Aký má prerušenie živnosti dopad na platenie odvodov

Norbert Seneši | 16.06.2016
Aký má prerušenie živnosti dopad na platenie odvodov

Prerušenie živnosti má pre živnostníkov určité účinky aj na platenie zdravotných a sociálnych odvodov. Počas tohto obdobia ich nemusia platiť, neskôr im táto povinnosť môže vzniknúť.

V článku Na ako dlho je možné prerušiť živnosť ste sa mohli dozvedieť o tom, ako je potrebné prerušenie živnosti oznámiť a na aké dlhé obdobie je možné živnosť prerušiť. V závere sme uviedli, že prerušenie živnosti je potrebné oznámiť aj daňovému úradu, zdravotnej poisťovni a Sociálnej poisťovni. V tomto článku Vás oboznámime s tým, aký vplyv má prerušenie živnosti a následné obnovenie prerušenej živnosti na platenie zdravotných a sociálnych odvodov. Tieto informácie však platia len za predpokladu, že prerušenie živnostenského oprávnenia nastalo vo všetkých predmetoch podnikania, čím fyzická osoba vôbec nemá oprávnenie počas tejto doby podnikať.

Prerušenie živnosti a zdravotné odvody

Prerušením živnosti fyzická osoba - podnikateľ na toto obdobie prestáva byť na účely zdravotného poistenia samostatne zárobkovo činnou osobou. Dochádza u nej k zmene platiteľa poistného. Zdravotné poistenie za neho bude platiť napríklad štát, ak bude evidovaný na úrade práce alebo si ho bude platiť ako zamestnanec alebo ako samoplatiteľ. Podľa § 24 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“) je živnostník povinný písomne na tlačive „Oznámenie poistenca/platiteľa poistného“ alebo elektronicky svojej zdravotnej poisťovni do ôsmich pracovných dní oznámiť zmenu platiteľa poistného z dôvodu prerušenia živnosti.

Keďže odo dňa nadobudnutia účinnosti prerušenia živnosti fyzická osoba prestáva byť na účely zdravotného poistenia samostatne zárobkovo činnou osobou, prerušením živnosti jej zaniká povinnosť platenia preddavkov na zdravotné poistenie zo živnosti.

Obnovenie prerušenej živnosti nemusí vždy znamenať zníženie zdravotných odvodov

Po tom, ako doba prerušenia živnosti uplynie, môže povinnosť platenia vyšších ako minimálnych zdravotných odvodov živnostníkovi znovu vzniknúť. Výška zdravotných odvodov po prerušení živnosti závisí od dĺžky prerušenia živnosti, takže prerušenie živnosti pre živnostníkov nemusí vždy znamenať zníženie zdravotných odvodov na ich minimálnu výšku. Pri platení zdravotných odvodov v danom roku sa totižto vychádza z daňového priznania živnostníka za rok, ktorý je v poradí druhý predchádzajúci. Ak teda k obnoveniu živnosti dôjde v tom istom roku, ako bola živnosť prerušená, živnostník bude platiť zdravotné odvody rovnaké, ako platil pred jej prerušením. S určitosťou je možné povedať, že minimálne zdravotné odvody bude živnostník platiť vtedy, ak si živnosť obnoví až v treťom roku nasledujúcom po jej prerušení.

Prerušenie živnosti a sociálne odvody

Prerušením živnosti sa na toto obdobie živnostníkovi prerušuje aj povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Odo dňa nadobudnutia účinnosti prerušenia živnosti tak živnostník nie je povinný platiť sociálne odvody. Prerušenie živnosti je však podnikateľ povinný podľa § 228 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov do 30 dní od prerušenia živnosti oznámiť Sociálnej poisťovni. Použije sa na to formulár „Registračný list fyzickej osoby“.

Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie vznikne až odo dňa obnovenia živnosti, ak k tomu budú splnené určité predpoklady. Závisí to, podobne ako pri zdravotnom poistení, od dĺžky prerušenia živnosti a výšky príjmov zo živnosti. V sociálnom poistení sa vznik povinnosti platiť sociálne odvody a ich výška posudzujú k 1. júlu (alebo k 1. októbru, ak mal živnostník predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) podľa daňového priznania živnostníka za predchádzajúci rok. Podmienkou pre vznik povinnosti platiť sociálne odvody pri prerušení živnosti je, že k 1. júlu kalendárneho roka pred obnovením živnosti jeho príjem za predchádzajúci kalendárny rok presiahol stanovenú hranicu. Ak ju nepresiahne, žiadne sociálne odvody živnostník od obnovenia živnosti platiť nebude.

Pre živnosť obnovenú od 1. júla 2016 do 30. júna 2017 bude hraničnou výškou príjmov zo živnosti za rok 2015 suma 5 148 eur. Pre živnosť obnovenú od 1. júla 2017 do 30. júna 2018 bude hraničnou výškou príjmov zo živnosti za rok 2016 suma 5 298 eur. S určitosťou je možné povedať, že sociálne odvody živnostník nebude platiť vtedy, ak si živnosť obnoví až v treťom roku nasledujúcom po jej prerušení.

Príklad na zdravotné odvody a sociálne odvody pri prerušení a obnovení živnosti:

Živnostník si prerušil živnosť od 1. januára 2016 do 31. decembra 2016. Do 31. marca 2016 podá daňové priznanie za rok 2015. Od 1. januára 2016 do 31. decembra 2016 nie je tento živnostník povinný platiť žiadne zdravotné odvody a sociálne odvody. U živnostníka dôjde k obnoveniu živnosti s účinnosťou od 1. januára 2017. Na účely zdravotného poistenia sa bude vychádzať z daňového priznania živnostníka za rok 2015. Ak živnostník dosiahol dostatočne vysoké príjmy, môže od obnovenia živnosti platiť aj vyššie preddavky na zdravotné poistenie, ako je ich minimálna výška. Na účely vzniku sociálneho poistenia sa u tohto živnostníka budú k 1. júlu 2016 posudzovať príjmy za rok 2015. Ak presiahli sumu 5 148 eur, živnostník bude od obnovenia živnosti platiť sociálne poistenie.

O autorovi

Ing. Norbert Seneši

Absolvent odboru Účtovníctvo a audítorstvo na Ekonomickej univerzite v Bratislave a odborník na témy z oblasti účtovníctva, daní a podnikateľského prostredia v spoločnosti Účtovná jednotka, s.r.o. .

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: