z ročných vkladov, maximálne však 66,39 €. Znamená to, že pri nižších vkladoch získa klient 5 %, no po prekročení maximálnej hranice získa 66,39 €, teda reálna percentuálna výška štátnej prémie od istej hranice vkladov klesá.

Stavebné sporenie má štandardne dve fázy: sporenie a úver, pričom využitie úveru nie je podmienkou. (Pre komplexnosť dodávame, že je možné využiť stavebný úver alebo medziúver, v článku sa venujeme najmä téme sporenia). Cieľom článku je poukázať na fakty, ktoré vám môžu pomôcť rozhodnúť sa, či zaradiť stavebné sporenie medzi finančné produkty, ktoré využívate v rámci osobného/rodinného portfólia.

Pozrime sa na najčastejšie polopravdy a mýty, ktoré kolujú medzi klientmi, ba dokonca medzi finančnými sprostredkovateľmi

Mýtus 1: Stavebné sporenie je možné využiť iba financovanie bývania

Stavebné sporenie môžete využiť na účely bývania, no zároveň vôbec nemusíte vydokladovať jeho účel. Dôležité je to, kedy plánujete nasporené prostriedky využiť (vybrať ich zo stavebného sporenia). Ak plánujete peniaze zo stavebného sporenia využiť v priebehu šiestich rokov od založenia zmluvy, musíte vydokladovať účel spojený s bývaním (predložiť na vyberanú sumu faktúry alebo bločky s dátumom od vzniku zmluvy). Ak peniaze plánujete vybrať po šiestich rokoch, tak nemusíte stavebnej sporiteľni dokladovať nič. V praxi tak môžete peniaze zo stavebného sporenia po šiestich rokoch využiť na nové auto, dovolenku alebo podnikanie.

Mýtus 2: Peniaze na stavebnom sporení sú viazané 6 rokov

Nič také, ako viazanosť peňazí na stavebnom sporení neexistuje, peniaze môžete vyberať kedykoľvek. Je to možné zrušením zmluvy alebo jej delením na dve a následne zrušením jednej z nich. Je ale potrebné vziať do úvahy to, že pokiaľ vyberiete peniaze do dvoch rokov odo dňa založenia zmluvy o stavebnom sporení, prídete o pripísanú štátnu prémiu (podľa zákona musí stavebná sporiteľňa vrátiť štátnu prémiu späť do štátneho rozpočtu, a to aj keď vydokladujete účel spojený s bývaním). Pripísané úroky klientovi ale ostanú. Práve štátna prémia robí stavebné sporenie zaujímavým, a najmä preto (aj kvôli poplatkom) sa neoplatí zmluvu rušiť do dvoch rokov. Technicky to ale možné je. Ak nechce klient prísť o štátnu prémiu, musí peniaze vyberať až po dvoch rokoch. Ak zmluvu zruší v intervale 2 - 6 rokov od jej založenia, štátnu prémiu dostane, musí ale vydokladovať účel spojený s bývaním. Pri rušení zmluvy predloží klient stavebnej sporiteľni doklady na vyberanú sumu alebo mu stavebná sporiteľňa vyplatí len časť nasporených peňazí (80-90 % v závislosti od stavebnej sporiteľne) a zvyšnú časť klientovi vyplatí, ak do jedného roka predloží doklady preukazujúce použitie na účely bývania (faktúry, bločky). Po šiestich rokoch môže klient zmluvu zrušiť bez akéhokoľvek vydokladovania. A práve tu vznikla polopravda, že stavebné sporenie má viazanosť na 6 rokov. Zmluva o stavebnom sporení môže pokračovať aj po 6. roku, stavebná sporiteľňa ju automaticky nezruší. Bežnou praxou ale je, že niektoré stavebné sporiteľne pristupujú po šiestich rokoch k zníženiu základného úroku a „motivujú“ tak sporiteľov rušiť zmluvy o stavebnom sporení a zakladať nové alebo čerpať stavebný úver.

Mýtus 3: Stavebné sporenie sa už neoplatí (tak, ako v minulosti), pretože štátna prémia sa stále znižuje

V minulosti o výške štátnej prémie na stavebnom sporení rozhodovali politici, pre každý rok. V súčasnosti je výška štátnej prémie vzorcom naviazaná na výnos slovenských štátnych dlhopisov a zároveň je zadefinované minimum, ktoré je 5 %. V praxi to funguje tak, že štátna prémia je zadefinovaná ako 5 %, maximálne 66,39 € (čo to znamená pre vklady, si ukážeme nižšie). Je pravda, že výška štátnej prémie je v percentuálnej výške najnižšia od vzniku stavebného sporenia na Slovensku v roku 1993 (napr. v roku 1993 bola 40 % z ročných vkladov). Nominálne sa však maximálna suma štátnej prémie - 66,39 € - nemenila od roku 2006. Kompletný vývoj výšky štátnej prémie nájdete v tabuľke 1. Zároveň platí, že ak máme hodnotiť (ne)výhodnosť stavebného sporenia, musíme si zadefinovať mierku. Stavebné sporenie je sporením, nie investovaním, preto ho potrebujeme porovnávať so sporiacimi produktmi – sporiace účty alebo dlhé termínované vklady (s viazanosťou dlhšou ako dva roky). A zároveň nás nezaujímajú čísla na výpise, ale to, čo si za peniaze vieme reálne zaobstarať, t.j. potrebujeme rátať s infláciou. Ako to vyzerá v tomto kontexte, popisujú nasledovné príklady:

Príklad 1: Porovnanie stavebného sporenia a termínovaných vkladov so zohľadnením inflácie v roku 2000

Úroky na termínovaných vkladoch s viazanosťou viac ako 2 roky dosahovali v priemere 9,36 % ročne. Štátna prémia na stavebnom sporení bola 30 %, max. 199,16 €. Výška inflácie (CPI) v danom roku dosiahla úroveň 12,2 %.

V praxi to spôsobilo, že reálny výnos na termínovaných vkladoch bol -2,84 % ( vaše peniaze sa na termínovanom vklade znehodnotili), zo štátnej prémie inflácia ukrojila „len“ 40,6 %, ale sporitelia boli reálne v pluse.

Príklad 2: Porovnanie stavebného sporenia a termínovaných vkladov so zohľadnením inflácie v roku 2008

Úroky na termínovaných vkladoch s viazanosťou viac ako 2 roky dosahovali v priemere 1,79 % ročne. Štátna prémia na stavebnom sporení bola 12,5 %, max. 66,39 €. Výška inflácie (CPI) v danom roku dosiahla úroveň 4,6 %.

V praxi to spôsobilo, že reálny výnos na termínovaných vkladoch bol -2,81 % (vaše peniaze sa na termínovanom vklade znehodnotili), zo štátnej prémie inflácia ukrojila „len“ 36,8%, ale sporitelia boli reálne v pluse.

Príklad 3 – Porovnanie stavebného sporenia a termínovaných vkladov so zohľadnením inflácie v roku 2016

Úroky na termínovaných vkladoch s viazanosťou viac ako dva roky dosahovali v priemere 1,26 % ročne. Štátna prémia na stavebnom sporení bola 5 %, max. 66,39 €. Výška inflácie (CPI) v danom roku dosiahla negatívnu úroveň (deflácia) -0,5 %.

V praxi to spôsobilo, že reálny výnos na termínovaných vkladoch dosiahol kladné hodnoty, avšak bol približne trojnásobne nižší ako štátna prémia.

Porovnanie stavebného sporenia a termínovaných vkladov so zohľadnením inflácie v roku 2017 (dáta za 3 štvrťroky) a 2018 (predikcia)

Priemerné úrokové sadzby na termínovaných vkladoch s viazanosťou viac ako dva roky dosahovali v roku 2017 priemere 1,05 % (nič nenasvedčuje tomu, že sa v roku 2018 budú zvyšovať). Štátna prémia na stavebnom sporení bola 5 %, max. 66,39 €. Výška inflácie (CPI) za 9 mesiacov roku 2017 dosiahla úroveň 1,14 %.

V praxi to spôsobilo, že reálny výnos na termínovaných vkladoch sa znova dostáva do záporných čísiel, pre rok 2017 len -0,09 %, pre rok 2018 sa očakáva inflácia vo výške 1,8 %, t.j. reálna strata na termínovaných vkladoch sa zväčší. Ak to porovnáme s výškou štátnej prémie, sporitelia boli/budú reálne v pluse.

Štátna prémia je nominálne najnižšia v histórii, stavebné sporenie ako sporiaci produkt (aj v porovnaní s dlhými termínovanými vkladmi) dosahuje ale reálne zhodnotenie peňazí. A to je minimálny cieľ sporenia: dosiahnuť vyšší výnos ako úroveň inflácie.

Mýtus 4: Štátnu prémiu na stavebnom sporení dostanem len 1-krát

Štátna prémia je pripisovaná každoročne, ale len na vklady za daný kalendárny rok. To v praxi znamená: za rok 2015 sporiteľ dostal štátnu prémiu na vklady uskutočnené v roku 2015 (podľa stavu účtu k 31.12.2015). Ak v roku 2016 vložil na stavebné sporenie nové vklady, dostane štátnu prémiu na vklady uskutočnené v roku 2016. Pokiaľ by v roku 2016 nevložil na stavebné sporenie žiadne nové vklady, ďalšiu štátnu prémiu už nedostane.

Mýtus 5: Na stavebné sporenie musí klient vložiť každý rok sumu 1 327,80 €

Na stavebné sporenie nemusíte vkladať nič, suma vkladov je neobmedzená. Vzhľadom na mechanizmus pripisovania štátnej prémie je však v roku 2017 optimálna suma 1327,80 € ročne, a to platí aj pre rok 2018. V praxi to znamená: ak na stavebné sporenie vložíte za rok 100 €, dostanete štátnu prémiu vo výške 5 %, t.j. 5 €. Ak na stavebné sporenie zrealizujte vklad 1000 €, dostanete taktiež štátnu prémiu vo výške 5 %, t.j. 50 €. Ak zrealizujete vklad 1327,80 €, dostanete tiež 5 %, ale už maximálnu sumu štátnej prémie – 66,39 €. Ak vložíte sumu 2000 €, taktiež dostanete maximálnu štátnu prémiu – 66,39 €, percentuálne sa ale vaša štátna prémia znižuje a nedosahujete optimálnu výkonnosť stavebného sporenia. V takomto prípade sa oplatí mať tzv. rodinnú zmluvu alebo viacero zmlúv stavebného sporenia na rodinných príslušníkov, ideálne poplatkovo zvýhodnené zmluvy na deti. Taktiež sa môže stať, že jeden rok využijete stavebné sporenie na maximum, ale ďalší rok nebudete mať peniaze. V takomto prípade sa nič nedeje, stavebná sporiteľňa neuplatňuje žiadne sankcie.

Mýtus 6: Na stavebné sporenie musí klient mesačne vkladať sumu určenú stavebnou sporiteľňou

Ak si uzatvoríte zmluvu o stavebnom sporení, stavebná sporiteľňa vás (väčšinou následne listom) informuje o tom, akú sumu máte mesačne poukazovať na váš účet stavebného sporenia. Nerobí to za účelom informovať vás o maximálnej výhodnosti využitia štátnej prémie, ale informuje vás o tom, koľko máte mesačne vkladať na to, aby ste po šiestich rokoch mali nasporených 50 % z výšky cieľovej sumy a potom na ďalších 50 % využili stavebný úver. To ale nemusí postačovať na získanie plnej štátnej prémie, alebo naopak, na stavebné sporenie vložíte viac, ako je optimálne z hľadiska výnosnosti. Pre objektívnosť je potrebné dodať, že niektoré stavebné sporiteľne posielajú pred koncom roka klientom informáciu, koľko potrebujú vložiť na získanie maximálnej štátnej prémie. Rozhodne aleneplatí, že peniaze musíte vkladať mesačne a zároveň platí, že môžete peniaze posielať v akejkoľvek výške. Štátnu prémiu dostanete podľa stavu účtu stavebného sporenia k 31.12. kalendárneho roka. Je ale jedno, či peniaze na stavebné sporenie prevediete naraz alebo v mesačných platbách. Štátna prémia sa alikvotne nekráti (aj keď v minulosti sa diskutovalo o tejto možnosti.) Platby zvážte podľa toho, kde držíte v priebehu roka úspory a aký základný úrok na vašej zmluve máte. T.j. ak ste v minulosti mali sporiaci účet s úrokom 3,75 % ročne a ročný úrok na stavebnom sporení bol 3 %, viac sa vám oplatilo dávať mesačne peniaze na sporiaci účet a urobiť jednorazový vklad na stavebné sporenie až koncom roka. Ak ale dnes máte držať peniaze na sporiacom účte s úrokom 0,1 % ročne a úrok na stavebnom sporení máte vo výške 2 %, oplatí sa vám viac posielať peniaze na stavebné sporenie mesačne, dokonca ak disponujete plnou sumou, tak aj naraz začiatkom roka.

Mýtus 7: Stavebné sporenie zhodnotí peniaze menej ako akciové podielové fondy

Táto polopravda sa často objavuje najmä v článkoch na internete alebo je používaná finančnými sprostredkovateľmi, ktorí sú motivovaní mnohonásobne vyššími províziami z investičných produktov ako zo stavebného sporenia. Nahráva im taktiež dlhotrvajúce obdobie rastov akciových trhov. Áno, ročný výnos pri investovaní do akciových podielových fondov môže byť omnoho vyšší ako celkový výnos zo stavebného sporenia. Porovnávame ale neporovnateľné produkty! Je to ako keby ste porovnávali auto s bicyklom. Stavebné sporenie je sporiaci produkt. Peniaze ostávajú peniazmi a ich zhodnotenie je vo forme pripísaných úrokov a štátnej prémie. Pri investovaní do akciových podielových fondov kupujete za vaše peniaze majetok (napríklad akcie firiem) a váš ročný výnos je vo forme rastu hodnoty majetku, ktorý máte v podielovom fonde (s výnimkou dividendových akciových fondov). Akciové fondy môžu ale nielen rásť, ale aj klesať. Ako ilustratívny príklad použijeme globálny akciový index (priemer vybraných akciových titulov) MSCI World Index EUR. Za posledných 5 rokov ste mohli dosiahnuť ročný výnos 13,96 %. Tento výnos vyzerá na prvý pohľad fantasticky. Je ale dôležité si uvedomiť, že môžu a prídu aj krízy, ktoré môžu spôsobiť výrazný pokles hodnoty vášho majetku. Ak sa pozrieme do minulosti, daný index napríklad v roku 2008 dosiahol pokles hodnoty o 37,64 % (v podielových fondoch je reálny aj výrazne hlbší pokles). Predstavte si, že ste dali do fondu peniaze v roku 2005 s tým, že peniaze použijete napríklad na rekonštrukciu vášho bytu v roku 2008, a tesne pred výberom peňazí sa hodnota vášho majetku zmenší o takmer 40 %. V takejto situácii máte na výber zrealizovať stratu a peniaze vybrať alebo čakať, kým sa hodnota majetku vráti na pôvodnú úroveň. Pri poslednom poklese to trvalo „iba“ rok a pol. V minulosti (a ani do budúcnosti) nevieme vylúčiť ani situácie, kedy trvalo fondu vrátiť sa na pôvodnú úroveň aj omnoho dlhšie. Napríklad po poklese v roku 2007 trvalo indexu, kým sa vrátil na pôvodnú úroveň, viac ako 5 rokov! A to už je doba, ktorá vám môže výrazne prekaziť vaše plány. Pre komplexnosť je potrebné dodať, že tak ako má stavebné sporenie význam v portfóliu klienta ako strednodobý šetriaci produkt, tak má v portfóliu klienta miesto aj investovanie do (akciových) podielových fondov, ale na výrazne dlhší horizont a ideálne formou pravidelného investovania.

Mýtus 8: Stavebné sporenie sa neoplatí kvôli vysokým poplatkom

Poplatky sú parametrom, ktoré výraznou mierou ovplyvňujú to, či stavebné sporenie pre klienta bude alebo nebude výhodný produkt. Zohľadňujte preto poplatky už pri výbere stavebnej sporiteľne a nastavovaní cieľovej sumy! Pri stavebnom sporení je potrebné zohľadňovať tri typy poplatkov:

  1. poplatok za uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení,
  2. poplatok za vedenie účtu stavebného sporenia,
  3. poplatok za výpoveď zmluvy o stavebnom sporení.

Poplatok za uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení

Tento poplatok je vo väčšine prípadov zo všetkých poplatkov najvyšší. Jeho výška a spôsob úhrady závisí od konkrétnej stavebnej sporiteľne. Je bežne platený buď z výšky cieľovej sumy (CS) alebo v paušálnej výške, a to pri uzatváraní zmluvy o stavebnom sporení (prípadne je rozrátaný na 1/6 a platený každý rok). Cieľovú sumu (a tým pádom aj výšku poplatku) si určujete vy. Cieľová suma je suma, ktorá určuje aký priestor máte na vaše vklady, pripísanú štátnu prémiu a úroky a zároveň stavebný úver (ak sa ho rozhodnete čerpať). Príklad: ak máte cieľovú sumu 10.000 €, môžete si celú sumu našetriť alebo našetriť napríklad 50 % a zvyšných 50 % čerpať vo forme stavebného úveru, prípadne môžete využiť medziúver. Tento poplatok je ale jediný poplatok, ktorého výšku viete ovplyvniť. Preto premýšľajte ešte pred uzatvorením zmluvy nad tým, ako presne plánujete stavebné sporenie využiť, ako dlho a koľko peňazí plánujete sporiť. Ak totiž vyberiete stavebnú sporiteľňu, ktorá má poplatok 0,9 % z výšky cieľovej sumy a vy sa necháte nahovoriť na cieľovú sumu napríklad 20.000 €, poplatok za uzatvorenie bude 180 €. Miniete tak takmer 3 štátne prémie iba na poplatok za uzatvorenie zmluvy! Vyberte si preto stavebnú sporiteľňu, ktorá má napríklad paušálny poplatok (napr.12 €), alebo si zvoľte výrazne nižšiu cieľovú sumu. Taktiež je možné využiť rôzne akcie na uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení bez poplatku alebo napríklad poplatkovo zvýhodnené tzv. juniorské/seniorské zmluvy. Pozor však na ponuky typu: budete mať výrazne nižší poplatok za uzatvorenie zmluvy (20 € namiesto 0,9 % z výšky CS), ale úročenie budete mať tiež niekoľkonásobne nižšie (0,1 % ročne namiesto 1 % ročne)!

Poplatok za vedenie účtu stavebného sporenia

Tento poplatok platíte každý rok a to bez ohľadu na to, akú výšku vkladov na stavebné sporenie v danom roku zrealizujete. Poplatok za vedenie účtu stavebného sporenia závisí tiež od konkrétnej stavebnej sporiteľne, momentálne je vo výške 12-18 € ročne. V praxi sa vám preto neoplatí mať produkt stavebného sporenia bez vkladov.

Poplatok za výpoveď zmluvy o stavebnom sporení

Poplatok za výpoveď zmluvy bežne závisí od doby, ktorá uplynula od založenia zmluvy o stavebnom sporení. Jeho výška je nastavená buď presnou sumou alebo % z výšky cieľovej sumy (CS). Štandardne je najvyšší v prvých rokoch (1,5 % z CS, príp. 99 €), postupne klesá až na 0 €, po uplynutí 6 rokov. Aj preto je dôležité mať od začiatku jasné v tom, aký účel stavebného sporenia máte a koľko peňazí do stavebného sporenia plánujete vložiť (a podľa toho akú cieľovú sumu si nastavíte).

Záver: Pre koho je stavebné sporenie výhodné a pre koho nie

Hlavným parametrom hodnotenia výhodnosti stavebného sporenia je, či splní účel, na ktorý ho klient chce využiť. Môžete mať super produkt, ale pokiaľ ho využívate na účel, na ktorý nie je určený, nie je to chyba produktu.

Vhodný účel:

  • konzervatívna a bezpečná forma šetrenia peňazí v strednodobom horizonte,
  • doplnková forma financovania nadobudnutia (kúpy a výstavby) nehnuteľnosti,
  • vytvorenie základu na financovanie vlastného bývania pre deti,
  • vytvorenie rezervy na rast úrokových sadzieb hypotekárnych úverov,
  • zhromaždenie kapitálu na mimoriadne splátky hypotekárnych úverov,
  • zabezpečenie úverového financovania s ľahším vydokladovaním bonity ako pri hypotekárnom financovaní (zaujímavé najmä pre podnikateľov).

Nevhodný účel:

  • likvidná rezerva,
  • dlhodobé investovanie (napr. na dôchodok o 30 rokov),
  • špekulatívne investovanie,
  • otvorená zmluva len „pre istotu“, bez vkladov.

Okrem účelu sú ďalším dôležitým parametrom, ktorý ovplyvňuje to, či je/bude pre vás stavebné sporenie výhodný produkt, poplatky. Oba parametre máte ako klient v rukách, preto venujte výberu a nastaveniu stavebného sporenia dostatočnú pozornosť. Ak potrebujete v tejto oblasti poradiť, prípadne, ak už máte zmluvu o stavebnom sporení a neviete, či je pre vás výhodná, využite náš kontaktný formulár. Radi vám bezplatne poradíme.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: