Hrubá a zisková marža firiem podľa odvetví a krajov v roku 2013

Tlačová správa | 23.12.2014
Hrubá a zisková marža firiem podľa odvetví a krajov v roku 2013

Hrubá a zisková marža sú jedným z najpoužívanejších finančných ukazovateľov, ktoré zobrazujú finančnú stabilitu a ziskovosť spoločností. V analýze sú použité údaje z databázy FinStatu, ktorá obsahuje 193 000 účtovných závierok slovenských spoločností za rok 2013.

Zisková marža

Zisková marža predstavuje pomer medzi čistým ziskom (zisk po zdanení) a súčtom všetkých tržieb spoločnosti (tržby z predaja tovaru a tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb).Je to percentuálne vyjadrenie zisku na 1 Euro tržieb. Ak moje tržby predstavujú napríklad 200 Eur a čistý zisk 10 Eur moja zisková marža je 5% (10/200*100%). Čím vyššia je hodnota tohto ukazovateľa, tým lepšie, značí to o tom, že spoločnosť má vyššiu ziskovosť v porovnaní s konkurenciou. Ziskovú maržu najviac ovplyvňuje cena tovaru, množstvo predaného tovaru, poskytnutých služieb a výška nákladov firmy. Priemerná zisková marža Slovenska je 2,51%.

Zisková marža krajov

Na obrázku číslo 1 môžeme vidieť graf, ktorý zobrazuje priemernú ziskovú maržu krajov. Na prvý pohľad je zaujímavý Košický kraj, ktorý ako jediný má túto hodnotu zápornú. Tento fakt je spôsobený extrémnou stratou jednej z Košických firiem, U.S. Steel Košice, ktorá siaha do výšky -368 887 000 Eur. Táto strata je až taká vysoká, že ovplyvnila celý kraj, keby sme brali do úvahy Košický kraj bez spomínanej firmy, tak jeho zisková marža by bola 0,15%.

Pod Slovenským priemerom sú ešte tieto kraje s ich ziskovou maržou: Žilinský kraj(2,48%), Banskobystrický kraj (1,16%), Trnavský kraj (1,00%), Nitriansky kraj (0,88%) a Prešovský kraj (0,72%) .

Trenčiansky kraj, ktorý má druhú najvyššiu maržu je veľmi ovplyvnený dvomi firmami: Continental Matador Rubber a Continental Matador Truck Tires, ak by tu tieto dve firmy nepôsobili jeho zisková marža by bola 1,84%. Ich tržby spolu tvorili viac ako 1,3mld Eur a zisky boli nad 0,22mld Eur.

Ako väčšina z nás predpokladá, Bratislavský kraj má najvyššiu ziskovú maržu, 4,16%. Je to jednoducho spôsobené tým, že väčšina veľkých firiem, ktoré pôsobia na celom území Slovenska má sídlo v našom hlavnom meste, napríklad aj naše tri najziskovejšie firmy: Slovenské elektrárne, Slovenský plynárenský priemysel a eustream. Tieto veľké firmy naakumulujú vysoký zisk, vďaka ktorému je zisková marža kraja vysoká.

Na základe obrázka číslo 2 a 1 môžeme porovnávať vývoj ziskovej marže v jednotlivých krajoch Slovenska. Priemerná zisková marža bola v roku 2012 3,41%, v roku 2013 bola o 0,90% nižšia. Tenko pokles bol do veľkej mieri zapríčinením zvýšením dane z príjmu právnických osôb z 19% na 23% medzi rokmi 2013 a 2012. S určitosťou môžeme povedať, že tento rok zisková marža poklesla vo všetkých krajoch Slovenska. Najväčší pokles bol v Košickom kraji, až 3,74 percentuálnych bodov, bol hlavne spôsobený už spomínanou stratou U. S. Steel Košice.
V ostatných krajoch pokles nebol až taký výrazný, pohyboval sa okolo 0,7 percentuálneho bodu.

Zisková marža odvetví slovenského hospodárstva

Na ďalšom obrázku sú zobrazené priemerné hodnoty ziskovej marže v jednotlivých odvetviach Slovenska. Na začiatok by bolo dobré povedať, že zisková marža je prirodzene rozdielna v jednotlivých odvetviach. Je to spôsobené tým, že ju z veľkej časti ovplyvňujú náklady firmy. Je zrejmé, že Kovovýroba bude mať oveľa vyššie náklady na jednu jednotku zisku ako Informačné technológie. Hlavne vo výrobných odvetviach majú vysoké náklady na drahé výrobné zariadenia a materiál, pokiaľ sa pozrieme na náklady IT firiem budú určite nižšie, stačí im zopár výkonných počítačov, kancelária a môžu predávať svoj produkt tisícom ľudí.

Už na prvý pohľad každého upúta záporná hodnota Nehnuteľností, -10,94%. Nie je to veľmi veľkým prekvapením, práve toto odvetvie má až 50% spoločností v strate, ich straty sú také vysoké, že ani tie úspešné firmy ju nedokážu vykryť, výsledkom je, že je celé odvetvie v strate, tým pádom aj ich zisková marža je záporná.

V prípade ďalších odvetví, ktoré majú zápornú ziskovú maržu to je dvojako. Kovovýroba a hutníctvo spolu so Stavebníctvom obsahujú konkrétne firmy, ktoré zapríčinili stratu celého odvetvia. Stratu Kovovýroby a hutníctva zapríčinilo U. S. Steel Košice a stratu Stavebníctva Doprastav, Váhostav- SK a BCI. Druhý prípad sa týka Cestovného ruchu a gastra a Poľnohospodárstva, dôvod ich straty je rovnaký ako aj pri Nehnuteľnostiach, príliš veľa stratových firiem, ktoré spôsobia stratu odvetvia, tým pádom je aj zisková marža záporná.

Zaujímavým odvetvím sú Služby, ktorých zisková marža je 5,99% a je veľmi zmenená vďaka jedinej spoločnosti. Pokiaľ by v tomto odvetví nepôsobilo Clean Energy Trade s.r.o. jeho marža by bola -1,98%.Ich extrémne veľký zisk ovplyvnil jednak ziskovú maržu celého odvetvia ale aj jeho ziskovosť.

Odvetvia, ktoré sa nachádzajú v strede nášho grafu sú práve tie, ktoré majú vysoké náklady na výrobu a prevádzku, tým pádom ani ich ziskové marže moc nevynikajú. Medzi odvetvia, v ktorých je zisková marža najvyššia patria Telekomunikácie, Informačné technológie a Energie. Práve tieto odvetvia sú tie, ktoré majú relatívne nízke náklady aj keď majú vysoké tržby.

Pri pohľade na obrázok číslo 4, ktorý nám zobrazuje priemernú ziskovú maržu jednotlivých odvetví v roku 2012, vidíme, že takmer u všetkých odvetviach sa zisková marža v roku 2013 znížila oproti roku 2012 okrem Cestovného ruchu a gastra, Dopravy a Služieb. Najväčšia zmena nastala v Kovovýrobe a hutníctve, ktorá bola opäť spôsobená U. S. Steel Košice. Výrazná zmena bola aj v Službách, ich marža klesla o 4,40 percentuálneho bodu pretože v roku 2012 spoločnosť Clean Energy Trade nemala taký vysoký zisk, ktorý by výrazne ovplyvnil celé odvetvie. Priemerná zmena v jednotlivých odvetviach bola približne jeden percentuálny bod, čo zodpovedá aj Slovenskému priemeru.

Hrubá marža

Hrubá marža je finančný ukazovateľ, ktorý dáva do pomeru pridanú hodnotu a celkové tržby spoločnosti, udáva sa v percentách. Pridaná hodnota je rozdiel medzi tržbami a nákladmi ( materiál, náklady na prevádzku, náklady na predaj tovaru,...). Hrubá marža nie je presný ukazovateľ pre cenovú stratégiu, ale je dobrý indikátor finančného zdravia spoločnosti. Bez adekvátneho hrubého zisku by spoločnosť nebola schopná platiť svoje prevádzkové a iné náklady. Vo všeobecnosti by mala byť jej hodnota stabilná, nemala by veľmi kolísať pokiaľ jej odvetvie neprešlo výraznými zmenami, ktoré by zmenili predaj tovaru. Priemerná hrubá marža Slovenska je 16,06%.

Hrubá marža v jednotlivých krajoch Slovenska

Obrázok číslo 5 zobrazuje priemernú hrubú maržu Slovenských krajov. Ak porovnáme ziskovú a hrubú maržu krajov už na prvý pohľad je vidno, že hrubá marža sa v jednotlivých krajoch nelíši až do takej miery ako zisková. Prekvapivé je, že Bratislavský a Trnavský kraj bývajú vždy na popredných miestach takmer každého grafu, ale teraz je tomu inak. Napriek tomu, že Bratislavský kraj má najvyššiu pridanú hodnotu a aj tržby, ich pomer, ktorý vyjadruje hrubú maržu je relatívne malý v porovnaní s inými krajmi. Podobne ako Bratislavský je na tom aj Trnavský kraj, má vysokú pridanú hodnotu, ale aj vysoké tržby.

Iným prípadom je napríklad Trenčiansky kraj, ktorý má tretiu najvyššiu pridanú hodnotu, ale má relatívne nízke tržby, preto má vysokú hrubú maržu. Banskobystrický a Prešovský kraj sú na tom podobne ako Bratislavský a Trnavský kraj, ale v inom slova zmysle. Ich tržby a aj pridané hodnoty sú najnižšie, no ich pomer je vysoký.

Hrubá marža v porovnaní s rokom 2012, ktorý je zobrazený na obrázku číslo 6, klesla v priemere o niečo viac ako jeden percentuálny bod. Vo všeobecnosti na území Slovenska marža klesla, takmer o 1,5 percentuálneho bodu, vzrástla iba v jednom kraji a to v Žilinskom o 0,12 percentuálneho bodu. Najväčší pokles v porovnaní s predchádzajúcim obdobím nastal v Košickom kraji, klesol o 3,13 percentuálneho bodu. Tento pokles bol zapríčinený tým, že ich tržby narástli až o viac ako 2 mld. Eur, zatiaľ čo ich pridaná hodnota klesla o 48 mil. Eur.

Hrubá marža odvetví slovenského hospodárstva v roku 2013 a 2012

Obrázok číslo 7 zobrazuje hodnoty hrubej marže v jednotlivých odvetviach Slovenska. Ako aj pri ziskovej marže aj teraz je jej hodnota rozdielna v jednotlivých odvetviach. Tie, ktoré majú relatívne nízke náklady vzhľadom na výšku tržieb majú vysokú hodnotu tohto ukazovateľa a tie, ktoré majú vysoké náklady na jednu jednotku zisku ju majú nižšiu. Tejto teórii zodpovedá aj náš obrázok. Odvetvia ako napríklad Hazard, Telekomunikácie a Informačné technológie majú vďaka tomu nadpriemerne vysokú hrubú maržu, tým pádom aj finančnú stabilitu, v porovnaní s Veľkoobchodom, Automobilovým priemyslom alebo Stavebnými prácami. Na stredných priečkach sa nachádzajú odvetvia, ktoré majú mierne nadpriemerné hodnoty hrubej marže.

Hrubá marža odvetví v porovnaní s rokom 2012 klesla v priemere o 1,8 percentuálneho bodu. Vzrástla iba v dvoch odvetviach a to v Hazarde o 5 percentuálneho bodu a v Strojárstve o 0,62 percentuálneho bodu. Výrazný vzrast v Hazarde bol spôsobený nárastom pridanej hodnoty aj keď tržby klesli. Najväčší pokles, viac ako 12 percentuálnych bodov, sme zaznamenali v odvetví Nehnuteľností, ich pridaná hodnota a aj tržby v roku 2013 vzrástli v porovnaní s rokom 2012, ale nárast pridanej hodnoty bol veľmi nízky v porovnaní s nárastom tržieb.

Autor analýzy: Monika Ondrušeková, Finstat.sk

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: