Karol Gogolák: Firma má len takú hodnotu, koľko peňazí sama vyprodukuje

Martin Piko | 02.07.2013
Karol Gogolák: Firma má len takú hodnotu, koľko peňazí sama vyprodukuje

Investičný klub G4 je súkromný klub jednotlivcov – investorov, ktorí hľadajú priestor pre ďalšie investície. S myšlienkou založiť investičný klub G4 prišiel Karol Gogolák začiatkom roku 2011 po úspešnom predaji spoločnosti Azet.sk, a.s.. G4 realizuje svoje investície primárne prostredníctvom vstupov do základného imania spoločností, mezanínového financovania, pôžičiek a projektového financovania. Indikatívna suma vyčlenená na investície pre rok 2013 je vo výške 13 miliónov eur, pričom jednotlivá investícia dosahuje rádovo od 100 000 eur až do 2 miliónov eur.

Pán Gogolák, ako sa Investičný klub rozvinul od vzniku v roku 2011?
V súčasnosti  máme osem investorov, ide o slovenské fyzické osoby, ktoré majú peniaze z podnikania a chcú ich znovu reinvestovať. Máme za sebou 27 projektov a preinvestovaných zhruba 14 miliónov eur. 

Od septembra 2012 je Investičný klub otvorený aj pre nových investorov, ktorí majú záujem investovať. Aké sú kritériá pre vstup investora do klubu G4?
Podrobné kritériá nezverejňujeme, no v prípade záujmu je možné kontaktovať nás a prebrať to osobne. Jedným zo základných kritérií je, že musí ísť o aktívneho investora. Znamená to aktívnu účasť na stretnutiach investičného klubu. Nefungujeme totiž ako fond, že zoberieme peniaze a spravujeme ich za niekoho iného. Fungujeme ako klub, teda každý investor sám rozhoduje o potenciále investícií. Druhým kritériom je  pôvod peňazí z transparentného podnikania. Zároveň máme ešte podmienku určitej finančnej čiastky, ktorú by mal byť uchádzač schopný preinvestovať v nejakom čase. Orientačne ide o 1 milión eur preinvestovaný v priebehu jedného roka. Nie sme teda vhodní pre investorov, ktorí majú voľných 100 000 eur, ale ani pre investorov, ktorí majú voľných 10 miliónov eur.

Ako prebiehajú stretnutia investičného klubu G4?
Stretnutia firmy sú raz za dva týždne. Zvyčajne sa riešia tri typy tém. Prvá téma sú nové projekty, ktoré k nám prídu a interne preberieme základné informácie o danej firme. Kolegovia investori si projekty pozrú a povedia, či majú alebo nemajú záujem o ďalšie informácie. V prípade záujmu tie informácie ďalej zisťujeme. Novým projektom venujeme jednu až dve hodiny zo stretnutia. Väčšinu času venujeme druhej téme, ktorou sú projekty, o ktorých už máme viac informácií. Vyskytuje sa to v rôznych fázach, vyjednávanie, stretávanie ponúk a podobne. Vtedy investičný výbor rozhoduje o tom, akým spôsobom ďalej pokračovať alebo nepokračovať, či zvýšiť alebo znížiť ponuku, prípadne inak koncipovať štruktúru a podobne. Tretia téma sa týka už uskutočnených investícií.  Kolegovia investori alebo ja reportujeme ostatným investorom, čo sa udialo v už zainvestovanej spoločnosti. Nakoľko každý investor sa vždy môže slobodne rozhodnúť či do projektu zainvestuje, alebo nie, máme projekty kde je jeden investor ale aj projekty kde nás je osem investorov. Preto sa na investičnom výbore preberajú aj témy, ktoré zaujímajú všetkých, ale aj témy, ktoré zaujímajú iba dvoch. Podľa toho, pre koho je daná téma určená, ten príde na stretnutie. Keď niekto počas stretnutia nemá záujem o určitú tému, má počas tej témy pauzu, rieši vonku telefonáty a podobne.

Oslovujete firmy aktívne, alebo firmy so záujmom o investíciu oslovujú Vás?
Vo väčšine prípadov sme boli pasívni, teda firmy oslovili nás. Aktívne sme firmy oslovili zatiaľ  len v jednom alebo dvoch segmentoch podnikania. Počas práce v investičnom klube k nám príde viacero firiem z určitého segmentu a keď vidíme, že daný segment je zaujímavý a už sme v ňom aj urobili investíciu, pustíme sa v tom segmente aj do aktívneho oslovovania firiem.

Akým spôsobom vstupujete do riadenia firmy, do ktorej investujete?
Snažíme sa urobiť investíciu tak, aby sme mali buď motivovaný manažment, alebo schopného projektového manažéra, ktorý dokáže investíciu riadiť. Náš cieľ nie je priamo operatívne vstupovať do firiem,  možno len krízovo na určitý čas, ak je to potrebné.

Akým spôsobom prebieha valuácia - stanovenie hodnoty firmy?
Valuácia firmy je najčastejší problém, s ktorým sa stretávame, nakoľko v tejto oblasti je slabá edukácia. Valuáciu robíme štandardne ako väčšina firiem v oblasti investícií. Vždy pozrieme na určitú formu zisku danej firmy. Nie na obrat, ani nie vždy na tú istú formu zisku. Ziskovosť firmy sa vyjadruje podľa toho, o aký typ firmy ide. Pozerá sa buď na čistý zisk, na free cashflow (voľné peňažné prostriedky, pozn. autora) alebo na ebitdu (EBITDA - zisk pred úrokmi, zdanením a odpismi, pozn. autora). Niekedy napríklad firma, ktorá pôsobí v oblasti služieb má ebitdu skoro na úrovni free cashflow, pretože nemá žiadne odpisy. Alebo firmy, ktoré sú kapitálovo náročnejšie a niekedy dávnejšie zainvestovali, sú opäť iný prípad. Vtedy pozeráme skôr na ebitdu. Ďalším príkladom je firma, ktorá veľmi intenzívne investovala posledné dva až tri roky, ale najbližších pár rokov už nepotrebuje toľko investovať. Čiže pozeráme na akoby normalizovanú ebitdu alebo na akýsi normalizovaný výsledok hospodárenia, kde si odmyslíme investície a zohľadníme, aký zisk by firma produkovala bez tých investícií. Každopádne zohľadňujeme určitú formu zisku firmy. Nie obrat. Potom podľa segmentu, v ktorom firma pôsobí, vynásobíme tú formu zisku určitým číslom. Ak máme predpoklad, že firma bude rásť rýchlejšie a bude mať najbližších pár rokov rast na úrovni 20-30%, dáme vyšší násobok. Ak máme naopak pocit, že je to riskantnejšia investícia, pretože je tam napríklad silnejšia konkurencia alebo nie je vysoký potenciál pre rast, hodnotíme firmu nižším násobkom.

V akom rozpätí sa pohybuje ten násobok?
Orientačne 3 až 5.

Akých chýb sa majitelia firiem pri získavaní investícií často dopúšťajú?
Väčšinou ide o ľudí, ktorí sa naozaj vyznajú v tom čo robia, sú dobrí obchodníci, dobrí podnikatelia a dobrí manažéri, no mnohokrát nemajú zažité pozerať na firmu cez finančné ukazovatele, ako je napríklad ebitda, alebo iné. Druhým momentom býva práve spomínaná valuácia firmy, pretože podnikatelia si často povedia, že firme sa venujú 20 rokov a preinvestovali toľko a toľko peňazí a na základne toho, sčasti emocionálne, sa snažia ohodnotiť firmu. No v podstate má každá firma len takú hodnotu, koľko peňazí sama vyprodukuje. Tak ako má zamestnanec iný pohľad na vec ako podnikateľ, tak aj investor má na vec iný pohľad ako podnikateľ.

Napríklad?
Ak má investor možnosť niekde na účet uložiť  500 tisíc eur a zo zaručeného 10% úroku bezpečne dostať 50 tisíc eur, nemá zmysel, aby do firmy, ktorá má výsledok hospodárenia čistý zisk 50 tisíc eur, investoval  sumu 500 tisíc eur, pretože je to len 10% zhodnotenie jeho investície. A musí navyše znášať riziko trhu, konkurencie atď. Investorovi je v podstate jedno, že firma má v strojoch zainvestovaných 200 miliónov eur, alebo že podnikateľ firmu budoval 20 rokov. Každá firma produkuje hospodársky výsledok a ten hospodársky výsledok je to jediné, na základe čoho sa ohodnocuje firma.

Môže vám podnikateľ aj predať časť firmy, bez toho, aby do nej získané peniaze investoval?
Existujú rôzne prístupy, aj toto je príklad. Ak chce podnikateľ predať firmu, vždy sa ho samozrejme pýtame na motívy a dôvody, prečo ju chce predať. Môže sa stať, že z firmy odchádza nejaký spoločník, pretože je starší alebo unavený z podnikania. Alebo sa stane, že medzi spoločníkmi príde ku konfliktu a preto odchádza.

Čo musí predložiť podnikateľ, ktorý chce získať investíciu?
Naše kritérium sú tržby spoločnosti minimálne na úrovni 1 milión eur a zisk minimálne 100 000 eur. Maximum informácií o spoločnosti chceme už do mailu. Máme template tabuľku, ktorú záujemcovi posielame na vyplnenie, aby sme získali základný obraz o firme. Keď ju posúdime a dáva nám investícia zmysel, komunikujeme s  firmou o tom, čo potrebuje, ako naloží s investíciou a podobne. Potom prípadne nasleduje indikatívna ponuka a keď sa dohodneme pri indikatívnej ponuke, pokračujeme v ďalších rozhovoroch a robíme hĺbkový audit firmy. 

Sú nejaké oblasti, do ktorých neinvestujete?
Áno. Nejdeme napríklad do pozemkových projektov, ktoré sú od Bratislavy vzdialené viac ako 30km. Taktiež nejdeme do bytovkových projektov, ktoré sú väčšie ako 100 bytov. Ohľadom firiem, neinvestujeme do firiem, ktorým nerozumieme. Ak niečo nedokážeme pochopiť vlastným rozumom alebo s konzultantom, tak do toho neinvestujeme. Zatiaľ sme vylúčili oblasť ťažkého strojárstva lebo je to kapitálovo náročné a treba na to znalosti. V oblasti start-upov neinvestujeme do firiem, ktorým nevieme pridať okrem peňazí aj inú hodnotu. Myslíme si, že v start-upe nedokážeme byť úspešní ak je to len o peniazoch. Vždy tomu musíme rozumieť a vedieť to nejakým spôsobom posunúť ďalej.

Čo by ste poradili ľuďom, ktorí chcú investovať do realít?
Znie to veľmi jednoducho, ale hlavne kúpiť lacno. Keď draho kúpite pozemok, nezarábate. Čiže kúpiť pozemok lacno a z vlastných prostriedkov. Taktiež je dôležité urobiť dobrý projekt, ktorý sa hodí na danú lokalitu a pozemok, dobre to naštrukturovať a radšej sa viackrát poradiť, pretože je dôležité urobiť projekt, ktorý má zmysel pre zákazníka. Potom to prípadne aj dobre predať. To znamená radšej nastaviť cenu nižšie, aby to bolo likvidné a rýchlo sa to predávalo. V tom pomôže dobrý predajný tím, dobrá realitná kancelária.

Čo bol pre Vás základný faktor úspechu?
Tvrdá práca. Veľa pracovať je základný faktor úspechu.

Ako sa vzdelávate?
Keď som robil v telekomunikačnom segmente, ktorý sa veľmi rýchlo rozvíjal, veľa som čítal a chodil na medzinárodné konferencie. Teraz, keď pracujem v oblasti investícií, je pre mňa samotná práca vysoká škola, pretože sa učím o rôznych segmentoch podnikania a stretávam sa s veľkým množstvom ľudí. Keď sa stretnem s podnikateľom, ktorý mi za hodinu rozpovie všetko dôležité o čom je jeho firma a biznis, sú to pre mňa nové skúsenosti.

Čo by ste poradili mladým podnikateľom?
Všetci chcú byť Mark Zuckerberg, všetci chcú vymyslieť nový Facebook alebo nový Google. To podľa mňa nie je dobrý spôsob ako sa pozerať na start-up. Keď je niekto podnikavý a niečomu rozumie, nech uvažuje o start-upe aj v inej oblasti ako je internet. A keď aj ide do oblasti moderných technológií, nemusí nutne uvažovať o projekte ktorý bude globálny, ktorý bude najväčší na svete. Stačí, ak bude najväčší na Slovensku alebo v Európe. Uvažujte aj inými smermi a buďte trebárs nový Richard Branson, alebo Andrej Babiš.

Viac informácií o investičnom klube G4 nájdete na www.g4.sk.

Dobrá rada: Prihláste sa do Podnikateľského nápadu roka 2013 a profitujte zo svojich nápadov.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: