Výpočet základu dane z príjmov zo závislej činnosti od júla 2014

Norbert Seneši | 20.08.2014
Výpočet základu dane z príjmov zo závislej činnosti od júla 2014

Finančné riaditeľstvo SR vydalo 15. júla 2014 metodický pokyn, ktorým upresňuje postup pri výpočte základu dane z príjmov zo závislej činnosti.

Základ dane z príjmov zo závislej činnosti (u zamestnancov)

Základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov zo závislej činnosti sú podľa § 5 ods. 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti znížené o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu. Poistné a príspevky, o ktoré sa znižujú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti pri výpočte základu dane sú vymedzené v § 5 ods. 7 písm. e) zákona o dani z príjmov.

Ide o poistné na verejné zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“), poistné na sociálne poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“),poistné na sociálne zabezpečenie podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení alebo poistné a príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu.

Dobrovoľne platené poistné znižuje zdaniteľné príjmy len počas poberania príjmov zo závislej činnosti (u zamestnancov)

Pri zisťovaní základu dane z príjmov zo závislej činnosti zamestnanca, ktorý si platí súčasne aj dobrovoľné poistné podľa zákona o sociálnom poistení, sa toto dobrovoľne platené poistné odpočíta od zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti. Vyplýva to z usmernenia Ministerstva financií SR č. 2634/2004-72 uverejneného vo Finančnom spravodajcovi č. 2/2004 pod bodom 29. Pri výpočte základu dane z príjmov zo závislej činnosti sa bude preukázateľne zaplatené dobrovoľné poistné uplatňovať len v rozsahu vzťahujúcom sa na obdobie, počas ktorého bol daňovník zamestnancom - poberal príjmy zo závislej činnosti. Dobrovoľne platené poistné si pri výpočte základu dane z príjmov môže zamestnanec uplatniť u svojho zamestnávateľa priebežne počas zdaňovacieho obdobia, po jeho skončení v rámci ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo v daňovom priznaní.

Príklad na uplatnenie dobrovoľne plateného poistného

Daňovník bol od 1. januára do 31. marca zamestnaný a od svojho zamestnávateľa poberal príjmy zo závislej činnosti. Od apríla nebol zamestnaný a bol evidovaný na úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Počas celého roka si platil dobrovoľné poistné. Pri výpočte základu dane z príjmov zo závislej činnosti zamestnávateľ zdaniteľné príjmy okrem povinného poistného znižoval aj o preukázateľné zaplatené dobrovoľné poistné, ktoré zamestnanec platil v období od 1. januára do 31. marca. Zvyšnú časť dobrovoľného poistného nie je možné zohľadniť pri výpočte základu dane z príjmov zo závislej činnosti.

Dobrovoľne platené poistné by tiež mohlo byť uplatnené až po skončení zdaňovacieho obdobia v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, ak o jeho vykonanie zamestnanec do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia požiada. Pravdepodobne by jeho uplatnením došlo k preplatku na dani z príjmov a následne by zamestnávateľ tento preplatok zamestnancovi vrátil po vykonaní ročného zúčtovania, najneskôr však pri zúčtovaní mzdy za apríl.

Ak by sa ale zamestnanec rozhodol pre uplatnenie dobrovoľne plateného poistného až v daňovom priznaní, zahrnul by jeho prislúchajúcu čiastku v daňovom priznaní do riadku „Úhrn povinného poistného (§ 5 ods. 8 zákona)“ [v daňovom priznaní typ A aj do riadku „úhrn poistného na sociálne poistenie (zabezpečenie)“]. Prílohou k daňovému priznaniu by potom mali byť aj potvrdenia o zaplatení dobrovoľného poistného.

Príjmy zo závislej činnosti je možné znížiť len o také poistné, ktoré súvisí so zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti

Pri zisťovaní základu dane z príjmov zo závislej činnosti sa zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti znižujú len o také poistné a príspevky, ktoré súvisia so zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti. Poistné, ktoré sa platí podľa osobitných predpisov a neviaže sa na príjmy zo závislej činnosti, sa pri výpočte základu dane z príjmov zo závislej činnosti nebude uplatňovať. Môže ísť napríklad o poistné, ktoré súvisí s príjmami, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené – najčastejšie podiely na zisku.

Príklad na poistné, ktorá sa pri výpočte základu dane z príjmov zo závislej činnosti nebude uplatňovať

Spoločnosť vyplatila svojim zamestnancom podiely na zisku (dividendy). Podiely na zisku boli vyplatené zamestnancom s podielom na základnom imaní spoločnosti (tieto príjmy nie sú predmetom dane podľa § 3 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov) a zamestnancom, ktorí vykonávali u svojho zamestnávateľa len závislú činnosť bez podielu na základnom imaní spoločnosti (oslobodené od dane podľa § 5 ods. 7 písm. i) zákona o dani z príjmov). Príjmy v podobe podielov na zisku vyplatené zamestnancom tak nebudú podliehať zdaneniu. Podľa § 10b ods. 1 písm. e) zákona o zdravotnom poistení sú podiely na zisku zárobkovou činnosťou a podliehajú zdravotným odvodom. Poistné z týchto príjmov zrazí a odvedie za zamestnancov platiteľ podielov na zisku – spoločnosť, ktorá je zamestnávateľom.

Príjmy v podobe podielov na zisku zamestnancov sa nezahŕňajú do základu dane z príjmov zo závislej činnosti – nejde o zdaniteľný príjem (nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené), a preto ani poistné platené z týchto príjmov pri výpočte základu dane z príjmov zo závislej činnosti nebude znižovať zdaniteľné príjmy.

Vysporiadanie preplatkov a nedoplatkov z ročného zúčtovania zdravotného poistenia

Zdravotná poisťovňa vykonáva ročné zúčtovanie poistného za predchádzajúci kalendárny rok do 30. septembra (do 31. októbra za osoby, ktoré podávali daňové priznanie v predĺženej lehote). Ročné zúčtovanie vykonáva zdravotná poisťovňa po splnení podmienok za svojich poistencov (aj za zamestnancov) a jeho výsledkom môže byť preplatok alebo nedoplatok. Preplatok vráti poistencovi zdravotná poisťovňa a v súlade s § 43 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov z tohto príjmu vyberie a odvedie zrážkovú daň. Pri nedoplatkoch poistného u zamestnancov existujú tri možnosti ich vysporiadania:

  1. Ak nedoplatok zrazí zamestnávateľ zo mzdy zamestnancovi, tak tento nedoplatok zamestnávateľ pri výpočte základu dane z príjmov zo závislej činnosti odpočíta spolu s mesačne plateným poistným od zdaniteľných príjmov v tom mesiaci, v ktorom bol tento nedoplatok zrazený.
  2. Ak nedoplatok zamestnanec zaplatí zdravotnej poisťovni sám, môže preukázateľne zaplatený nedoplatok uplatniť u zamestnávateľa pri výpočte základu dane z príjmov zo závislej činnosti v mesiaci, v ktorom ho zaplatil, po skončení zdaňovacieho obdobia pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo pri podaní daňového priznania.
  3. Ak nedoplatok zamestnanec zaplatí zdravotnej poisťovni sám a v danom roku už nedosahuje príjmy zo závislej činnosti a zamestnávateľ mu vykonal za predchádzajúci rok ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, môže si preukázateľne zaplatený nedoplatok uplatniť prostredníctvom dodatočného daňového priznania.

Príklad na vysporiadanie nedoplatkov z ročného zúčtovania zdravotného poistenia z rôznych príjmov

Výsledkom ročného zúčtovania zdravotného poistenia daňovníka s príjmami zo závislej činnosti, z podnikania a z ostatných príjmov je nedoplatok v celkovej výške 80 eur. Tento nedoplatok bude uhradený. Celková výška nedoplatku pozostáva z nedoplatku 10 eur z príjmov zo závislej činnosti podľa § 5, z preplatku 20 eur z príjmov z podnikania podľa § 6 a z nedoplatku 90 eur z ostatných príjmov podľa § 8 zákona o dani z príjmov. Uhradený nedoplatok vo výške 80 eur môže byť uplatnený viacerými spôsobmi:

  1. Nedoplatok vo výške 80 eur sa pomerne rozpočíta a uplatní pri výpočte čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 a čiastkového základu dane z ostatných príjmov podľa § 8 zákona o dani z príjmov takto: o sumu 8 eur [80 / (10 + 90) x 10] sa znížia zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti a o sumu 72 eur [80 / (10 + 90) x 90] sa znížia zdaniteľné príjmy podľa § 8 zákona o dani z príjmov.
  2. Časť nedoplatku v maximálnej výške 10 eur (pretože výška nedoplatku pri príjmoch zo závislej činnosti je 10 eur) sa uplatní pri výpočte čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti a zvyšná časť nedoplatku, 70 eur, sa uplatní pri výpočte základu dane z ostatných príjmov podľa § 8 zákona o dani z príjmov.
  3. Celý nedoplatok v sume 80 eur sa uplatní pri výpočte čiastkového základu dane z ostatných príjmov podľa § 8 zákona o dani z príjmov.

Zdroj: Metodický pokyn Finančného riaditeľstva SR k § 5 ods. 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov – výpočet základu dane (júl 2014)

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: