Daň z nehnuteľností v roku 2012

Katarína Zeleniková | 11.01.2012
Daň z nehnuteľností v roku 2012

Mesiac január neprináša len priania všetkého dobrého do nového roku, ale aj povinnosti spojené s problematikou platenia daní. 31. január je posledný termín na podanie daňového priznania pre viaceré typy miestnych daní. Aby ste sa v týchto problematikách nestratili, portál podnikajte.sk vám prináša potrebné informácie na úspešné zostavenie daňového priznania tak k dani z motorových vozidiel, ako aj k dani z nehnuteľností.

Daň z nehnuteľností predstavuje špecifický druh miestnej dane, ktorú upravuje zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnych daniach“). Súhrnný pojem daň z nehnuteľností zahŕňa tri typy daní, a to daň z pozemkov, daň zo stavieb a daň z bytov a z nebytových priestorov.

Čo je predmetom dane z nehnuteľností a ako sa daň z nehnuteľnosti vypočíta?

Daň z pozemkov predstavuje daň, ktorej predmetom sú pozemky, ktoré sa nachádzajú na území Slovenskej republiky. Podľa § 6 zákona o miestnych daniach rozlišujeme viaceré typy pozemkov. Ide o:
a) ornú pôdu, chmeľnice, vinice, ovocné sady,
b) trvalé trávne porasty,
c) záhrady,
d) lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy,
e) rybníky s chovom rýb a ostatné hospodársky využívané vodné plochy,
f) zastavané plochy a nádvoria,
g) stavebné pozemky,
h) ostatné plochy okrem stavebných pozemkov.

V závislosti od typu pozemkov sa v súlade s § 7 tohto zákona vypočíta základ dane. Základ dane je určený súčinom výmery pozemku (v m2) a hodnoty pôdy (za m2). Hodnota pôdy je uvedená v prílohe 1 tohto zákona. Na výpočet daňovej povinnosti je potrebné okrem výšky základu dane zistiť aj výšku ročnej sadzby dane z pozemkov. Výška sadzby dane je podľa zákona o miestnych daniach 0,25 %, túto hodnotu však môže zvýšiť, mesto alebo obec vo svojom všeobecne záväznom nariadení. Toto nariadenie je možné každý rok k 1. januáru meniť.

Výška dane z pozemkov sa následne určí ako súčin základu dane a príslušnej sadzby dane platnej pre aktuálne zdaňovacie obdobie.

Poznámka
Zákon o miestnych daniach síce priamo neurčuje výšku sadzby dane, ktoré majú mestá a obce pri vyrubení dane z nehnuteľností použiť, ale stanovuje úroveň maximálnej výšky ročnej sadzby dane z pozemkov, ktorú správcovia dane nesmú prekročiť. Pre rok 2011 je úroveň maximálnej sadzby dane z pozemkov stanovená na úrovni 5-násobku najnižšej ročnej sadzby dane z pozemkov, ktorú určil správca dane vo svojom všeobecne záväznom nariadení. To v praxi znamená, že ak samospráva vo svojom všeobecnom nariadení určila výšku sadzby dane za najmenej lukratívny pozemok na úrovni 0,1 %, tak najvyššia sadzba dane za najlukratívnejšie pozemky môže byť maximálne 0,5 % t. j. 5-násobok.

Podobne ako pri určovaní výšky dane z pozemkov sa postupuje aj pri výpočte dane zo stavieb. Predmetom dane sú podľa § 10 zákona o miestnych daniach stavby na území Slovenskej republiky v tomto členení:

a) stavby na bývanie a ostatné stavby tvoriace príslušenstvo hlavnej stavby,
b) stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie, stavby pre vodné hospodárstvo okrem stavieb na skladovanie inej ako vlastnej pôdohospodárskej produkcie a stavieb na administratívu,
c) stavby rekreačných a záhradkárskych chát a domčekov na individuálnu rekreáciu,
d) samostatne stojace garáže a samostatné stavby hromadných garáží a stavby určené alebo používané na tieto účely, postavené mimo bytových domov,
e) priemyselné stavby a stavby slúžiace energetike, stavby slúžiace stavebníctvu okrem stavieb na skladovanie a administratívu,
f) stavby na ostatnú podnikateľskú a zárobkovú činnosť, skladovanie a administratívu,
g) ostatné stavby.

Okrem vyššie uvedených stavieb zákon zaraďuje do predmetu dane aj stavby, ktoré majú jedno alebo viac nadzemných alebo podzemných podlaží alebo ich časti spojené so zemou pevným základom.

Pre výpočet výšky dane zo stavieb sú rozhodujúce viaceré faktory. Ide najmä o základ dane,
sadzbu dane a počet nadzemných resp. podzemných podlaží .

Základ dane v prípade dane zo stavieb predstavuje výmeru zastavanej plochy (v m2), sadzba dane je v zákone o miestnych daniach všeobecne vymedzená na úrovni 0,033 eura za každý aj začatý m2 zastavanej plochy. Jej hodnota môže byť v súlade so zákonom o miestnych daniach každoročne upravená všeobecným záväzným nariadením miest a obcí.

Poznámka
Tak ako pri dani z pozemkov, aj pri dani zo stavieb štát určuje maximálnu výška ročnej sadzby dane. Pre daňové priznanie na rok 2011 platí, že sadzba dane zo stavieb nesmie presiahnuť 40-násobok najnižšej ročnej sadzby dane zo stavieb, ktorá bola schválená vo všeobecnom záväznom nariadení obce alebo mesta. Pre potreby praktického znázornenia to znamená, ak obec vo svojom nariadení určila za určitý druh stavby najnižšiu ročnú sadzbu dane na úrovni 0,02 eura, potom maximálna hodnota sadzby dane za stavby určené napr. na podnikanie nesmie prekročiť 0,8 eura.

Pri stanovení výšky sadzby dane pri viacpodlažnej stavbe sa okrem sadzby dane, ktorú určuje správca dane, berie do úvahy aj počet podlaží. Počet podlaží, ktoré podliehajú zdaneniu sa určí ako rozdiel celkového počtu podlaží a prvého nadzemného podlažia. Za každé podlažie zákon stanovuje príplatok, ktorý môže byť maximálne 0,33 eura. V týchto prípadoch bude výška dane zo stavby predstavovať súčin základu dane (t. j. výmery v m2) a ročnej sadzby dane. Ak hovoríme o viacpodlažných stavbách, sadzba dane sa zvýši o súčin počtu podlaží a určeného príplatku za podlažie.

Tretí typ dane, ktorá spadá medzi dane z nehnuteľností, predstavuje daň z bytov a z nebytových priestorov (ďalej len „daň z bytov“). Predmetom tejto dane sú byty a nebytové priestory, ktoré nadobudli do vlastníctva fyzické alebo právnické osoby. Základ tejto dane tvorí výmera bytu alebo nebytového priestoru (v m2). Pre potreby výpočtu dane § 16 zákona o miestnych daniach upravuje sadzbu dane. V súčasnosti je ročná sadba dane z bytov na úrovni 0,033 eura za každý aj začatý m2 podlahovej plochy bytu a nebytového priestoru, avšak taktiež platí podobne ako pri predchádzajúcich daniach skutočnosť, že správca dane (t. j. mesto alebo obec) môže všeobecným záväzným nariadeným jej hodnoty podľa vlastných potrieb zvýšiť alebo znížiť.

Poznámka
Maximálna výška sadzby dane z bytov nesmie presiahnuť 40-násobok najnižšej ročnej sadzby dane z bytov, ktorá bola schválená vo všeobecnom záväznom nariadení obce alebo mesta. V prípade sadzby dane z nebytových priestorov je maximálna hodnota určená na úrovni 10-násobku najnižšej ročnej sadzby.

Prehľad výpočtu výšky dane z nehnuteľnosti

Typ dane Výpočet dane
Daň z nehnuteľností Daň = daň z pozemkov + daň zo stavieb + daň z bytov
Daň z pozemkov Daň = sadzba dane * základ dane
= sadzba dane * výmera pozemku * hodnota pozemku
Daň zo stavieb Daň = sadzba dane * základ dane
= ( sadzba dane + (počet podlaží * príplatok za podlažie)) * výmera stavby
Daň z bytov Daň = sadzba dane * základ dane
= sadzba dane * výmera bytu (nebytového priestoru)

 

Kto podlieha zdaňovaniu daňou z nehnuteľností? Kedy vzniká a zaniká daňová povinnosť?

Zdaňovaniu daňou z nehnuteľností podlieha každá osoba, ktorá podľa zákona o miestnych daniach spĺňa vymedzenie pojmu daňovník. Zákon o miestnych daniach daňovníka určuje jednotlivo pre každý typ dane. Všeobecne môžeme konštatovať, že daňovníkom dane z nehnuteľností je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá vlastní, spravuje, užíva alebo má za zákonom stanovených podmienok v nájme pozemok, stavbu, byt alebo nebytový priestor.

Povinnosť zdaniť nehnuteľnosti vzniká 1. januárom zdaňovacieho obdobia nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník stal vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dane. Pre potreby vyrubenia dane je rozhodujúci stav v katastri nehnuteľností k 1. januáru. Zmeny, ktoré nastali po 1. januári sa premietnu do daňového priznania až budúci rok.

Príklad 1
Pán Kováč kúpil 1.8.2011 v Košiciach dom. Na základe kúpno-predajnej zmluvy bol tento dom riadne zapísaný 15.9.2011 do katastra nehnuteľností. Vzniká pánovi Kováčovi daňová povinnosť k dani z nehnuteľností za rok 2012 ?

Áno. Pán Kováč sa v zdaňovacom období 2011 stal vlastníkom nehnuteľnosti a do 1. januára 2012 (presne 15.9.2011) boli tieto zmeny riadne zaznamenané aj v katastri nehnuteľností, preto mu vzniká daňová povinnosť, na základe ktorej je povinný podať daňové priznanie k dani z nehnuteľností za rok 2012 a vyrubenú daň v roku 2012 zaplatiť.

Príklad 2
Pán Novák kúpil 22.12.2011 v Žiline pozemok. Na základe kúpno-predajnej zmluvy bol tento pozemok riadne zapísaný 02.1.2012 do katastra nehnuteľností. Vzniká pánovi Novákovi daňová povinnosť k dani z nehnuteľností za rok 2012?

Nie. Pán Novák sa síce v zdaňovacom období 2011 stal vlastníkom nehnuteľnosti, ale do 1. januára 2012 neboli tieto zmeny riadne zaznamenané v katastri nehnuteľností, preto mu nevzniká daňová povinnosť a nie je ani povinný podať daňové priznanie k dani z nehnuteľností za rok 2012, ale až za rok 2013.

Pozor!
Všeobecne pravidlo vzniku daňovej povinnosti k 1. januáru neplatí pri nadobudnutí nehnuteľnosti vydražením. V tomto prípade daňovníkovi vzniká daňová povinnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa stal daňovník vlastníkom vydraženej nehnuteľnosti resp. prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni schválenia príklepu súdom.

Daňová povinnosť k dani z nehnuteľnosti zaniká 31. decembra zdaňovacieho obdobia, v ktorom daňovníkovi zaniklo vlastníctvo, správa, nájom alebo užívanie nehnuteľnosti.

Náš tip
Ak počas zdaňovacieho obdobia vzniknú skutočnosti rozhodujúce pre vznik a zánik daňovej povinnosti k dani z nehnuteľností, je fyzická alebo právnická osoba povinná zmenu týchto skutočností nahlásiť do 30 dní odo dňa nasledujúceho po dni, kedy tieto skutočnosti nastali. Za zmeny, ktoré nemajú vplyv na vyrubenie dane z nehnuteľnosti sa považujú napr. zmena hodnoty pôdy alebo pozemku, podmienky oslobodenia, sadzba dane alebo veková hranica občanov.

Kto je povinný podať daňové priznanie k dani z nehnuteľností?

Daňové priznanie k dani z nehnuteľností podáva daňovník, ktorému v zdaňovacom období podľa stavu k 1. januáru vznikla daňová povinnosť. Zo zákonného vymedzenia vyplýva, že povinnosť podať daňové priznanie majú tie fyzické a právnické osoby, ktoré počas roka nadobudli nehnuteľnosť, príp. počas roka nastali zmeny, ktoré majú vplyv na ich daňovú povinnosť. V prípade, ak daňovníkovi počas ďalších zdaňovacích období nevznikli žiadne zmeny, ktoré majú vplyv na vyrubenie dane z nehnuteľnosti, nie je potrebné opätovné podávanie daňového priznania.

Ste povinní podať daňové priznanie k dani z nehnuteľností?

Typ zmeny Povinnosť podať daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti Povinnosť zaplatiť vyrubenú daň
áno nie áno
V zdaňovacom období 2011 došlo k nadobudnutiu nehnuteľnosti (napr. kúpa, dedenie, dražba, darovanie). Nehnuteľnosť bola v roku 2011 prepísaná aj v katastri nehnuteľností x   x
V zdaňovacom období 2011 nenastali žiadne zmeny - daňovník nadobudol nehnuteľnosť napr. v zdaňovacom období 2009   x x
V zdaňovacom období 2011 došlo k predaju jednej alebo viacerých nehnuteľností x   x
V zdaňovacom období 2011 došlo podľa všeobecného záväzného nariadenia k zmene sadzby dane.   x x
V zdaňovacom období 2011 došlo k zmene charakteru užívania nehnuteľnosti, napr. zmena z osobného vlastníctva na podnikateľské účely x   x
V zdaňovacom období 2011 bolo doručené stavebné povolenie, napr. povolenie k prístavbe, nadstavbe x   x

 

Termíny podania daňového priznania k dani z nehnuteľností, vzory tlačív

Daňové priznanie daňovník podáva správcovi dane, t. j. mestu alebo obci na území, ktorej sa nehnuteľnosť nachádza do 31. januára. Daňové priznanie je možné podať osobne, poštou alebo elektronicky podpísané zaručeným elektronickým podpisom. V prípade elektronického spôsobu podania je potrebné kontaktovať správcu dane, či na tento spôsob podávania má k dispozícií príslušné technické zabezpečenie.

Pozor!
Ak, v zdaňovacom období nadobudol daňovník nehnuteľnosť vydražením, je povinný podať daňové priznanie do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Teda nie až na konci zdaňovacieho obdobia, ako je to v ostatných prípadoch. Následne po podaní daňového priznania správca dane vyrubí vlastníkovi nehnuteľnosti pomernú časť dane z nehnuteľnosti, ktorá pripadá na daný rok. V prípade, ak vlastník nadobudol nehnuteľnosť 1.6.2011, bude mu správcom dane vypočítaná daň na rok 2011 v polovičnej výške.

Príklad
Pani Malá nadobudla vydražením byt 21.8.2011 v Bratislave. Na základe rozhodnutia súdu bol tento byt riadne zapísaný 15.9.2011 do katastra nehnuteľností. Kedy vzniká pani Malej daňová povinnosť a kedy má podať daňové priznanie k dani z nehnuteľností?

Daňová povinnosť v prípade nadobudnutia nehnuteľnosti vydražením vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúcom po dni schválenia dražby súdom. V našom prípade to znamená, že pani Malej vzniká daňová povinnosť 1.10.2011 a na jej základe je následne povinná podať do 15 dní aj daňové priznanie k dani z nehnuteľností t. j. najneskôr do 15.10.2011.

Daň z nehnuteľností sa za rok 2011 podáva na tlačivách, ktoré schválilo Ministerstvo financií SR opatrením č. MF/020094/2008-72 s účinnosťou od 1. 1. 2009. Rozlišujeme dva základné typy, a to daňové priznanie k dani z nehnuteľností pre fyzické a pre právnické osoby.

Daňové priznanie obsahuje okrem všeobecných informácií o daňovníkovi samostatný oddiel pre výpočet každého typu dane (oddiel pre daň z pozemkov, zo stavieb a z bytov). Posledná časť daňového priznania je označená ako sumarizácia, v ktorej sa čiastkové dane zrátajú a uvedie sa celková výška dane z nehnuteľností. V prípade, ak daňovník vlastní viacero nehnuteľností, je potrebné do daňového priznania priložiť toľko súvisiacich oddielov, koľko nehnuteľností daňovník nadobudol. To znamená, že ak daňovník vlastní jednu budovu a dva pozemky, jeho daňové priznanie bude obsahovať dvakrát oddiel viažuci sa k dani z pozemkov, jedenkrát príslušný oddiel k dani zo stavieb a žiaden oddiel viažuci sa k dani z bytov.

Vzory daňového priznania je možné nájsť priamo na webových stránkach jednotlivých správcov dane alebo aj webovej stránke ministerstva financií SR.

Dobrá rada: Pre zjednodušenie kontroly výpočtu dane odporúčame do daňového priznania vložiť aj kópie dokladov, ktoré potvrdzujú uvedený výpočet dane. Napr. kúpno-predajnú zmluvu, darovaciu zmluvu, list vlastníctva, rozhodnutie súdu a pod.

Spôsoby platenia vyrubenej dane z nehnuteľností a pokuty z omeškania

Daň z nehnuteľností je daňovník povinný zaplatiť na základe platobného výmeru, ktorý vystaví správca dane. Platobný výmer má správca dane povinnosť doručiť daňovníkovi do vlastných rúk najneskôr do 15. mája. Sumu vyrubenej dane je potom potrebné zaplatiť najneskôr do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti doručeného platobného výmeru (obyčajne je to do 31. mája). Správca dane nemusí doručiť platobný výmer daňovníkovi, ak daňovník je od platenia dane oslobodený alebo výška vypočítanej dane neprekročila 3 eurá alebo inú sumu, ktorú stanovuje všeobecné záväzné nariadenie správcu dane.

Vyrubenú daň môže daňovník zaplatiť osobne, poštou alebo bankovým prevodom. Správca dane v súlade so zákonom o miestnych daniach môže povoliť platenie dane z nehnuteľnosti aj na splátky. Obvykle ide o štvrťročné alebo polročné splátky.

V súvislosti s povinnosťou platiť dane je potrebné upozorniť aj na následky, ktoré hrozia v prípade, ak daňovník svoje povinnosti nesplní. Pokuty a penále v Slovenskej republike upravuje od roku 2012 nový zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V prípade dane z nehnuteľností hrozia za nesplnené povinnosti tieto pokuty.

Typ priestupku Výška pokuty
Podanie daňového priznania po lehote, ktorá je ustanovená zákon o miestnych daniach. od 5 € do 3000 €
Podanie oznamovacej povinnosti po lehote, ktorá je ustanovená zákon o miestnych daniach. od 5 € do 3000 €

Príklad výpočtu dane z nehnuteľností za rok 2011 a praktická ukážka vyplneného daňového priznania za rok 2011

Spoločnosť Reality SK s.r.o. so sídlom na Gagarinovej č.19, 845 35 Bratislava má nasledujúce identifikačné údaje IČO: 05904012, DIČ: 2020059040, bankové spojenie: 3335650902/0300 a telefón: 02 /6 609 627. Počas roka 2011 pre vykonávanie svojej podnikateľskej činnosti kúpila trojpodlažnú stavbu a k nej prislúchajúci pozemok. V súvislosti s kúpou pozemku a budovy jej podľa súčasne platnej daňovej legislatívy vzniká povinnosť platiť daň z nehnuteľností.

Informácie o stavbe:

Názov katastrálneho územia : Bratislava – Nové Mesto
Číslo parcely : ČP 12/767
Orientačné a súpisné číslo : 34/126
Zastavaná plocha: 150 m2
Počet podlaží: 3
Účel: podnikanie

Informácie o pozemku:

Názov katastrálneho územia : Bratislava – Nové Mesto
Číslo parcely : 12/767
Druh pozemku : zastavaná plocha
Výmera plocha: Celková výmera pozemku je 500 m2 z toho plocha zastavaná stavbou je 150 m2 a plocha pozemku k zdaneniu je 350 m2.


Všeobecné záväzné nariadenie pre daň z nehnuteľností mesta Bratislava – sadzby dane

Vzor vyplneného daňového priznania k dani z nehnuteľností na rok 2011 si môžete pozrieť tu.

O dani z nehnuteľností v roku 2013 sa dočítate v nasledovnom článku

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: