Konečný príjemca príjmu a konečný užívateľ výhod – v čom sa líšia

Petra Sklenková | 11.06.2018
Konečný príjemca príjmu a konečný užívateľ výhod – v čom sa líšia

Aký je rozdiel medzi konečným príjemcom príjmu a konečným užívateľom výhod a prečo je dôležité tieto osoby rozlišovať?

Pojmy konečný užívateľ výhod a konečný príjemca príjmu by sa na prvý pohľad mohli zdať totožné alebo aspoň podobné. Z hľadiska praxe je však dôležité tieto legálne výrazy dôsledne odlišovať. Každý z nich je totiž definovaný v inom zákone a v súvislosti s inou problematikou.

Kto je konečný užívateľ výhod?

Pojem konečný užívateľ výhod definuje § 6a z ákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu (ďalej len „zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti“), označovaný aj ako AML zákon.

Konečným užívateľom výhod podľa zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti (AML zákona) je:

  1. každá fyzická osoba, ktorá skutočne ovláda alebo kontroluje právnickú osobu, fyzickú osobu – podnikateľa alebo združenie majetku,
  2. každá fyzická osoba, v prospech ktorej právnická osoba, fyzická osoba – podnikateľ alebo združenie majetku vykonáva svoju činnosť alebo obchod.

Konečným užívateľom teda môže byť vždy len fyzická osoba, nikdy nie osoba právnická.

Ak napríklad ide o fyzickú osobu – podnikateľa, tak jej konečným užívateľom výhod je fyzická osoba, ktorá má právo na hospodársky prospech najmenej 25 % z podnikania fyzickej osoby – podnikateľa alebo z inej jej činnosti.

Ak naopak ide o právnickú osobu (nie združenie majetku), tak jej konečným užívateľom výhod môže byť napríklad tiež fyzická osoba, ktorá má právo na hospodársky prospech najmenej 25 % z podnikania právnickej osoby alebo z inej jej činnosti alebo aj fyzická osoba, ktorá má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať štatutárny orgán, riadiaci orgán, dozorný orgán alebo kontrolný orgán v právnickej osobe alebo akéhokoľvek ich člena.

Výpočet konečných užívateľov výhod vymedzený v zákone o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti výhod nie je finálny, teda konečným užívateľom výhod môžu byť aj iné než zákonom ustanovené fyzické osoby.

Aké povinnosti vznikajú povinným osobám (napr. daňovým poradcom či účtovníkom) podľa zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti (AML zákona) s účinnosťou od 15. 3. 2018 vo vzťahu ku konečnému užívateľovi výhod a do akých registrov sa konečný užívateľ výhod zapisuje si môžete prečítať v článku Kto je konečný užívateľ výhod a do akých registrov sa zapisuje.

Pojem konečný užívateľ výhod používa aj ďalší zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora (ďalej len „zákon o registri partnerov verejného sektora“), označovaný aj ako tzv. protischránkový zákon. Aj keď tento zákon konečného užívateľa výhod nedefinuje, najvšeobecnejšie ho možno chápať ako fyzickú osobu, ktorá obcho­duje so štátom a ktorá z takéhoto obchodu prijíma „finálny majetkový prospech“.

Kto je konečný príjemca príjmu?

Konečného užívateľa výhod nemožno v žiadnom prípade zamieňať s končeným príjemcom príjmu. Definíciu pojmu konečný príjemca príjmu zaviedla do slovenskej legislatívy novela zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o dani z príjmu“) účinná od 1. 1. 2018.

Podľa dôvodovej správy sa definícia konečného príjemcu príjmu do zákona o dani z príjmov zaviedla najmä z dôvodu právnej istoty. Vychádza jednak z konceptu „skutočného vlastníka“ príjmu, ktorý je určený v zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia a tiež z koncepcie používanej v smerniciach Európskej únie.

Cieľom je zabrániť vyhýbaniu sa daňovej povinnosti z dôvodu, že príjemca príjmov nie je ich skutočným vlastníkom. Pojem „skutočný vlastník“ príjmu však nie je nikde definovaný, preto je potrebné pri riešení konkrétnych prípadov rozlišovať okamžitého príjemcu príjmu a jeho skutočného vlastníka. Okamžitým príjemcom príjmu môže byť v podstate ktokoľvek, komu je príjem poukázaný bez ohľadu na to, či z neho má skutočný úžitok alebo nie. Skutočný vlastník príjmu je zase osoba, ktorej je možné príjem objektívne prisúdiť a ktorá ho aj zdaňuje.

Konečný príjemca príjmu podľa zákona o dani z príjmov je:

  1. osoba, ktorej plynie príjem v jej vlastný prospech a má právo tento príjem využívať neobmedzene bez zmluvnej alebo inej právnej povinnosti previesť príjem na inú osobu alebo
  2. stála prevádzkareň tejto osoby, ak činnosť spojená s týmto príjmom je vykonávaná touto stálou prevádzkarňou, alebo majetok, s ktorým tento príjem súvisí, je funkčne spojený s touto stálou prevádzkarňou.

Jednoducho povedané ide o osobu, ktorá preberá riziko a kontrolu nad príjmami plynúcimi v jej prospech a súčasne má právo využívať tieto príjmy bez povinnosti previesť ich na inú osobu. Pre účely dane z príjmov sa konečný príjemca príjmu považuje za daňovníka.

Stála prevádzkareň je v zákone charakterizovaná ako trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činnosti, prostredníctvom ktorého daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou vykonáva úplne alebo sčasti svoju činnosť na území Slovenskej republiky - najmä je to miesto, z ktorého je činnosť daňovníka organizovaná, pobočka, kancelária, dielňa, pracovisko, miesto predaja, technické zariadenie alebo miesto prieskumu.

Za konečného príjemcu príjmu sa nepovažuje osoba, ktorá koná ako sprostredkovateľ za inú osobu.

Na rozdiel od konečného užívateľa výhod, ktorým môže byť iba fyzická osoba, konečným príjemcom príjmu podľa zákona o dani z príjmov môže byť nielen osoba fyzická, ale aj právnická (napr. obchodná spoločnosť).

Tri kľúčové rozdiely medzi konečným užívateľom výhod a konečným príjemcom príjmu:

  1. zákonná úprava - konečný užívateľ výhod je pojmom definovaným v zákone o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti; konečný príjemca príjmu je pojmom, ktorý definuje zákon o dani z príjmov,
  2. dôvod zákonného ustanovenia – pojem konečný užívateľ výhod je v zákone o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti zakotvený z dôvodu posilnenia boja proti praniu špinavých peňazí; pojem konečný príjemca príjmu bol do zákona o dani z príjmu zavedený z dôvodu zabránenia vyhýbaniu sa daňovej povinnosti,
  3. druh osoby – konečným užívateľom výhod môže byť len fyzická osoba; konečným príjemcom príjmu môže byť okrem fyzickej osoby aj osoba právnická.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy:

Vaše osobné údaje (email) budeme spracovávať len za týmto účelom v súlade s platnou legislatívou a zásadami ochrany osobných údajov. Súhlas potvrdíte kliknutím na odkaz, ktorý vám pošleme na váš email. Súhlas môžete kedykoľvek odvolať písomne, emailom alebo kliknutím na odkaz z ktoréhokoľvek informačného emailu.