Sociálny fond v roku 2016

Ján Benko | 09.09.2016
Sociálny fond v roku 2016

Sociálny fond zamestnávateľ tvorí a používa na realizáciu sociálnej politiky. V článku nájdete informácie o tvorbe a používaní tohto fondu.

Tvorbu a použitie sociálneho fondu upravuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom fonde“).

Kto je povinný tvoriť sociálny fond

Sociálny fond je povinný tvoriť zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu (napr. v štátnozamestnaneckom pomere). Zákon o sociálnom fonde sa vzťahuje len na zamestnávateľov usadených v SR, to znamená, že ide napríklad o spoločnosti so sídlom v SR alebo živnostníkov s miestom trvalého pobytu v SR.

Zamestnávateľom môže byť podnikateľský subjekt, ale aj nepodnikateľský subjekt (napr. nadácia, občianske združenie, obec).

Príklad: Jediný spoločník sa vo svojej s.r.o. zamestná. Uzavrie s ňou pracovný pomer. S.r.o. sa považuje za zamestnávateľa a musí tvoriť sociálny fond.

Príklad: Jediný spoločník bude vykonávať funkciu konateľa svojej s.r.o. Uzavrie s ňou zmluvu o výkone funkcie konateľa s dohodnutou odmenou. Nakoľko medzi konateľom a s.r.o. je obchodno-právny vzťah s.r.o. sa nepovažuje za zamestnávateľa a nebude tvoriť sociálny fond.

Ako sa tvorí sociálny fond

Sociálny fond predstavuje úhrn:

  • povinného prídelu – vzťahuje sa na všetkých zamestnávateľov,
  • ďalšieho prídelu – vzťahuje sa len na niektorých zamestnávateľov,
  • ďalších zdrojov – dobrovoľný prídel zamestnávateľov.

Povinný prídel sa tvorí vo výške 0,6 – 1 % zo súhrnu hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu.

Podnikateľské subjekty (napr. s.r.o., živnostníci) môžu tvoriť sociálny fond povinným prídelom vo výške viac ako 0,6 % len v prípade, ak:

  • za predchádzajúci kalendárny rok dosiahli zisk,
  • si splnili všetky daňové a odvodové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku,

si splnili všetky odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni.

Ďalší prídel sa tvorí z dvoch zdrojov, pričom tieto sa navzájom vylučujú. Ide prídel vo výške:

  1. dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán,
  2. sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. 5 zákona o sociálnom fonde.

V obidvoch prípadoch je zákonom stanovený limit dobrovoľného prídelu a to najviac vo výške 0,5 % zo súhrnu hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu.

Ďalšími zdrojmi na tvorbu sociálneho fondu sú napríklad dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do sociálneho fondu. Podnikateľské subjekty môžu prispievať do sociálneho fondu prídelmi z použiteľného zisku (spravidla zisk po zdanení a znížení o povinné príspevky do iných fondov).

Podnikateľské subjekty (napr. s.r.o., živnostníci) si môžu tvorbu sociálneho fondu prostredníctvom povinných prídelov a ďalších prídelov zahrnúť do daňových výdavkov (nákladov). Prídely z ďalších zdrojov (napr. zo zisku) do daňových výdavkov (nákladov) zahrnúť možné nie je.

Pre sociálny fond nemusí byť zriadený osobitný bankový účet

V minulosti musel byť pre sociálny fond zriadený osobitný účet, ale v aplikačnej praxi sa ustálil výklad zákona o sociálnom fonde, že nie je potrebný osobitný bankový účet. V súčasnosti zákon o sociálnom fonde jednoznačne ustanovuje, že zamestnávateľ nemusí mať prostriedky sociálneho fondu na osobitnom bankovom účte. Ak zamestnávateľ nemá pre sociálny fond zriadený osobitný bankový účet, musí jeho tvorbu a čerpanie viesť na osobitnom analytickom účte.

V praxi sa využívajú rôzne spôsoby analytického sledovania tvorby a čerpania sociálneho fondu. Využívajú sa možnosti vyplývajúce z účtovníctva (napr. analytické účty, kniha sociálneho fondu) alebo iné evidencie (napr. vlastné tabuľky bez predpísanej formy).

Lehoty na tvorbu (účtovanie, evidovanie) sociálneho fondu

Je žiadúce, aby zamestnávateľ tvorbu sociálneho fond (lehoty, techniky analytického sledovania a ďalšie podrobnosti) upravil napríklad v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise.

Ak zamestnávateľ nemá pre sociálny fond zriadený osobitný bankový účet, tvorba sociálneho fondu je len účtovnou, resp. evidenčnou operáciou. Nedochádza k presunu peňažných prostriedkov medzi bankovými účtami.

Prídely do sociálneho fondu, ktoré sa vyčísľujú zo súhrnu hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu, sa tvoria (účtujú, evidujú):

  • mesačne, najneskôr v deň dohodnutý na výplatu (ak je dní na výplatu dohodnutých viac, lehota uplynie posledným dňom dohodnutým na výplatu za uplynulý kalendárny mesiac), pričom
  • za mesiac december možno tvoriť sociálny fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov.

Zamestnávatelia, ktorí majú prostriedky sociálneho fondu sústredené na osobitnom bankovom účte musia dodržiavať aj lehoty na prevod finančných prostriedkov na tento osobitný bankový účet sociálneho fondu.

Prevod finančných prostriedkov je potrebné uskutočniť:

  • do piatich dní po uplynutí lehoty na tvorbu sociálneho fondu (čo je deň dohodnutý na výplatu alebo najneskorší deň dohodnutý na výplatu), najneskôr do konca kalendárneho mesiaca,
  • do 31. decembra, ak za mesiac december zamestnávateľ tvorí sociálny fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov.

Zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu sa vykoná najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Ak zamestnávateľ zistí, že sociálny fond má nevyčerpaný zostatok, tento sa prevádza do nasledujúceho roka.

TIP: Obľúbený software pre podvojné účtovníctvo, ktorému dôveruje vyše 17 000 firiem. Vyskúšajte OMEGU zadarmo.
 

Použitie sociálneho fondu

Sociálny fond možno použiť na realizáciu sociálnej politiky. Ide predovšetkým o príspevky na:

  • stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi (napr. príspevok zamestnávateľa nad rámec a rozsah stanovený v Zákonníku práce),
  • dopravu do zamestnania a späť (ide o dobrovoľný príspevok dohodnutý v kolektívnej zmluve alebo vnútornom predpise zamestnávateľa),
  • účasť na kultúrnych a športových podujatiach (napr. nákup permanentiek do fitness centra, nákup vstupeniek do divadla),
  • rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily (napr. nákup poukážok na masáž, saunu, kúpeľný pobyt),
  • zdravotnú starostlivosť (napr. príspevok na vyšetrenie zraku, príspevok na nákup liekov),
  • sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky (napr. príspevok na zmiernenie následkov pri úmrtí člena rodiny – živiteľa rodiny, príspevok na zmiernenie následkov živelnej udalosti),
  • doplnkové dôchodkové sporenie okrem príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktorý je zamestnávateľ povinný platiť podľa osobitného predpisu.

Zamestnávateľ môže sociálny fond využívať aj na rôzne ďalšie príspevky, ktorých podmienky poskytovania upraví napr. v kolektívnej zmluve alebo v internom predpise. Nesmie však používať sociálny fond na účely odmeňovania za prácu.

Kedy zamestnanci príspevky zo sociálneho fondu zdaňujú a kedy nie

Plnenia zo sociálneho fondu, bez ohľadu na skutočnosť, či sú peňažného alebo nepeňažného charakteru, sú predmetom dane z príjmov. U zamestnanca nepodliehajú zdaneniu tie príspevky (plnenia) zo sociálneho fondu, ktoré zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) definuje ako príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené (napr. príspevok na stravovanie, prenájom zimného štadióna pre zamestnancov).

Väčšinou ide o plnenia od zamestnávateľa, ktoré nepodliehajú zdaneniu bez ohľadu na skutočnosť, či sú poskytované zo sociálneho fondu alebo z iných zdrojov zamestnávateľa. Z pohľadu daňového plánovania zamestnávateľa je však výhodnejšie používať na oslobodené plnenia prostriedky zo sociálneho fondu, ktoré boli pri tvorbe daňovým výdavkom (nákladom). Pripomíname, že daňovým výdavkom (nákladom) sú len povinný prídel a ďalší prídel, pričom ide o prídely so stanoveným maximálnym limitom.

Sociálny fond môže zamestnávateľ využiť aj na úhradu výdavkov, ktoré by pri použití iných zdrojov neboli uznané ako daňové výdavky (náklady). Napríklad by išlo o úhradu niektorého z výdavkov na reprezentáciu, ktorý ak by nebol uhradený zo prostriedkov sociálneho fondu, bol by daňovo neuznaným výdavkom (nákladom).

Z pohľadu dane z pridanej hodnoty (DPH) nemôže zamestnávateľ, ktorý je platiteľom DPH, pri nákupoch z prostriedkov sociálneho fondu uplatniť odpočítanie DPH (t. j. nakupovať tovary a služby bez DPH).

Príspevok (plnenie) zo sociálneho fondu a platenie odvodov

Ak plnenie zo sociálneho fondu podlieha u zamestnanca dani z príjmov, zamestnávateľ aj zamestnanec sú z neho povinní odviesť sociálne a zdravotné odvody. Jediným prípadom s väzbou na sociálny fond, kedy sa neodvádzajú odvody do Sociálnej poisťovne, je poskytnutie nepeňažného plnenia (napr. vecného daru) bývalému zamestnancovi, ak bolo uhradené z prostriedkov sociálneho fondu.

Na webe našej firmy nájdete ďalšie informácie o sociálnom fonde.

O autorovi

Ing. Ján Benko

Zvedavo a rád do hĺbky skúmam otázky a témy, ktoré iní prebádali len málo. V spoločnosti Účtovná jednotka, s.r.o. spolu s kolegami podnikateľom odhaľujeme chodníčky, ktoré ich povedú zákonnou, no finančne únosnejšou cestou. Každodenným spoločníkom je mi legislatívne dianie a výzvy, ktorým slovenskí podnikatelia čelia. K mojim osobným prioritám patrí neustále vzdelávanie a vo voľnom čase ma zaujíma politika, literatúra a skúmanie čohokoľvek nového.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: