Novela zákona o DPH od roku 2016 (návrh)

Norbert Seneši | 25.04.2015
Novela zákona o DPH od roku 2016 (návrh)
Návrh novelizovaného zákona o DPH by mal nadobudnúť účinnosť od roku 2016. Priniesť by mal viacero zmien, z ktorých najdôležitejšou je zavedenie osobitného režimu uplatňovania DPH na základe platieb.

Menší podnikatelia budú platiť DPH len z faktúr, ktoré im odberateľ zaplatí

Najväčšou novinkou v navrhovanej novele zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) je nepochybne zavedenie nového režimu uplatňovania DPH na základe platieb. Menší podnikatelia, ktorí sa rozhodnú postupovať podľa osobitnej úpravy uplatňovania DPH na základe platieb, by už nemuseli platiť DPH z vystavených faktúr, ktoré im ich odberateľ ešte nezaplatil. DPH zaplatia až vtedy, keď tieto pohľadávky zinkasujú. Podobne aj právo na odpočítanie DPH týmto podnikateľom vznikne až vtedy, keď za nadobudnutý tovar alebo prijatú službu zaplatia.

Podľa spomínanej osobitnej úpravy uplatňovania DPH na základe platieb nebudú môcť postupovať všetci platitelia, ale bude určená len pre tých, ktorí spĺňajú presne stanovené kritériá. Podľa návrhu by malo ísť len o platiteľov DPH, ktorých ročný obrat za predchádzajúci kalendárny rok bol nižší ako 75 000 eur a na ktorých nebol vyhlásený konkurz alebo ktorí nevstúpili do likvidácie. Nový režim uplatňovania DPH na základe platieb môžu podnikatelia využívať dobrovoľne, ale budú stanovené aj podmienky, kedy ho budú musieť povinne prestať uplatňovať. Novinkou by tiež malo byť, že faktúra vystavená platiteľom, ktorý sa rozhodne postupovať podľa osobitného režimu uplatňovania DPH na základe platieb, by mala navyše povinne obsahovať slovnú informáciu „daň sa uplatňuje na základe prijatia platby“.

Rozhodnutie o postupovaní podľa osobitného režimu uplatňovania DPH na základe platieb bude musieť platiteľ tiež oznámiť daňovému úradu do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa tak rozhodne. Zoznam podnikateľov postupujúcich podľa osobitnej úpravy DPH na základe platieb bude zverejnený na internetovej stránke Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky.

Daňový úrad nezamietne registráciu pre DPH ani vtedy, ak podnikateľ nezloží zábezpeku

Podnikatelia, ktorí podávajú žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty povinne z dôvodu dosiahnutia obratu 49 790 eur za najviac dvanásť predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov alebo aj tí, ktorí podávajú žiadosť o registráciu pre DPH dobrovoľne, ak takýto obrat nedosiahli, by podľa návrhu mali byť registrovaní pre DPH aj v prípade, že zábezpeku na DPH nezložia alebo ju zložia v nižšej čiastke. Výšku určenej zábezpeky pritom bude daňový úrad aj napriek tomu naďalej vymáhať. V súčasnosti platí, že ak takýto žiadateľ o registráciu pre DPH v lehote do 20 dní od doručenia rozhodnutia o zložení zábezpeky túto zábezpeku nezloží alebo ju zloží v nižšej čiastke, daňový úrad žiadosť o registráciu pre DPH zamietne.

Zrušenie povinnosti zložiť zábezpeku na DPH pri rozbiehaní podnikania

Novela zákona o DPH by mala pre začínajúcich podnikateľov priniesť oslobodenie od skladania zábezpeky. Podnikatelia, ktorí budú žiadať o dobrovoľnú registráciu pre DPH a v čase podania žiadosti o dobrovoľnú registráciu pre daň nebudú uskutočňovať dodanie tovarov alebo služieb, ale vykonávať len prípravnú činnosť na podnikanie, nebudú povinní z dôvodu dobrovoľnej registrácie skladať zábezpeku na DPH. V súčasnosti platí presný opak a aj na takýchto podnikateľov sa povinnosť skladania zábezpeky na DPH vzťahuje.

Podľa prechodných ustanovení by sa vyššie uvedené nové podmienky ohľadom žiadostí o registráciu pre DPH mali aplikovať až na tie žiadosti, ktoré budú podané od 1. januára 2016. V žiadostiach podaných do konca roka 2015 a spracovávaných v roku 2016 by sa malo postupovať ešte podľa znenia zákona o DPH platného do 31. decembra 2015.

Spresnenie kritérií, na základe ktorých sa určuje pomerné odpočítanie DPH

Jednou z okolností, kedy sa podľa § 49 ods. 5 zákona o DPH uplatňuje pomerné odpočítanie DPH, je situácia, keď platiteľ prijaté služby alebo hmotný majetok iný ako odpisovaný podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov používa na podnikateľské účely a zároveň aj na iný účel ako na podnikanie. DPH sa v tomto prípade má odpočítať len v pomere zodpovedajúcom rozsahu použitia týchto služieb alebo majetku na podnikanie k celkovému rozsahu použitia týchto služieb alebo majetku. Novela zákona o DPH spresňuje kritériá na účely odpočítania DPH, na základe ktorých sa určuje výška odpočítateľnej dane u podnikateľa používajúceho takýto hmotný majetok a prijaté služby na podnikanie aj na iný účel ako na podnikanie.

Pomer použitia hmotného majetku a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie sa má určovať podľa:

  1. výšky príjmu z podnikania a príjmu iného ako je príjem z podnikania,
  2. doby používania hmotného majetku a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie alebo
  3. podľa iného kritéria zvoleného platiteľom, ktorého použitie však musí objektívne zohľadňovať rozsah použitia hmotného majetku a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie.

Podobne sa pomerné odpočítanie DPH vzťahuje aj na investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. b) a c) zákona o DPH, ktorý je používaný na účely podnikania a súčasne aj na iný účel ako na podnikanie . DPH je možné pri tomto majetku odpočítať tiež len v rozsahu použitia tohto investičného majetku na podnikanie. Investičným majetkom sa na tento účel rozumejú budovy, stavebné pozemky, byty a nebytové priestory a ďalej nadstavby budov, prístavby budov a stavebné úpravy budov, bytov a nebytových priestorov, ktoré si vyžadovali stavebné povolenie.

Podľa navrhovanej novely zákona o DPH sa má pomer použitia vyššie uvedeného investičného majetku na účely podnikania a na iný účel ako na podnikanie určiť podľa:

  1. plochy nehnuteľnosti používanej na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie,
  2. doby používania investičného majetku na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie alebo
  3. podľa iného kritéria zvoleného platiteľom, ktorého použitie však musí objektívne zohľadňovať rozsah použitia investičného majetku na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie.

Zmiernenie podmienok pre vrátenie nadmerného odpočtu v skoršej lehote

Novelou zákona a DPH by sa mali zmierniť podmienky na skoršie vrátenie nadmerného odpočtu v podobeskrátenia doby na posúdenie disciplíny platiteľa voči daňovému, colnému úradu, Sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam. Dokonca sa bude tolerovať aj výška nedoplatkov v súhrnne najviac 1 000 eur. Podľa navrhovanej zmeny daňový úrad vráti nadmerný odpočet do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, ak platiteľ:

  1. má zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac,
  2. bol platiteľom najmenej 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, a
  3. nemal v období šiestich (pôvodne dvanástich) kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, daňové nedoplatky, colné nedoplatky a nedoplatky na zdravotných a sociálnych odvodoch v súhrnne viac ako 1 000 eur (pôvodne bez tolerancie).

Nové podmienky na účely posúdenia disciplíny platiteľa a následné rýchlejšie vrátenie nadmerného odpočtu týmto platiteľom by sa podľa návrhu mali prvýkrát použiť na zdaňovacie obdobie, ktorým je december 2015. Vrátenie nadmerného odpočtu u ostatných platiteľov nespĺňajúcich vyššie uvedené podmienky prebieha tak, že nadmerný odpočet sa najskôr odpočítava od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období a až potom, ak je vyšší ako táto vlastná daňová povinnosť, ho daňový úrad vo výške prevyšujúcej vlastnú daňovú povinnosť platiteľovi vráti.

Novelou zákona o DPH sa tiež plánuje explicitne ustanoviť lehotu na vrátenie nadmerného odpočtu za posledné zdaňovacie obdobie platiteľa. Ak platiteľovi vznikne nadmerný odpočet v tom zdaňovacom období, v ktorom prestal byť platiteľom (zrušenie registrácie), bude mu nadmerný odpočet vrátený daňovým úradom do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie.

Rozšírenie prípadov tzv. tuzemského samozdanenia na všetky dodania tovarov v prípade, ak je dodávateľom zahraničná osoba a miesto dodania je v tuzemsku

Ďalšou zmenou, ktorá sa novelou zákona od DPH navrhuje, je rozšírenie prípadov, kedy je tuzemská zdaniteľná osoba povinná platiť DPH na všetky dodania tovarov v tuzemsku v prípade, že dodávateľom je zahraničná osoba z iného členského štátu Európskej únie alebo tretieho štátu, ak miesto dodania služby alebo tovaru je v tuzemsku. Prenos daňovej povinnosti z dodania tovarov a služieb z poskytovateľa plnenia (ktorý nie je zdaniteľnou osobou usadenou na území, kde vznikla daňová povinnosť) na príjemcu plnenia je zakotvený v § 69 ods. 2 zákona o DPH.

Podľa novelizovaného § 69 ods. 2 by mala byť zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku, povinná platiť DPH pri službách uvedených v § 16 ods. 1 až 4, 10 a 11 zákona o DPH (služby súvisiace s nehnuteľnosťou, krátkodobý nájom dopravných prostriedkov, vstupné na podujatia, doprava osôb, reštauračné a stravovacie služby) a pri všetkom tovare okrem tovaru dodaného formou zásielkového predaja, ktoré jej dodala zahraničná osoba z iného členského štátu alebo zahraničná osoba z tretieho štátu, ak miesto dodania služby alebo tovaru je v tuzemsku . V súčasnosti sa povinnosť platiť DPH pri takýchto dodávkach vzťahuje na uvedené služby a len na tovar dodaný s inštaláciou alebo montážou. V nadväznosti na tieto zmeny sa navrhuje upraviť aj iné dotknuté ustanovenia zákona o DPH.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: