Doktorandské štúdium a podnikanie

Norbert Seneši | 07.06.2016
Doktorandské štúdium a podnikanie

V článku sa dozviete o daňových a odvodových aspektoch podnikania študenta počas doktorandského štúdia, či už prostredníctvom živnosti alebo vlastnej s.r.o.

Podnikanie doktoranda počas štúdia nie je nijakým predpisom zakázané

Zákon č. 132/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysokých školách“) rozlišuje tri stupne vysokoškolského vzdelávania – bakalárske štúdium (prvý stupeň), magisterské a inžinierske štúdium (druhý stupeň), doktorandské štúdium (tretí stupeň). Doktorandské štúdium v dennej forme trvá tri alebo štyri akademické roky a v externej forme štyri alebo päť akademických rokov. Absolventi doktorandského štúdia získavajú vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa a udeľuje sa im titul „doktor“ (v skratke „PhD.“) alebo „doktor umenia“ (v skratke „ArtD.“), ktorý sa uvádza za menom.

Zákon o vysokých školách a ani žiadny iný predpis nijakým spôsobom neobmedzuje alebo nezakazuje podnikanie doktorandov počas štúdia. V našom článku sa ďalej budeme venovať daňovým a odvodovým aspektom podnikania doktoranda v dennej a v externej forme štúdia prostredníctvom živnosti a prostredníctvom vlastnej s.r.o.

Podnikanie doktoranda prostredníctvom živnosti a daň z príjmov

Ak doktorand spĺňa všeobecné (v prípade voľných živností) alebo všeobecné aj osobitné podmienky prevádzkovania živnosti (v prípade viazaných a remeselných živností), môže si založiť živnosť a podnikať ako fyzická osoba. Príjmy z podnikania vykonávaného na základe osvedčenia o živnostenskom oprávnení sú z pohľadu dani z príjmov klasifikované ako príjmy z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“).

Z pohľadu zákona o dani z príjmov neexistujú v prípade podnikania doktoranda žiadne výnimky bez ohľadu na to, či študuje v dennej alebo v externej forme. Inak povedané, na doktoranda, ktorý podniká ako fyzická osoba – živnostník, sa vzťahujú z hľadiska dani z príjmov rovnaké pravidlá ako na akéhokoľvek iného živnostníka. Doktorand podnikajúci prostredníctvom živnosti si tiež musí vybrať jeden zo spôsobov uplatňovania daňových výdavkov. Môže si uplatňovať paušálne výdavky (to znamená výdavky percentom z príjmov) alebo si uplatňovať skutočné výdavky vedením daňovej evidencie alebo jednoduchého účtovníctva, alebo podvojného účtovníctva.

Po skončení kalendárneho roku je aj doktorand podnikajúci na základe živnosti povinný podať daňové priznanie. Lehota na podanie daňového priznania je spravidla do konca marca, prípadne môže byť predĺžená. Ako každý iný daňovník, tak aj doktorand si môže základ dane z príjmov znížiť o nezdaniteľné časti základu dane. Napríklad ročná nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je v roku 2016 vo výške 3 803,33 eura. Následne sa zo základu dane z príjmov zníženého o nezdaniteľné časti základu dane vypočíta samotná daň z príjmov. Sadzba dane z príjmov je aj pre doktoranda podnikajúceho na základe živnosti rovnaká ako pre iných daňovníkov – 19 % a 25 %. Za rok 2016 sa 19 % sadzbou dane z príjmov bude zdaňovať základ dane nepresahujúci 35 022,31 eura a 25 % sadzbou dane z príjmov sa bude zdaňovať základ dane presahujúci 35 022,31 eura.

Poznámka: Doktorandi denného štúdia, častokrát pracujú aj na základ dohôd o brigádnickej práci študentov, resp. doktorandi externého štúdia na základe pracovného pomeru. Povinnosťou doktorandov je v daňovom priznaní uviesť aj tieto príjmy zo závislej činnosti a priložiť potvrdenie o nich ako prílohu.

Podnikanie doktoranda prostredníctvom živnosti a sociálne poistenie

Ani zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) v oblasti sociálneho poistenia nepripúšťa akékoľvek výnimky pre doktoranda podnikajúceho na základe živnostenského oprávnenia. Bez ohľadu na formu štúdia sa doktorand – živnostník z hľadiska sociálneho poistenia považuje sa samostatne zárobkovo činnú osobu rovnako ako akýkoľvek iný živnostník.

Doktorandom, ktorí si ešte len prvýkrát založili živnosť, nevzniká v prvom roku založenia živnosti povinnosť platiť sociálne poistenie. Povinnosť doktoranda - živnostníka platiť sociálne poistenie sa posudzuje vždy k 1. júlu (resp. k 1. októbru pri predĺženej lehote na podanie daňového priznania) v závislosti od výšky príjmov zo živnosti za predchádzajúci kalendárny rok. Znamená, že ak si napríklad doktorand založí živnosť v roku 2016, bude sa vzniknutie alebo nevzniknutie jeho povinnosti platiť sociálne poistenie posudzovať až k 1. júlu 2017 podľa výšky jeho príjmov zo živnosti za rok 2016 uvedených v jeho daňovom priznaní podanom za rok 2016.

V súčasnosti platí, že ak výška príjmov zo živnosti doktoranda za rok 2015 presiahla sumu 5 148 eur, bude mať od 1. júla 2016 povinnosť platiť sociálne poistenie. Ak doktorand – živnostník za rok 2015 dosiahol príjmy zo živnosti nižšie alebo rovné ako 5 148 eur, od uvedenej lehoty nebude musieť platiť sociálne poistenie. Hraničnou sumou pre príjmy zo živnosti doktoranda za rok 2016 vo vzťahu k povinnosti platiť sociálne poistenie od 1. júla 2017 bude suma 5 298 eur. Ak živnostníkovi vznikne povinnosť platiť sociálne poistenie, Sociálna poisťovňa mu túto skutočnosť oznámi vrátene výšky poistného, dátumu jeho splatnosti a platobných údajov potrebných pre jeho úhradu.

Príklad: Doktorand si prvýkrát založí živnosť v roku 2016. Nie je povinný platiť sociálne poistenie. Do 31. marca 2017 podá daňové priznanie a na jeho základe Sociálna poisťovňa k 1. júlu 2017 prehodnotí vzniknutie alebo nevzniknutie povinnosti platiť sociálne poistenie. Ak bude výška príjmov zo živnosti doktoranda za rok 2016 vyššia ako 5 298 eur, Sociálna poisťovňa mu oznámi všetky informácie týkajúce sa vzniku sociálneho poistenia do 20 dní.

Podnikanie doktoranda prostredníctvom živnosti a zdravotné poistenie

Z pohľadu zákona o dani z príjmov a zákona o sociálnom poistení sa doktorand posudzoval rovnako ako akákoľvek iná fyzická osoba – podnikateľ bez ohľadu na to, či študoval v dennej alebo v externej forme. Určité rozdiely však pre doktorandov podnikajúcich na základe živnosti z hľadiska formy ich štúdia môžeme nájsť v zákone č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“). Systém verejného zdravotného poistenia je založený na priebežnom platení preddavkov na zdravotné poistenie a následnom ročnom zúčtovaní poistného.

Rozdiel medzi doktorandom, ktorý študuje v dennej a externej forme a zároveň podniká na základe živnostenského oprávnenia, sa z hľadiska zdravotného poistenia môže prejavovať v preddavkoch na zdravotné poistenie. Závisí to od skutočnosti, či u doktoranda dochádza alebo nedochádza k súbehu platiteľov poistného a či ešte len podnikať začína alebo už isté obdobie podnikal. Na účel tejto zložitej problematiky si doktorandov rozdelíme na tých, ktorí študujú v dennej forme štúdia a na tých, ktorí študujú v externej forme štúdia.

Doktorand denného štúdia a zdravotné odvody zo živnosti

Za doktoranda v dennej forme štúdia je platiteľom zdravotného poistenia štát. Musí byť však splnená podmienka, že celková dĺžka jeho doktorandského štúdia neprekročila štandardnú dĺžku štúdia pre doktorandský študijný program v dennej forme a nezískal už vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa alebo nedovŕšil vek 30 rokov. Ak doktorand v dennej forme štúdia začne vykonávať živnosť, dochádza u neho k súbehu platiteľov zdravotného poistenia. Jedným platiteľom zdravotného poistenia bude štát a druhým bude sám doktorand ako samostatne zárobkovo činná osoba (živnostník).

Z dôvodu súbehu platiteľov poisteného sa na doktoranda denného štúdia nevzťahuje minimálny vymeriavací základ, tzn. preddavky na zdravotné poistenie nie je povinný platiť v minimálnej výške (v roku 2016 je ich mesačná výška 60,06 eura). Doktorand denného štúdia tak môže počas prevádzkovania živnosti preddavky na zdravotné poistenie platiť aj v nižšej výške ako v minimálnej, ak mu taká na základe ročného zúčtovania poistného vyjde. Okrem toho, ak doktorand denného štúdia začal podnikať prvýkrát, jeho vymeriavací základ nie je známy (v minulosti nepodával daňové priznanie z príjmov z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti) a preto si výšku preddavkov na zdravotné poistenie na začiatku podnikania môže určiť sám, napríklad aj v nulovej výške.

Ak si teda doktorand študujúci v dennej forme štúdia prvýkrát založí živnosť, nie je povinný od začiatku prevádzkovania živnosti platiť žiadne preddavky na zdravotné poistenie. Povinnosť platiť preddavky na zdravotné poistenie môže doktorandovi denného štúdia podnikajúcemu na základe živnosti vzniknúť najskôr od 1. januára druhého roku nasledujúceho po roku založenia živnosti (ak boli jeho príjmy dostatočne vysoké). O tejto skutočnosti bude doktorand – živnostník oboznámený prostredníctvom ročného zúčtovania zdravotného poistenia, ktoré mu vykoná jeho zdravotná poisťovňa do 30. septembra (resp. 31. októbra pri predĺženej lehote na podanie daňového priznania) nasledujúceho roku po založení živnosti podľa jeho daňového priznania.

Príklad: Doktorand denného štúdia si prvýkrát založí v roku 2016 živnosť. Nie je povinný platiť minimálne preddavky na zdravotné poistenie vo výške 60,06 eura, a keďže v minulosti nepodnikal, ich výšku si v zdravotnej poisťovni určí sám v nulovej výške. Do 31. marca 2017 podá daňové priznanie a na jeho základe mu jeho zdravotná poisťovňa do 30. septembra 2017 vykoná ročné zúčtovanie poistného. Výsledkom ročného zúčtovania môže byť nedoplatok, ktorý bude musieť doktorand jednorazovo uhradiť. Následne mu môže na základe výsledkov ročného zúčtovania vzniknúť povinnosť platiť preddavky na zdravotné poistenie od 1. januára 2018.

Doktorand externého štúdia a zdravotné odvody zo živnosti

Doktorand v externej forme štúdia, môže byť platiteľom zdravotného poistenia ako samoplatiteľ, zamestnanec alebo môže byť za neho platiteľom zdravotného poistenia štát, ak je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce. Ak však začne doktorand externého štúdia podnikať ako živnostník, stáva sa platiteľom zdravotného poistenia sám ako samostatne zárobkovo činná osoba (živnostník).

V prípade, že je doktorand externého štúdia zároveň zamestnaný, dochádza u neho k súbehu platiteľov poistného. Jedným platiteľom poistného je sám doktorand ako zamestnanec a druhým platiteľom poistného je tiež sám doktorand, ale ako samostatne zárobkovo činná osoba. V tomto prípade, keď doktorand externého štúdia prevádzkuje živnosť a zároveň je aj zamestnaný, vzťahujú sa na neho z dôvodu súbehu platiteľov poistného rovnaké pravidlá ako na doktoranda - živnostníka v dennej forme štúdia, ktoré sme uviedli v predchádzajúcej časti článku. Znamená to, že doktorand externého štúdia, ktorý je zároveň zamestnancom a živnostníkom, na začiatku prevádzkovania živnosti nie je povinný platiť žiadne preddavky na zdravotné poistenie (pretože ich výšku si môže určiť sám, napríklad aj v nulovej výške) a v neskorších rokoch prevádzkovania živnosti nie je povinný platiť preddavky na zdravotné poistenie v minimálnej výške (pretože sa na neho nevzťahuje minimálny vymeriavací základ).

Ak bol doktorand denného štúdia evidovaní ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce, začatím prevádzkovania živnosti platiteľom zdravotného poistenia za neho už prestane byť štát. Jediným platiteľom poisteného je už potom sám doktorand v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby. V tomto prípade sa na doktoranda externého štúdia v oblasti zdravotného poistenia uplatňujú rovnaké pravidlá ako na ostatných živnostníkov, ktorí len podnikajú (nie sú študentmi denného štúdia, nie sú zamestnaní a podobne). Na doktoranda externého štúdia, ktorý len podniká prostredníctvom živnosti, sa vzťahuje minimálny vymeriavací základ a povinnosť od začiatku podnikania platiť minimálne preddavky na zdravotné poistenie (v roku 2016 je ich mesačná výška 60,06 eura).

Podnikanie doktoranda prostredníctvom vlastnej s.r.o.

Alternatívnou možnosťou k podnikaniu doktoranda ako fyzickej osoby prostredníctvom živnosti je podnikanie doktoranda prostredníctvom právnickej osoby, napríklad prostredníctvom vlastnej s.r.o. Prvým krokom bude samotné založenie s.r.o. a následne až od jej vzniku zápisom od obchodného registra je s ňou možné podnikať. V prípade, že sa doktorand bez ohľadu na dennú alebo externú formu štúdia rozhodne podnikať prostredníctvom s.r.o., nevzťahujú sa na takúto obchodnú spoločnosť žiadne výnimky. Na spoločnosť, ktorej spoločníkom je doktorand, sa teda vzťahujú rovnaké sadzby dane, zdravotného poistenia, sociálneho poistenia, poplatkov a podobne a rovnaké povinnosti ako na akúkoľvek inú s.r.o.

Otázka, ktorú musí doktorand pri podnikaní prostredníctvom s.r.o. vyriešiť, je spôsob poberania príjmov z tejto obchodnej spoločnosti. Okrem príjmov zo zisku, ktoré je možno vyplácať až po skončení roka, môže doktorand zo svojej s.r.o. aj priebežne počas roka poberať niekoľko druhov rôznych príjmov s rôznymi daňovými a odvodovými dopadmi. Viac sa o týchto možnostiach odmeňovania spoločníka a konateľa dočítate v článku Spôsoby odmeňovania konateľa a spoločníka (právny základ) v roku 2013.

Doktorand denného štúdia môže pre vlastnú s.r.o. výhodne pracovať ako dohodár

V súvislosti s poberaním príjmov z vlastnej s.r.o. však pre doktorandov dennej formy štúdia existuje výhodná možnosť poberania príjmov z vlastnej s.r.o. aj v priebehu roka. Jedná sa o prácu doktoranda denného štúdia pre vlastnú s.r.o. na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ktorú uzatvorí doktorand „sám so sebou“ na jednej strane ako zamestnávateľ a na druhej strane ako zamestnanec. Dohodu o brigádnickej práci študentov je možné v prípade doktorandov uzatvoriť len s tými, ktorí študujú v dennej forme štúdia a nedosiahli 26 rokov. Na toto vekové ohraničenie je potrebné si dať pozor. Je pravdepodobné, že v poslednom roku štúdia doktorandi denného štúdia tento vek presiahnu. Prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov však môžu vykonávať aj naďalej, najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom dovŕšia 26 rokov.

Pre výhodné poberanie príjmov z vlastnej s.r.o. je dôležité je, aby si doktorand denného štúdia ako zamestnanec pracujúci na základe dohody o brigádnickej práci študentov uplatnil odvodovú výnimku. Ak si doktorand pracujúci na základe dohody o brigádnickej práci študentov uplatní odvodovú výnimku a podpíše vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, nebude z príjmov nepresahujúcich 200 eur mesačne platiť žiadnu daň z príjmov a žiadne zdravotné a sociálne poistenie. S.r.o. doktoranda ako zamestnávateľ za tohto zamestnanca zaplatí len garančné poistenie vo výške 0,25 % a úrazové poistenie vo výške 0,80 %. Hrubé príjmy nepresahujúce 200 eur mesačne sú tak pre doktoranda zároveň aj čistými príjmami a s.r.o. z nich zaplatí len zanedbateľné sociálne odvody. Z príjmov presahujúcich sumu 200 eur by sa už platili podstatne vyššie zdravotné a sociálne odvody (študent spolu 7 % a zamestnávateľ spolu 22,80 %). Preto je vhodné, aby tieto mesačné príjmy sumu 200 eur neprekročili.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: