Jozef Mačák (EIS): Vyberajte si investora, ktorý má skúsenosti s vašim odvetvím

Monika Sobeková Majková | 19.03.2017
Jozef Mačák (EIS): Vyberajte si investora, ktorý má skúsenosti s vašim odvetvím
Reálny a kvalitný podnikateľský plán nebýva častou výbavou začínajúcich podnikateľov, keď žiadajú o kapitál. Rovnako to bolo aj v prípade zakladateľov súkromnej medzinárodnej školy English International School of Bratislava. Jeden z jej zakladateľov, Jozef Mačák, dnes hovorí, že vypracovanie podnikateľského plánu značne podcenili - chýbal mu racionálny pohľad na peniaze, čo neskôr spôsobovalo zbytočné problémy.

Jozef Mačák je iniciátorom myšlienky založenia súkromnej jazykovej školy. Bol to jeho sen, keď ešte pracoval ako učiteľ telocviku na inej medzinárodnej škole v Bratislave. Spolu s ďalšími dvomi kolegami anglickými učiteľmi Jasonom Herhornom a Edmundom Richardsonom sa rozhodli založiť súkromnú medzinárodnú školu. Tak v roku 2012 vznikla EIS Bratislava.

Ako sa to všetko začalo? „V roku 2001 som nastúpil na British International School ako učiteľ telesnej výchovy. Hovoril som svojmu kolegovi - Angličanovi, že si chcem založiť súkromnú školu. Najskôr pokladal tento nápad za nezmysel, no neskôr sa stal jedným zo spoluzakladateľov. Na začiatok sme si založili organizáciu, ktorá fungovala ako jazyková škola, realizovala víkendové pobyty a podobné záležitosti. Samotná škola sa začala reálne vytvárať približne pred 7-8 rokmi a v roku 2016 už fungujeme štvrtý rok,” spomína Jozef. Škola mala troch spoluzakladateľov, ktorí od začiatku vedeli, že ak do projektu pôjdu, tak jedine s investorom. Nájsť ho bolo Jozefovou úlohou.

„V tom čase sme už pre investora mali pripravený podnikateľský plán, z ktorého som mal pocit, že je na pomerne slušnej úrovni. Aj keď sme nemali žiadne skúsenosti s hľadaním investora, podarilo sa nám ho nájsť pomerne rýchlo. Bol to môj bývalý žiak. Takže sme mali investora a spustili sa prvé rokovania o zmluve, podmienkach a podieloch. My sme s financiami nemali žiadne skúsenosti, no podmienky, ktoré nám navrhol sa nám nepáčili. Náš pocit nám potvrdili aj známi, ktorí mali s podnikaním skúsenosti a poradili nám, aby sme od tejto spolupráce dali ruky preč. Chcel nás napríklad odmeňovať percentuálne od spĺňania plánu alebo, aby sme v prípade krachu na seba prebrali celú sumu ako dlh,” vysvetľuje. Všetkým trom to skôr prišlo ako úžera, zľakli sa a na prelome rokov 2011 a 2012 rokovania ukončili. V tom čase však už bolo všetko rozbehnuté a preto im nezostávalo nič iné, len nájsť nového investora. Chvíľu rozmýšľali aj nad bankovým financovaním, no dnes vedia, že úver by nebol správnou cestou.

„V apríli 2012 som odišiel zo školy a začal som hľadať ďalšieho investora. Na internete som našiel dvoch a s jedným z nich sme sa nakoniec dohodli. Prvý nám nevyhovoval, lebo požadoval našu finančnú spoluúčasť, zatiaľ čo druhý investor súhlasil s tým, že naším vkladom bude naša práca a know-how,” spomína Jozef. Proces rokovania o zmluve trval asi dva mesiace. Dohodli sa tak, že investorovi predali väčšinový (55 %) podiel.

Nášmu projektu chýbal racionálny pohľad na peniaze

Prvý podnikateľský plán, ktorý mali zakladatelia pri hľadaní investora, považovali za dostatočne prepracovaný. Nemali síce skúsenosti s financiami, no pri jeho tvorbe im pomáhali známi, ktorí podnikali či robili manažérov. Pomohli im vytvoriť excelovské tabuľky s číslami či vypracovať rôzne scenáre vývoja - optimistický, pesimistický a konzervatívny variant. „Aj keď sme mali viac verzií plánu, v skutočnosti bol náš základný problém v tom, že sme nevedeli, čo budeme plánovať. Napríklad sme nastavili výšku školného, ale netušili sme, ako zohľadniť vplyv rôznych faktorov, ktoré výšku vybraného školného ovplyvnia. Niektorí rodičia platia školné priebežne, iní jednorazovo a prvý problém je odhadnúť časové rozloženie výnosov. Dnes zároveň viem, že náš podnikateľský plán bol veľmi optimistický, až nereálny. Naplánované čísla sa vôbec nezhodovali so skutočnosťou. Plán však investorovi prezentoval môj kolega. Je učiteľ a edukačnej časti rozumie veľmi dobre. Kvalitne náš projekt odprezentoval a podarilo sa mu investora presvedčiť,” vysvetľuje Jozef.

Investor nemal skúsenosť z oblasti vzdelávania a rovnako ako my plánu uveril

Hľadajte v prvom rade investora, ktorý má skúsenosti z oblasti vášho podnikania. Jeho prínos vďaka skúsenostiam a kontaktom bude oveľa väčší ako samotný kapitál.

V čase dohody o investícii boli obe strany spokojné. Investor preto, lebo sa mu podaril zámer rozšíriť svoje portfólio o podnikanie vo vzdelávaní a zakladatelia preto, že si našli investora. V skutočnosti však spoločné podnikanie poznačil počiatočný skreslený pohľad oboch strán. Bol dôsledkom toho, že z tímu zakladateľov nemal nikto skúsenosti s financiami ani vzdelanie tohto druhu a tiež toho, že investor nemal skúsenosti s podnikaním v školstve. „Obom nám chýbal širší pohľad na podnikanie v školstve. Mali sme predstavu o tom, ako má škola fungovať – miestnosti, výučba, licencie a podobne, ale nevedeli sme, koľko to bude stáť. Na začiatku sme si mysleli, že hneď prvý rok budeme mať 60 detí, ale tento predpoklad bol príliš optimistický,” hovorí Jozef.

Reporting sme nevedeli robiť

Všetci traja zakladatelia boli z učiteľského prostredia, takže rozumeli skôr odbornej ako podnikateľskej stránke svojho projektu. Investor im pomáhal aj s prípravou rozpočtu a excelovskými tabuľkami. Rovnaké problémy mali aj s reportingom. „Nevedeli sme reportovať. Keď som písal v emaile hodnotenie nejakého mesiaca, vždy som sa snažil popísať veci, čo sa dejú v texte, no investor očakával niečo iné. Požadoval stručný zoznam v bodoch, čo sa podarilo, a ak sa niečo nepodarilo, tak prečo.

Majte v tíme človeka, ktorý rozumie financiám.

Vždy presadzoval, aby bol reporting krátky a stručný. A keď sa mu niečo nezdalo, tak nás kontaktoval a prebrali sme to. Boli veci, ktoré sme sa museli naučiť. Zo začiatku sme sa stretávali raz za dva až tri mesiace a vtedy sme si podrobne prebrali celé obdobie. Úvodné stretnutia však boli napäté, pretože výsledky boli zo začiatku slabé a výrazne odlišné od pôvodného plánu. Prvý rok sme mali len 12 platiacich detí, čo bolo pre investora sklamanie,” vysvetľuje Jozef.

Chyba sa stala na začiatku, bol ňou nereálny podnikateľský plán

Aj keď mal investor od začiatku väčšinový podiel, neskôr ho navýšil na 70 %. „Investíciu sme museli navyšovať na úkor nášho podielu. Moji partneri očakávali, že investor je tu na to, aby dával peniaze vtedy, keď treba. Zo svojho omylu vytriezveli, keď boli opätovne potrebné ďalšie zdroje a investor povedal, že buď budeme hľadať ďalšieho investora, alebo za tie peniaze dostane dodatočný podiel. Chyba sa stala niekde v začiatkoch, kedy sme pripravili nereálny podnikateľský plán a investor mu uveril. Na to, aby škola dokázala fungovať, sme potrebovali ďalší kapitál. Počet žiakov sa nám síce podarilo najskôr zdvojnásobiť, potom strojnásobiť, no stále to bolo málo. S rastom počtu žiakov rástla aj finančná náročnosť,” hovorí Jozef.

V súčasnosti EIS Bratislava okrem školy a gymnázia prevádzkuje aj škôlku a počet detí, ktoré sú ich klientmi narastá. Investor aj zakladatelia si uvedomili, že podnikanie v školstve je iné ako tradičné. Potrebuje čas, aby si škola vybudovala na trhu dobré meno. Jozef Mačák konštatuje, že ak by mal dnešné skúsenosti v čase zakladania školy, tak by hľadal v prvom rade investora, ktorý má so školstvom skúsenosti. Okrem toho, by si dal dobrý pozor na to, aby mal v tíme človeka, ktorý vie robiť podnikateľské plány a má skúsenosti s financiami.

Ďalšie skúsenosti a príbehy z podnikania slovenských firiem s investormi nájdete v našej publikácii 39 rád ako budovať svetovú firmu s investorom na Slovensku.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: