Opravné a dodatočné daňové priznanie

Kedy podnikateľ podáva opravné a kedy podáva dodatočné daňové priznanie? Aký je medzi nimi rozdiel? Hrozia podnikateľovi sankcie z podania opravného alebo dodatočného daňového priznania?

Podnikateľ priznáva daňovú povinnosť k jednotlivým druhom daní, podaním (riadneho) daňového priznania, a to v lehote určenej zákonom. Napríklad, podnikateľ podáva daňové priznanie k dani z príjmov do 31.3., či daňové priznanie k DPH do 25. dňa.

Ktorý právny predpis upravuje práva a povinnosti podnikateľa v súvislosti s podaním opravného a dodatočného daňového priznania?

Všeobecné podmienky pre podanie opravného alebo dodatočného daňového priznania upravuje zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“).

Kedy sa podáva opravné daňové priznanie?

Opravné daňové priznanie sa podáva v tom prípade, ak podnikateľ zistí chybu v podanom daňovom priznaní (riadnom alebo predchádzajúcom opravnom) pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania.

Napríklad, podnikateľ – mesačný platiteľ DPH podal riadne daňové priznanie dňa 23. mája. O deň neskôr, t. j. 24. mája zistil, že v podanom daňovom priznaní urobil chybu. Nakoľko termín na podanie daňového priznania je 25. mája, môže podať opravné daňové priznanie. Správca dane v tomto prípade na pôvodné daňové priznanie (riadne), ktoré podnikateľ podal 24. mája neprihliada. Správca dane berie do úvahy len opravné daňové priznanie, ktoré podnikateľ podal 25. mája.

Opravné daňové priznanie sa podáva na tlačive rovnakom, ako riadne daňové priznanie, avšak na tlačive musí byť vyznačené, že ide o opravné daňové priznanie.

Kedy sa podáva dodatočné daňové priznanie?

Dodatočné daňové priznanie sa podáva v tom prípade, ak podnikateľ zistí chybu v podanom daňovom priznaní (riadnom, poslednom opravnom alebo poslednom dodatočnom) po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania.

Napríklad, podnikateľ (fyzická osoba) podala riadne daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2017 v lehote na podanie daňového priznania do 2.4.2018 (deň 31.3.2018 pripadol na deň pracovného pokoja). V máji 2018 podnikateľ zistil, že do daňového priznania neuviedol všetky príjmy, ktoré dosiahol v roku 2017. Podnikateľ je v tomto prípade povinný podať dodatočné daňové priznanie.

Dodatočné daňové priznanie sa podáva na tlačive, ktoré je aktuálne pre dané zdaňovacie obdobie, za ktoré sa dodatočné daňové priznanie podáva. Podnikateľ je povinný vyznačiť na tlačive, že ide o dodatočné daňové priznanie a taktiež je povinný vyznačiť aj dátum zistenia skutočnosti na jeho podanie. Okrem toho, že podnikateľ vyznačí na tlačive, že ide o dodatočné daňové priznanie je tiež povinný vyplniť špecifické riadky v danom daňovom priznaní. Ide o tieto riadky v nasledujúcich daňových priznaniach:

  • daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby – typ B: podnikateľ je povinný vyplniť riadky v X. oddiele dodatočného daňového priznania, a to konkrétne riadky 122 až 127. Podnikateľ v tomto prípade vypĺňa všetky potrebné riadky a rozdiely oproti pôvodne podanému daňovému priznaniu,
  • daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby: podnikateľ je povinný vyplniť riadky v II. oddiele dodatočného daňového priznania, ide o riadky 1120 až 1190.
  • daňové priznanie k DPH: podnikateľ vypĺňa riadky 37 a 38.

Daňový poriadok ustanovuje podmienky, kedy podnikateľ má povinnosť podať dodatočné daňové priznanie a kedy môže (je oprávnený) podať dodatočné daňové priznanie.

Kedy je podnikateľ povinný podať dodatočné daňové priznanie?

Podnikateľ je povinný podať dodatočné daňové priznanie, ak zistí, že:

  • daňová povinnosť má byť vyššia,
  • uviedol nesprávne údaje v podanom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty, ktoré sa týkajú uskutočnených a prijatých zdaniteľných obchodov,
  • daňová strata má byť nižšia,
  • nadmerný odpočet má byť nižší,
  • nárok na vrátenie dane má byť nižší, ako bol správcom dane priznaný.

Z uvedeného vyplýva, že dodatočné daňové priznanie je povinný podnikateľ podať, či už zistí nezrovnalosti finančného charakteru (napr. vyššia daňová povinnosť) alebo zistí nezrovnalosti nefinančného charakteru (napr. nesprávne údaje uvedené v daňovom priznaní DPH).

Kedy je podnikateľ oprávnený podať dodatočné daňové priznanie?

Podnikateľ môže, t. j. je oprávnený podať dodatočné daňové priznanie, ak zistí, že:

  • daňová povinnosť má byť nižšia,
  • nadmerný odpočet má byť vyšší,
  • nárok na vrátenie dane má byť vyšší, ako bol správcom dane priznaný,
  • daňová povinnosť má byť nižšia, ako bola správcom dane vyrubená,
  • daňové priznanie neobsahuje správne údaje,
  • daňová strata má byť vyššia.
Článok pokračuje pod reklamou

Aká je lehota na podanie opravného alebo dodatočného daňového priznania?

Opravné daňové priznanie je podnikateľ povinný podať pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania.

Dodatočné daňové priznanie je podnikateľ povinný podať do konca mesiaca nasledujúceho po zistení skutočnosti na podanie dodatočného daňového priznania.

Daňový poriadok upravuje aj podmienky, kedy možno alebo nemožno podať dodatočné daňové priznanie.

Dodatočné daňové priznanie možno podať:

  • do 15 dní odo dňa spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručenia oznámenia o daňovej kontrole, doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie, ktorého sa dodatočné daňové priznanie týkalo, a do 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, ktorého sa dodatočné daňové priznanie týkalo,
  • po daňovej kontrole, ktorým daňovník zníži daň alebo zvýši daňovú stratu alebo nadmerný odpočet, alebo zvýši nárok na vrátenie dane v prípade uplatnenia skutočností, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly.

Dodatočné daňové priznanie nemožno podať:

  • ak správca dane určuje daň podľa pomôcok, po doručení oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok,
  • po zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane.

Aké sú sankcie z podania dodatočného daňového priznania?

Výška pokuty za podanie dodatočného daňového priznania sa líši v závislosti od toho, či daňovú povinnosť zvýši správca dane alebo to urobí podnikateľ.

Ak ide o podanie dodatočného daňového priznania, ktoré znižuje daňovú povinnosť, pokuty podnikateľovi uložené správcom dane nebudú.

V prípade, ak dodatočné daňové priznanie podá sám podnikateľ a tým zvýši svoju daňovú povinnosť, výška pokuty bude nižšia, ako keby to urobil správca dane.

Výška pokuty nesmie byť menej ako 1 % z vyrubenej sumy a zároveň nesmie byť vyššia ako vyrubená suma.

Výška pokuty pre podnikateľa, ak sám podá dodatočné daňové priznanie a zvýši tým svoju daňovú povinnosť, sa rovná výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne, a to z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní. Ak základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky nedosiahne 3 %, pokuta sa uloží vo výške 3 % ročne z uvedeného rozdielu.

Pokuta pre podnikateľa, ktorý sám podá dodatočné daňové priznanie sa počíta za každý deň odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty na podanie daňového priznania do dňa podania dodatočného daňového priznania (vrátane).

Výška pokuty pre podnikateľa, ak podá dodatočné daňové priznanie na podnet správcu dane sa rovná trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky z rozdielu dane. Ak táto sadzba nedosiahne 10 %, pokuta sa uloží vo výške 10 % ročne z predmetnej sumy.

V prípade, že podnikateľ podá dodatočné daňové priznanie sám počas plynutia 15 – dňovej lehoty odo dňa začatia daňovej kontroly, výška pokuty sa bude rovnať len dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky z rozdielu dane. Ak táto sadzba nedosiahne 7 %, pokuta sa uloží vo výške 7 % ročne z rozdielu dane. Aj táto pokuta sa počíta za každý deň odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty na podanie daňového priznania do dňa podania dodatočného daňového priznania (vrátane).

V prípade, ak výška pokuty nepresiahne 5 Eur, správca dane pokutu neuloží.

Príklad na výpočet pokuty, ak podnikateľ podá dodatočné daňové priznanie sám, bez podnetu správcu dane

Podnikateľ podal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2017 v termíne do 2.4.2018. Podnikateľ zistil skutočnosti, ktoré zvýšili jeho daňovú povinnosť o 1 500 Eur a podal dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov dňa 25.5.2018. Akú výšku pokuty mu uloží správca dane?

Správca dane mu uloží pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. g) daňového poriadku. Výpočet pokuty bude nasledovný: 1500 Eur (rozdiel daňovej povinnosti) x 3 % (sadzba pokuty podľa daňového poriadku) x 53 dní / 365 (3.4.2018 - 25.5.2018) = 6,534 Eur. Nakoľko 1 % z vyrubenej sumy – 1500 Eur je 15 Eur a vypočítaná pokuta je nižšia ako 1 %, správca dane uloží podnikateľovi pokutu vo výške 15 Eur.

Príklad na výpočet pokuty, ak podnikateľ podá dodatočné daňové priznanie sám do 15 dní po doručení oznámenia o daňovej kontrole

Podnikateľ podal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2016 v termíne do 31.3.2017. Správca dane doručil oznámenie o daňovej kontrole podnikateľovi dňa 20.10.2017. Podnikateľ zistil skutočnosti, ktoré zvýšili jeho daňovú povinnosť o 8 500 Eur a podal dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov dňa 24.10.2017. Po kontrole správca dane nezistil žiaden rozdiel v daňovej povinnosti. Akú výšku pokuty mu uloží správca dane?

Správca dane mu uloží pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. h) daňového poriadku. Výpočet pokuty bude nasledovný: 8500 Eur (rozdiel daňovej povinnosti) x 7 % (sadzba pokuty podľa daňového poriadku) x 207 dní / 365 (1.4.2017 - 24.10.2017) = 337,438 Eur. Pokutu správca dane zaokrúhli na desať eurocentov nadol, t. j. 337,40 Eur.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Zdaňovanie a odvody z príjmov autorov v roku 2024

Akými spôsobmi si môžu vysporiadať daň z príjmov autori? Aké si môžu uplatniť výdavky? Môže z tohto príjmu vzniknúť povinnosť uhrádzať mesačne odvody na sociálne a zdravotné poistenie?

Overenie IČ DPH pridelených v EÚ a v SR

Prečo je dôležité overiť si identifikačné číslo pre DPH u odberateľa z EÚ? Akými spôsobmi je možné overenie vykonať pri subjektoch z EÚ a kde hľadať údaje o tuzemských osobách?

Zdaňovanie dividend v roku 2024 (rozdelenie zisku za rok 2023)

Právnická osoba, ktorá za rok 2023 dosiahla zisk po zdanení, môže po skončení účtovného obdobia rozhodnúť, že tento zisk vyplatí spoločníkom vo forme podielov na zisku (dividend). Aké povinnosti má v súvislosti s vyplatením dividend v roku 2024 a koľko sa z nich platí štátu?

Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch – vzor pre rok 2024

Finančné riaditeľstvo SR určilo vzor tlačiva potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 2024, vydané bolo aj poučenie.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky