Fondy, ktoré sa zameriavajú na investície do infraštruktúrnych projektov, očakávajú v najbližšom období rýchly rast súvisiaci s potrebou realizácie viacerých projektov, vďaka ktorým sa zabezpečí udržateľný rast európskej ekonomiky.
Koncom novembra 2016 publikovala organizácia Invest Europe (združenie zastupujúce európskych private equity a venture kapitálových investorov) správu zaoberajúcu sa problematikou investícií do infraštruktúry v Európe. Leitmotívom tohto dokumentu je odhad Európskej komisie, v zmysle ktorého bude potrebné v rámci Európy do roku 2020 investovať až 2 bilióny eur do infraštruktúry. Michael Collins, riaditeľ Invest Europe, dodáva: „Európska infraštruktúra si vyžaduje ročné investície vo výške 3,6 % hrubého domáceho produktu. Len takto možno zabezpečiť trvalo udržateľný rast hospodárstva európskych krajín.“
Čo sú to infraštruktúrne investície?
Keď spomíname infraštruktúru, je potrebné zdôrazniť, že nejde iba o dopravnú sieť, prístavy a letiská, ale aj všetky siete potrubí (ropovody, plynovody, vodovody atď.), ďalej zdravotnícke zariadenia, vzdelávacie a sociálne inštitúcie či zariadenia produkujúce energiu z alternatívnych zdrojov. Jednotlivé prvky infraštruktúry teda ako bežní spotrebitelia dennodenne používame, napr. pri ceste do práce, pri varení, vykurovaní svojich domácností alebo keď sme hospitalizovaní v nemocnici. Firmy zasa využívajú infraštruktúru pri preprave tovaru či pri zásobovaní kancelárií alebo výrobných závodov elektrickou energiou.
Viaceré investície do infraštruktúry sú spojené s demografickým vývojom v Európe či s celosvetovými trendmi v oblasti globalizácie, digitalizácie a využívania alternatívnych zdrojov energií. Kým v roku 2014 podiel obyvateľov starších ako 65 rokov dosahoval 18,5 % celkovej populácie, v roku 2030 sa očakáva nárast až na 24 %. Starnutie európskeho obyvateľstva sa napr. prejaví vo zvýšenom dopyte po zariadeniach poskytujúcich zdravotnícke služby v jednotlivých regiónoch. Globalizácia sa spolu s digitalizáciou podpíše pod rastúci dopyt po nových a komplexnejších spôsoboch prepravy tovaru a poskytovania služieb. A nakoniec naplnenie cieľov Parížskej klimatickej konferencie si bude vyžadovať realizáciu mnohých „zelených“ investícií pomáhajúcich chrániť životné prostredie.
Michael Collins ďalej upozorňuje: „Verejné výdavky v oblasti infraštruktúry sú neustále obmedzované s odvolávaním sa na hospodársku krízu v uplynulom období. A mnoho bánk navyše zastavuje poskytovanie úverov v tejto oblasti - najmä na základe prísnych pravidiel Bazilej III (ide o medzinárodne dohodnutý súbor investičných pravidiel pre banky). Dlhodobý kapitál, ktorý poskytujú súkromní investori, zasa príliš často naráža na krátkozraké rozhodnutia politických predstaviteľov, ktoré vytvárajú nestabilitu a odrádzajú investorov od týchto investícií.“ Z tohto dôvodu by sa mali politici zamerať predovšetkým na odstraňovanie bariér brániacich investovaniu do infraštruktúrnych fondov.
Infraštruktúrne fondy sú také fondy, ktoré sa cielene zameriavajú na investovanie do infraštruktúrnych projektov (ide teda o niečo podobné ako napr. realitné fondy, ktoré sa špecializujú len na investície do nehnuteľností). Prínosom ich činnosti je zvýšený objem realizovaných infraštruktúrnych investícií, čo v preklade znamená kvalitnejšiu a hospodárnejšiu infraštruktúru pre obyvateľstvo a firmy.
Predpoklady rozvoja infraštruktúrnych fondov
Predložená správa sumarizuje aj kľúčové požiadavky, ktoré majú pomôcť rozvíjať investície do infraštruktúry:
- Stabilita, predvídateľnosť a transparentnosť v oblasti poplatkov a ciel.
- Nastavenie nižších rizikových koeficientov v rámci Solventnosti II pre investície do infraštruktúry, ktoré by umožnili zvýšenie investícií zo strany poisťovní (pozn. Solventnosť II je medzinárodný projekt dohľadu nad poisťovníctvom a zaistením).
- Nastavenie prijateľných pravidiel, ktoré budú podporovať tok kapitálu zo súkromného sektora do európskych infraštruktúrnych podnikov.
Fondy zamerané na infraštruktúrne projekty sú kľúčoví investori, ktorí zabezpečujú smerovanie súkromného kapitálu od inštitucionálnych investorov (napr. dôchodkových fondov, poisťovní a štátnych investičných fondov). Tieto fondy obvykle investujú na dobu 10 až 15 rokov - niekedy aj dlhšie - čo znamená, že stabilné a predvídateľné regulačné prostredie je pre nich kľúčové.
Fondy infraštruktúry zamerané na Európu spravujú viac ako 167 miliárd eur kapitálu (podľa údajov z Inframation Group). Pritom až 83 % tohto kapitálu sa získalo po roku 2008. Množstvo kapitálu je relatívne malé, keď vezmeme do úvahy veľkosť celého trhu s infraštruktúrou. Fondy majú preto obrovský rastový potenciál počas najbližších rokov – prirodzene, iba ak dokážu nájsť stabilné a priaznivé podmienky v oblasti regulácie.
