Použitie firemného auta na služobné aj súkromné účely

Veronika Solíková | 13.06.2013
Použitie firemného auta na služobné aj súkromné účely

Jedným z benefitov pre zamestnanca môže byť poskytnutie firemného auta zamestnávateľa okrem služobných účelov aj na súkromné účely. Za súkromný účel sa považuje napríklad cesta zamestnanca do práce a späť, cesta na dovolenku a podobne. Aký finančný vplyv na zamestnanca má takéto poskytnutie automobilu? Ako je to so súkromne spotrebovanými pohonnými látkami? Ako sa postupuje v prípade konateľa alebo spoločníka, ktorý v spoločnosti nepoberá žiadne príjmy? Odpovede na tieto otázky sa dozviete v nasledovnom článku.

Nepeňažný príjem zamestnanca vo výške 1% zo vstupnej ceny auta

Ak zamestnanec môže využívať firemné auto aj na súkromné účely, tak sa za príjem zamestnanca považuje aj suma vo výške 1 % zo vstupnej ceny vozidla za každý aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia motorového vozidla zamestnávateľa na používanie na služobné a súkromné účely.

Ak ide o prenajaté vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny vozidla u pôvodného vlastníka, a to aj v prípade, ak dôjde k následnej kúpe prenajatého vozidla. Ak v obstarávacej cene automobilu nie je zahrnutá daň z pridanej hodnoty, je potrebné ju o DPH zvýšiť. Za vstupnú cenu vozidla sa teda považuje cena automobilu s DPH. Ak by sa cena automobilu v priebehu jeho používania zvýšila o technické zhodnotenie, zvýši sa aj suma príjmu zamestnanca, keďže 1 % bude treba počítať z ceny auta zvýšenej o technické zhodnotenie.

Ďalej je potrebné si všimnúť, že zákon o dani z príjmov vymedzuje tento príjem zamestnanca za každý aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia motorového vozidla zamestnávateľa na používanie na služobné a súkromné účely. Ak napríklad zamestnanec použije firemné vozidlo na súkromné účely len 1 deň v mesiaci, aj za takýto mesiac je potrebné pripočítať nepeňažný príjem k jeho mzde. Ak by použil auto na dva týždne na prelome mesiacov, pričom týždeň by pripadal na mesiac jún a týždeň na mesiac júl, je potrebné za oba mesiace vypočítať 1 % vstupnej ceny ako príjem zamestnanca.

Ak má teda zamestnanec písomné zverené auto, spravidla na základe dohody o zverení služobného cestného motorového vozidla aj na súkromné účely, poberá nepeňažný príjem, ktorý musí byť zdanený (rovnako, ako je to pri mzde, t. j. pri peňažnom príjme). Keďže ide o zdaniteľný príjem, tento vstupuje aj do vymeriavacieho základu pre sociálne a zdravotné odvody a zamestnanec okrem dane musí zaplatiť z tohto príjmu aj odvody. Odvodovú povinnosť má aj zamestnávateľ.

Od roku 2014 sa mení spôsob zdaňovania nepeňažných príjmov zamestnancov, ktoré vyplývajú z používania služobného automobilu aj na súkromné účely. Viac si prečítajte v tomto článku.

Súkromne spotrebované pohonné látky

Zamestnanec, ktorému je zverené firemné auto aj na súkromné účely, musí viesť evidenciu o prejazdených súkromných a služobných kilometroch.

Spotrebované pohonné látky, ktoré si uplatňuje firma do daňových výdavkov v súvislosti so služobnými cestami (slúžiacimi na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov) je možné preukazovať troma spôsobmi:

  1. podľa cien platných v čase ich nákupu (na základe dokladu o ich nákupe), prepočítané podľa spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze;
  2. na základe dokladov o nákupe pohonných látok najviac do výšky vykázanej z prístrojov satelitného systému sledovania prevádzky vozidiel;
  3. vo forme paušálnych výdavkov do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne. Pri uplatňovaní paušálu je dôležité pripomenúť, že hoci sa do daňových výdavkov uplatňuje iba 80 % z nákupu pohonných látok, neznamená to, že zvyšných 20 % je možné prejazdiť na súkromné kilometre.

Viac o každom z uvedených spôsobov preukazovania výdavkov na spotrebované pohonné látky na daňové účely sa dočítate v tomto článku.
 

Ak sa zamestnávateľ rozhodne, že ako benefit pre zamestnanca mu bude preplácať pohonné látky spotrebované na súkromné kilometre, suma súkromne spotrebovaných pohonných látok vrátane DPH predstavuje pre zamestnanca ďalší zdaniteľný príjem (ktorý podlieha aj odvodovej povinnosti). Pre zamestnávateľa sú výdavky na takéto spotrebované pohonné látky nedaňovým výdavkom.

Ak si cenu súkromne spotrebovaných pohonných látok zamestnanec hradí sám, resp. zamestnávateľ požaduje úhradu za súkromne spotrebované pohonné látky, zamestnanec nedosahuje príjem, ktorý by musel zdaniť (a odviesť z neho poistné do zdravotnej a Sociálnej poisťovne). V takom prípade by bola jediným nepeňažným príjmom zamestnanca suma vo výške 1 % zo vstupnej ceny vozidla za každý aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia motorového vozidla zamestnávateľa na používanie na služobné a súkromné účely.

Ako sa postupuje v prípade, ak spoločník alebo konateľ s.r.o. použije firemné auto aj na súkromné účely (napr. na cestu na dovolenku), hoci inak nepoberá zo spoločnosti žiadne iné príjmy zo závislej činnosti (t. j. nie je vo firme zamestnaný, ani nemá uzatvorenú žiadnu zmluvu, napr. o výkone funkcie konateľa a pod.)?

Aj v prípade konateľa alebo spoločníka s.r.o. platí, tak ako u zamestnanca, že ak použije firemné auto aj na súkromné účely, tak sa za jeho príjem považuje suma vo výške 1 % zo vstupnej ceny vozidla za každý aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia motorového vozidla zamestnávateľa na používanie na služobné a súkromné účely.

Otázkou je, ako sa mu tento nepeňažný príjem zdaní a ako sa z neho zaplatia odvody, keďže sa tento príjem nepripočítava ku mzde alebo odmene. Zákon o dani z príjmov rieši túto situáciu nasledovne: Zamestnancovi, ktorého zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy, keď nemožno zrážku vykonať, preddavok na daň sa zrazí dodatočne pri najbližšom peňažnom plnení alebo sa daň vyrovná pri ročnom zúčtovaní alebo pri podaní daňového priznania, alebo ak zamestnancovi nevznikne povinnosť podať daňové priznanie, daň sa v termíne na podanie daňového priznania považuje za vysporiadanú.

Ak teda spoločník, príp. konateľ za celý rok nepoberal žiadny iný peňažný príjem, po skončení zdaňovacieho obdobia je potrebné, aby mu spoločnosť vystavila potvrdenie o príjmoch, ktoré bude prílohou k jeho daňovému priznaniu, v ktorom si tento nepeňažný príjem zdaní.

V prípade odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne však takýto postup nie je možný. Zamestnávateľ je povinný sumu odvodov z nepeňažného príjmu vypočítať a odviesť do zdravotnej a Sociálnej poisťovne za mesiac, v ktorom mal konateľ takýto príjem (a to bez ohľadu na to, že ide o nepeňažný príjem a zamestnávateľ nemá z čoho zamestnancovi tieto odvody strhnúť).

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: