Cestovný príkaz a vyúčtovanie tuzemskej pracovnej cesty v roku 2014

Zuzana Varmusová | 27.10.2014
Cestovný príkaz a vyúčtovanie tuzemskej pracovnej cesty v roku 2014

Väčšina zamestnancov alebo podnikateľov aspoň raz absolvovala pracovnú cestu. O cestovných náhradách pri tuzemských pracovných cestách zamestnancov sa dočítate v tomto článku.

Podľa § 57 Zákonníka práce môže zamestnávateľ vyslať zamestnanca na pracovnú cestu len s jeho súhlasom. Neplatí to, ak:

  • pracovná cesta vyplýva priamo z druhu vykonávanej práce,
  • pracovná cesta vyplýva priamo z miesta výkonu práce,
  • je možnosť vyslania na pracovnú cestu dohodnutá v pracovnej zmluve.

Napríklad, ak je zamestnávateľom stavebná firma a zamestnáva murárov, pracovná cesta murára vyplýva priam z druhu vykonávanej práce. V takomto prípade nepotrebuje zamestnávateľ súhlas, aby vyslal murára na stavbu.

Tuzemské pracovné cesty upravuje zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“). V súlade s týmto zákonom sa pracovnou cestou rozumie čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty.

Začiatok pracovnej cesty sa datuje na čas nástupu na pracovnú cestu.

Príklad č. 1

Zamestnanec bol vyslaný na pracovnú cestu za účelom montáže výrobnej linky u klienta v Košiciach. U klienta má byť 22.6. od 8:00. Vlak z Bratislavy mu odchádza 21.6. o 23:45. Jeho pracovná cesta začína dňa 21.6. o 23:45, kedy je odchod vlaku.

Cestovné náhrady poskytované pri tuzemských pracovných cestách

Podľa §4 zákona o cestovných náhradách zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí:

  1. náhrada preukázaných cestovných výdavkov,
  2. náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,
  3. stravné,
  4. náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,
  5. náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu rodiny zamestnanca do miesta pobytu rodiny (resp. vopred dohodnutého miesta medzi zamestnancom a zamestnávateľom), ak pracovná cesta trvá viac ako 7 po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, a to každý týždeň.

Preukázané výdavky znamenajú, že zamestnanec musí z pracovnej cesty doniesť všetky bločky a potvrdenia o zaplatení jednotlivých výdavkov, ináč mu zamestnávateľ tieto výdavky nemusí preplatiť.

Jediná položka, pri ktorej zamestnanec nemusí doniesť doklady o výdaji, je stravné. Stravné predstavuje nárok zamestnanca podľa zákona o cestovných náhradách. Z toho dôvodu nemusí byť kúpa stravy preukázaná dokladmi.

Náhrada preukázaných cestovných výdavkov v roku 2014

Zamestnanec môže na pracovnú cestu využiť viacero druhov dopravných prostriedkov. Môže cestovať vlakom, autobusom, loďou, lietadlom, služobným/firemným autom, alebo môže na pracovnú cestu použiť súkromné motorové vozidlo.

Použitie súkromného motorového vozidla zamestnanca na pracovnú cestu je možné len po písomnej dohode so zamestnávateľom.

Za pracovnú cestu mu patrí základná náhrada za každý jeden kilometer jazdy a náhrada za spotrebované pohonné látky.

Náhrada za spotrebované pohonné látky sa počíta podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby uvedenej v technickom preukaze, resp. v osvedčení o evidencii.

Suma základnej náhrady aj náhrady za spotrebované pohonné látky sa zaokrúhľuje na eurocent nahor.

Viac o poskytovaní náhrad za použitie súkromného motorového vozidla sa dozviete v článku Náhrady za použitie súkromného motorového vozidla na pracovnej ceste v roku 2014.

Stravné poskytované pri tuzemskej pracovnej ceste od 1. 11. 2014

Zamestnanec má nárok na stravné za každý kalendárny deň pracovnej cesty. Stravné sa poskytuje v závislosti od dĺžky pracovnej cesty v rámci jedného kalendárneho dňa. Člení sa na tri časové pásma:

  1. 5 až 12 hodín – zamestnanec má nárok na stravné vo výške 4,20€,
  2. nad 12 až 18 hodín – zamestnanec má nárok na stravné vo výške 6,30€,
  3. nad 18 hodín – zamestnanec má nárok na stravné vo výške 9,80€.

Od 1. 11. 2014 sa menia sumy stravného na základe Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Viac o sadzbách stravného poskytovaného pri tuzemskej pracovnej ceste sa dočítate v článku Sadzby stravného (diéty) od 1. 11. 2014.

Krátenie stravného

Ak má zamestnanec na pracovnej ceste zabezpečené bezplatné stravovanie, zamestnávateľ mu už stravné neposkytuje. Ide napríklad o prípad, keď má zamestnanec v rámci ubytovania zaplatenú plnú penziu, nedostane navyše od zamestnávateľa ešte príspevok na stravovanie, pretože plná penzia už bude vykázaná v rámci výdavkov za ubytovanie.

Ak má zamestnanec na pracovnej ceste bezplatne poskytnuté:

  1. raňajky – stravné sa kráti o 25%,
  2. obed – stravné sa kráti o 40%,
  3. večeru – stravné sa kráti o 35%,

zo sumy stravného ustanovenej pre časové pásmo nad 18 hodín , teda zo sumy 9,80€.

Suma stravného pri krátení stravného sa zaokrúhli na najbližší eurocent nahor.

V prípade prerušenia pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca (patrí tu aj prerušenie z dôvodov návštevy rodiny), zamestnanec nemá nárok na stravné.

Príklad č. 2

Jozef Močenok bol vyslaný na pracovnú cestu do Žiliny v dňoch 22.11. – 23.11. Na pracovnú cestu nastúpil o 15:00. V rámci ceny ubytovania mal zahrnuté raňajky. Z pracovnej cesty sa vrátil 23.11. o 21:00. V akej sume má zamestnanec nárok na stravné pri pracovnej ceste?

Výpočet stravného:

22.11. – dĺžka trvania pracovnej cesty od 15:00 do 00:00, teda 9 hodín – nárok na stravné pre prvé časové pásmo, teda 4,20€,

23.11. – dĺžka trvania pracovnej cesty od 00:00 do 21:00, teda 21 hodín – nárok na stravné pre tretie časové pásmo, teda 9,80€. Bezplatne poskytnuté raňajky, stravné sa kráti o 25%. Stravné 23.11. = 9,80 – 0,25*9,8 = 7,35€,

Spolu = 4,20 + 7,35 = 11,55€.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: