Aké sú sankcie za nepodanie a neskoré podanie daňového priznania a zaplatenie dane

Norbert Seneši | 24.06.2016
Aké sú sankcie za nepodanie a neskoré podanie daňového priznania a zaplatenie dane

Mnohí podnikatelia majú predĺženú lehotu na podanie daňového priznania do konca júna. Aké pokuty vám hrozia, ak daňové priznanie nestihnete podať alebo nezaplatíte daň z príjmov včas?

Lehota na podanie daňového priznania a zaplatenie dane z príjmov

Ak vám vznikla povinnosť podať daňové priznanie, podľa § 49 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov ho máte povinnosť podať do troch kalendárnych mesiacov po skončení zdaňovacieho obdobia, teda spravidla do konca marca (výnimkou sú podnikatelia uplatňujúci hospodársky rok, ktorý je ich účtovným aj zdaňovacím obdobím). Do uplynutia tejto lehoty, teda aktuálne pre tento rok do 31. marca 2016, bolo možné si oznámením daňovému úradu predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania najviac o tri mesiace, teda najviac do 30. júna 2016. Daňovníci so zdaniteľnými príjmami zo zdrojov v zahraničí si mohli lehotu na podanie daňového priznania predĺžiť až do 30. septembra 2016.

Mnoho podnikateľov má lehotu na podanie daňového priznania predĺženú práve do 30. júna 2016. V tejto lehote musia daňové priznanie nielen podať, ale daň z príjmov aj zaplatiť. Za nesplnenie každej z týchto povinností podnikateľom hrozia nemalé sankcie. Upravuje ich § 154 až 156 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“).

V súvislosti s porušením povinnosti v stanovenej lehote podať daňové priznanie a zaplatiť daň z príjmov môže dôjsť k nasledujúcim situáciám:

  • podnikateľ podá daňové priznanie, ale nezaplatí daň z príjmov,
  • podnikateľ zaplatí daň z príjmov, ale nepodá daňové priznanie,
  • podnikateľ nepodá daňové priznania a nezaplatí ani daň z príjmov.

Úrok z omeškania za nezaplatenie dane z príjmov v stanovenej lehote

Ak podnikateľ v lehote na podanie daňového priznania nezaplatí daň z príjmov, daňový úrad mu vyrubí úrok z omeškania. Aj keď sa úrok z omeškania za včasné nezaplatenie dane nepovažuje za správny delikt a neukladá sa zaň vyslovene pokuta podľa daňového poriadku, možno aj úrok z omeškania chápať ako istú formu sankcie za nesplnenie povinnosti. Na výšku úroku z omeškania za nezaplatenie dane z príjmov v stanovenej lehote má vplyv výška dane z príjmov, základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a počet dní omeškania s platbou. Čím skôr podnikateľ daň z príjmov zaplatí, tým bude úrok z omeškania nižší. Výška úroku z omeškania sa zaokrúhľuje na desiatky eurocentov nadol. Zároveň platí, že úrok z omeškania daňový úrad nevyrubí vtedy, ak v jednotlivom prípade nepresiahne 5 eur.

Pri výpočte úroku z omeškania sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku. V prípade predĺženej lehoty na podanie daňového priznania do 30. júna 2016 je týmto dňom pre určenie úrokovej sadzby 1. júl 2016 ako deň vzniku daňového nedoplatku. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15 %. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane. Dôležité je, že za deň platby sa pri bezhotovostnom prevode z účtu považuje deň, keď bola platba odpísaná z účtu daňového subjektu, a pri platbe v hotovosti deň, keď pošta alebo zamestnanec daňového úradu hotovosť prijal alebo prevzal.

Príklad: Podnikateľ mal lehotu na podanie daňového priznania predĺženú do 30. júna 2016. Daňové priznanie stihol podať, ale nestihol zaplatiť daň z príjmov vo výške 3 000 eur. Daň z príjmov zaplatil až 20. júla 2016. Podnikateľ bol v omeškaní s platbou dane z príjmov 20 dní (od 1. júla 2016 do 20. júla 2016 vrátane) a štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej 1. júla 2016 nedosahoval 15 %, preto sa použije sadzba 15 %. Podnikateľ zaplatí úrok z omeškania vo výške 24,60 eura (3 000 x 0,15 x 20/365 = 24,66 eura).

Ak daň z príjmov podnikateľ nezaplatí, daňový úrad ho na to vyzve a v prípade nezaplatenie bude daň vymáhať

Ak podnikateľ v lehote na podanie daňového priznania daň z príjmov nezaplatil, môže ho daňový úrad vyzvať, aby daňový nedoplatok zaplatil v ním určenej náhradnej lehote. Náhradná lehota na zaplatenie dane z príjmov nesmie byť kratšia ako 15 dní. Daňový úrad je povinný v tejto výzve upovedomiť daňového dlžníka o následkoch nezaplatenia daňového nedoplatku. Ak podnikateľ ani napriek výzve nezaplatí daňový nedoplatok, môže správca dane použiť niekoľko nástrojov na jeho vymáhanie. Môže ísť o záložné právo na majetok vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka, či dokonca o daňové exekučné konanie.

Neodvedenie dane môže byť okrem toho podľa § 278 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov trestným činom s možnosťou odňatia slobody až na osem rokov. Navyše, ak výška daňového nedoplatku podnikateľa presiahne 170 eur, bude zverejnený aj v zozname daňových dlžníkov na stránke Finančnej správy Slovenskej republiky.

Pokuta za nepodanie daňového priznania v stanovenej lehote

Nepodanie daňového priznania v lehote na podanie daňového priznania sa považuje za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) prvého bodu daňového poriadku. Za nepodanie daňového priznania v lehote na podanie daňového priznania daňový úrad uloží podnikateľovi pokutu od 30 eur do 16 000 eur. Rozpätie výšky uloženej pokuty za nepodanie daňového priznania je pomerne veľké. Daňový úrad však pri určovaní výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu. Rovnako teda platí, že čím skôr daňové priznanie po stanovenej lehote podáte, tým bude pokuta nižšia.

Pokuta vám však za nepodanie daňového priznania bude s určitosťou uložená minimálne vo výške 30 eur. Daňový poriadok totižto používa výraz „správca dane uloží pokutu“ a nie výraz „správca dane môže uložiť pokutu“. Dôležité tiež je, že uložením pokuty za nepodanie daňového priznania vám táto povinnosť nezaniká a daňové priznanie ste naďalej povinný podať. O následkoch jeho nepodania píšeme v nasledujúcej časti článku.

Príklad: Podnikateľ mal lehotu na podanie daňového priznania predĺženú do 30. júna 2016. Daň z príjmov vo výške 3 000 eur stihol v tejto lehote zaplatiť, ale nestihol podať daňové priznanie. Daňové priznanie podal hneď v nasledujúci deň, 1. júla 2016. Vzhľadom na krátke trvanie protiprávneho stavu z dôvodu nepodania daňového priznania v stanovenej lehote mu daňový úrad uložil za tento správny delikt pokutu v minimálnej výške 30 eur.

Nepodanie daňového priznania ani po výzve daňového úradu povedie k určovaniu dane podľa pomôcok a ďalším pokutám

Podľa § 15 ods. 2 daňového poriadku platí, že ak nepodáte daňové priznanie v stanovenej lehote, daňový úrad vás vyzve na jeho podanie a zároveň vám v tejto výzve aj stanoví lehotu, do ktorej si túto povinnosť musíte splniť. Ak si povinnosť podať daňové priznanie ani po tejto výzve nesplníte, bude vám uložená pokuta vo výške od 60 eur do 32 000 eur. Prvotná pokuta za nepodanie daňového priznania sa potom neuloží. Nasledovať bude určovanie dane podľa pomôcok, pričom zapríčinenie takéhoto postupu sa považuje za ďalší správny delikt s osobitnou pokutou.

Okrem vyrubenej dane tak bude musieť podnikateľ za zapríčinenie určovania dane podľa pomôcok zaplatiť aj pokutu vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní zo sumy dane určenej daňovým úradom podľa pomôcok. Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10 %, pokuta sa uloží vo výške 10 % ročne zo sumy dane určenej správcom dane podľa pomôcok. Táto pokuta sa počíta za každý deň odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty na podanie daňového priznania do dňa doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok. Jej výška sa zaokrúhľuje na desiatky eurocentov nadol.

Príklad: Podnikateľ mal lehotu na podanie daňového priznania predĺženú do 30. júna 2016. V tejto lehote daňové priznanie nepodal a tak ho daňový úrad vyzval na podanie daňového priznanie do 31. júla 2016 s upozornením, že v opačnom prípade bude nasledovať určovanie dane podľa pomôcok. Podnikateľ daňové priznanie ani napriek výzve daňového úradu v tejto lehote nepodal, preto mu daňový úrad uložil pokutu vo výške 300 eur. Dňa 1. augusta 2016 správca dane doručil podnikateľovi oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok a potom mu dňa 31. augusta 2016 doručil rozhodnutie s výškou vyrubenej dane z príjmov 1 000 eur. Odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty na podanie daňového priznania (od 1. júla 2016) do dňa doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok (do 1. augusta 2016) uplynulo 31 dní. Keďže trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň doručenia rozhodnutia vo vyrubovacom konaní nedosiahol 10 %, použije sa sadzba 10 %. Výška pokuty tak bude 8,40 eura (1 000 x 0,10 x 31/365 = 8,49 eura).

Pokuty za nepodanie daňového priznania a zároveň nezaplatenie dane z príjmov

Najvyššie pokuty prirodzene hrozia podnikateľovi vtedy, ak si v stanovenej lehote nesplní ani jednu z povinností, teda v lehote na podanie daňového priznania toto daňové priznanie nepodá a ani v tejto lehote nezaplatí daň z príjmov. Vzhľadom na to, že nezaplatenie dane z príjmov sa nepovažuje za správny delikt, neuplatnia sa na tieto porušenia povinností ustanovenia § 155a daňového poriadku o úhrnnej pokute. V tomto prípade budú sankcie za takéto konanie kombináciou tých, ktoré sme uviedli v článku vyššie. Ak teda podnikateľ v lehote na podanie daňového priznania toto daňové priznanie nepodá a zároveň nezaplatí daň z príjmov, jedna časť sankcie bude spočívať v podobe pokuty za nepodanie daňového priznania a druhá časť bude spočívať v podobe úrokov z omeškania za nezaplatenie dane . Ak si tieto povinnosti podnikateľ ani po výzvach daňového úradu nesplní, nie je vylúčené určovanie dane podľa pomôcok a vymáhanie dane.

Príklad: Podnikateľ mal lehotu na podanie daňového priznania predĺženú do 30. júna 2016. V tejto lehote nepodal ani daňové priznanie a nezaplatil ani daň z príjmov vo výške 5 000 eur. Všetky tieto povinnosti si splnil dňa 10. júla 2016. Daňový úrad mu uložil pokutu za nepodanie daňového priznania a zároveň mu vyrubil aj úrok z omeškania za nezaplatenie dane z príjmov v stanovenej lehote. Výška pokuty za nepodanie daňového priznania včas bude v rozpätí od 30 eur do 16 000 eur. Výška úrokov z omeškania bude 20,50 eura (5 000 x 0,15 x 10/365 = 20,55 eura).

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: