Márja Hurajová: Korene problémov nášho kapitálového trhu siahajú až do roku 1992 - 1993, keď sa začal vytvárať

Monika Sobeková Majková | 28.09.2017
Márja Hurajová: Korene problémov nášho kapitálového trhu siahajú až do roku 1992 - 1993, keď sa začal vytvárať
Prečo je firiem, ktoré využívajú slovenský kapitálový trh ako šafranu, prečo si na primárne emisie akcií vyberajú zahraničné burzy a čo by sa s tým dalo robiť?

Vstup spoločnosti na burzu je vyústením života firmy s investorom v rozvinutých ekonomikách a pri fungujúcich kapitálových trhoch je to vrchol, na ktorý by sa mal podnik dostať. Na Slovensku však fungujúci kapitálový trh, ktorým myslíme systém umožňujúci investorom, firmám kótovaným na burze, spoločnostiam hľadajúcich nový kapitál, burze a sprostredkovateľom plniť svoje základné funkcie, zabezpečovať ich potreby a napĺňať ich očakávania, žiaľ, nemáme. O svojom pohľade na jeho problémy, ale aj o možných krokoch, ktoré by ho pomohli oživiť a umožnili by dnešným venture kapitalistom a private equity investorom v budúcnosti vystúpiť zo svojich investícií aj cez burzu, hovorí Mária Hurajová. Dvadsať rokov pôsobila na Burze cenných papierov v Bratislave, z toho ju 13 rokov viedla. Popri tom sa venovala aj problematike rizikového kapitálu, od roku 1998 ako členka Poradnej rady a od roku 2005 ako členka Správnej rady jedného z prvých venture kapitálových fondov na Slovensku - Slovak American Enterprise Fund (SAEF). Po transformácii fondu na nadáciu Slovak American Foundation (SAF), ktorá pomáha v rozvoji startupovského ekosystému na Slovensku, naďalej pôsobí v Správnej rade nadácie, od roku 2014 ako jej podpredsedníčka. Pozná teda obe strany pomyselnej mince. Ako sama hovorí, začínala na burze, ktorá je vlastne vrcholom, kam sa chce podnik dostať a dnes pôsobí v inštitúcii, ktorá podporuje startupy, čiže sa vrátila na úplný začiatok reťazca.

Nebolo dostatok investorov ani firiem, stal sa z toho začarovaný kruh

„Korene problémov nášho slabo výkonného kapitálového trhu siahajú až do roku 1992 - 1993, keď sa vlastne začal vytvárať. Tých dôvodov bolo viacero – od nedostatočnej legislatívnej podpory cez neštandardné inštitucionálne usporiadanie kapitálového trhu, nedostatočnú finančnú gramotnosť až po formy privatizácie. Kupónová privatizácia mala vždy svojich zástancov aj odporcov, žiaľ, ani priame predaje strategickým investorom kapitálovému trhu veľmi nepomohli. Výsledkom bolo, že okruh podnikov, vhodných pre obchodovanie na burze sa neustále zužoval. Veľký počet dovtedy pomerne úspešných podnikov privatizáciu „neprežilo“, naviac z burzy po vstupe strategických zahraničných investorov odišlo mnoho väčších firiem a bánk. Úbytok podnikov nebol nikdy nahradený príchodom nových významných spoločností, šanca dostať na trh tie, ktoré ešte zostali v rukách štátu nebola doposiaľ využitá. Problémom bol aj nedostatok malých a stredných podnikov, ktoré boli pripravené nahradiť z burzy odchádzajúce podniky. Ak by sme v tom čase mali dostatok venture a private equity investorov, ktorí by pomohli malým a stredným podnikom rásť a dostať sa na burzu, bola by dnes situácia iná. V zahraničí je úplne štandardné, že spoločnosti s veľkým potenciálom pre svoj ďalší rozvoj uprednostňujú rizikový kapitál a že investori rizikového kapitálu využívajú fungujúci kapitálový trh ako jednu z možností pre exit z investície. Na Slovensku ľudia po negatívnych skúsenostiach z deväťdesiatych rokov prestali kapitálovému trhu dôverovať a pre väčších inštitucionálnych investorov bol nezaujímavý,“ vysvetľuje gro problémov Mária Hurajová.

„Trh musí byť zaujímavý jednak pre spoločnosti, ktoré chcú získať kapitál, ale aj pre investorov, ktorí chcú zase zhodnotiť svoje finančné prostriedky a tí musia vedieť, že na kapitálovom trhu nájdu vhodné investičné príležitosti. Takže sme sa časom dostali do začarovaného kruhu. Riešili sme, kto nám vlastne chýba... sú to investori alebo spoločnosti? Ale investori nechodili, lebo na našom kapitálovom trhu neboli zaujímavé spoločnosti, nebolo by im čo ponúknuť a spoločnosti nechodili, lebo neboli investori, ktorí by do nich investovali. Dodnes táto otázka nie je vyriešená. Burza prežila len preto, že sa na nej obchodovali štátne a korporátne dlhopisy. Skutočný kapitálový trh, ktorý firmám umožňuje získať kapitál, keď ho potrebujú, u nás nikdy nebol vytvorený. Potvrdzuje to skutočnosť, že na bratislavskej burze sa nerealizovala žiadna IPO,“ dodáva.

Rešpektovali sme, že slovenské firmy chodili robiť IPO na zahraničné burzy

„Videli sme, že na zahraničných trhoch, spoločnosti, ktoré získajú venture kapitál od investora a darí sa im, prídu nakoniec na burzu. Lenže u nás podpora startupov začala až v týchto rokoch, zatiaľ čo v zahraničí funguje už dávno. Inovatívny začínajúci podnik chce rásť a po úspešnom štarte a rozvoji nakoniec vstúpi na burzu ako napríklad rôzne technologické spoločnosti. Za celé obdobie, čo som robila na burze, bolo len niekoľko spoločností, ktoré sa rozhodli realizovať IPO cez kapitálový trh. Aj tie nakoniec išli do zahraničia. Napríklad SkyEurope išla do Viedne, Asseco zas do Varšavy. Asseco zvažovalo aj duálny listing, ale nezáujem zo strany investorov na Slovensku ich nakoniec od tohto kroku odradil. Nepotešilo nás to, ale rešpektovali sme fakt, že s cieľom realizovať IPO čo najúspešnejšie, si vybrali také trhy, na ktorých je koncentrácia investorov dostatočne vysoká na to, aby suma kapitálu zinkasovaného na kapitálovom trhu mohla byť čo najvyššia,“ hovorí Mária Hurajová.

Na stave slovenského kapitálového trhu majú svoj podiel aj vlády. „Každá naša vláda sľubuje, že jedným z jej cieľov je rozvoj kapitálového trhu. No jej podpora bola doteraz len minimálna. Najväčšou premárnenou šancou bolo uprednostnenie predaja veľkých spoločností priamo strategickým investorom. Niektoré z nich určite mohli byť privatizované aj cez burzu,” dodáva Mária Hurajová.

Záchranou môže byť spojenie s iným kapitálovým trhom

Vzniká tu otázka, či sa z tohto začarovaného kruhu, kde nie sú investori ani vhodné firmy, ešte dá dostať. Naposledy svitlo svetielko nádeje, keď vláda zvažovala predaj akcií Slovak Telekomu na našej burze. Nakoniec však opäť uprednostnila priamy predaj. Ani realizácia tejto transakcie by však nezaručila oživenie bratislavskej burzy. Funkčná burza potrebuje dostatok firiem, ktoré priťahujú investorov, keďže firmy realizujú IPO tam, kde je šanca získať kapitál najvyššia. Dočkáme sa teda v Bratislave IPO? „Náš kapitálový trh sa javí ako neriešiteľný problém, ale riešenie tu ešte je. Trhy sa globalizujú a rovnako je to aj s kapitálovým trhom. Myslím, že by nám pomohlo, keby sa náš trh stal súčasťou väčšieho a silnejšieho investičného celku, ak by burza mala zahraničného vlastníka, ktorý má na domácom trhu dobré postavenie. Cez spoločné vlastníctvo by sa podarilo zjednotiť obchodné systémy na spoločnú platformu, a tým koncentrovať masu investorov na jednej strane a množstvo ponúkaných spoločností na strane druhej.

Burza vynakladá vysoké náklady na to, aby spĺňala legislatívne požiadavky, pričom výnosy sú limitované. Izolovanosť trhu sa prejavuje vo vysokých nákladoch aj pre účastníkov kapitálového trhu. Spojením trhov by sa zvýšila aktivita na strane ponuky aj dopytu pri súčasnom znížení nákladov. Investori hľadajú vhodné investičné príležitosti a je im jedno akú majú „krajinu pôvodu“. Rovnako aj slovenské firmy, ktoré by chceli spraviť IPO, by mali oveľa lepší prístup k investorom, či už domácim alebo zahraničným. Verím, že nám svitá na lepšie časy. Dnes je podpora startupov oveľa intenzívnejšia, ako bola kedysi a rovnako rýchlo rastú aj ich počty. Vďaka tomu za istý čas z nich môžu vyrásť podniky, ktoré budú vhodné pre IPO a vstup na burzu, pretože budú potrebovať na svoj rozvoj kapitál a ich súčasní investori budú môcť takýmto spôsobom z firiem exitovať. Táto cesta ale vyžaduje aktivitu zo strany vlády, ktorá umožní spojenie našej burzy s inou zahraničnou, vďaka čomu sa našim firmám otvoria nové možnosti,” dodáva na záver Mária Hurajová.

Ďalšie skúsenosti a príbehy podnikania slovenských firiem s investormi nájdete v našej publikácii 39 rád ako budovať svetovú firmu s investorom na Slovensku.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: