Dane a odvody pri zamestnaní dôchodcu v roku 2014

Veronika Juračková | 22.04.2014
Dane a odvody pri zamestnaní dôchodcu v roku 2014

Daňové a odvodové povinnosti pri zamestnaní starobného a invalidného dôchodcu v roku 2014

Problematike dane z príjmov dôchodcov sa venuje Zákon č. 595/2003 o dani z príjmov, odvodovej povinnosti Zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení a Zákon č. 580/2004 o zdravotnom poistení a to bez ohľadu na to, či je pracovnoprávny vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom (dôchodcom) upravený pracovnou zmluvou alebo dohodou o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. z. dohodou o vykonaní práce alebo dohodou o pracovnej činnosti (ďalej len „dohodou“).

Daňové povinnosti pri zamestnávaní dôchodcu

Uvažované druhy pracovnoprávneho vzťahu sú predmetom dane z príjmov fyzických osôb podľa Zákona o dani za príjmov § 5 odseku 1, z čoho vyplýva, že zamestnanci majú povinnosť odvádzať preddavky na daň z príjmov tak, ako to ustanovuje Zákon o dani z príjmov v § 35.

Základ dane je rozdielom dosiahnutých príjmov a zaplateného poistného a príspevkov zamestnancom (Zákon o dani za príjmov § 5 odsek 8).

V prípade, že zamestnanci majú podpísané Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu podľa § 36 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, je nevyhnutné rozlišovať medzi starobným a invalidným dôchodcom.

Zatiaľ čo uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane ďalej len na daňovníka, ktorým je invalidný dôchodca, nie je obmedzené, v prípade starobného dôchodcu sa možnosť uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka odvíja od výšky jeho dôchodku a od začiatku obdobia poberania starobného dôchodku.

Zákon neustanovuje ani obmedzenie pre využitie NČZD v prípade, keď zamestnanec nie je poberateľom starobného dôchodku od začiatku zdaňovacieho obdobia (1. 1. uvažovaného roka) a k tomuto dátumu mu ani nie je spätne priznaný.

Určenie základne pre výpočet preddavkov na daň z príjmov

Situácia Základ pre výpočet preddavkov na daň z príjmov
Invalidný dôchodca Základ dane – nezdaniteľná časť základu dane
Starobný dôchodca, ktorému nie je priznaný dôchodok od 1. 1. daného roku Základ dane – nezdaniteľná časť základu dane
Starobný dôchodca, ktorému je priznaný dôchodok od začiatku roka vo výške viac ako nezdaniteľná časť základu dane Základ dane
Starobný dôchodca, ktorému je priznaný dôchodok od začiatku roka v nižšej výške ako nezdaniteľná časť základu dane Základ dane – (nezdaniteľná časť základu dane – dôchodok)

Starobný dôchodca s poberaním alebo spätným priznaním starobného dôchodku od začiatku zdaňovacieho obdobia sa riadi pri uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane ustanovením Zákona o dani z príjmov § 5 odseku 6. Ak je jeho dôchodok vyšší ako nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka, základ dane ostáva vo výške určenej podľa § 5 odseku 8 Zákona o dani z príjmov. V prípade, že vyplatený dôchodok je nižší nezdaniteľná časť základu dane, základ dane sa zníži o rozdiel medzi nezdaniteľnou časťou základu dane a vyplateným dôchodkom. Z uvedeného vyplýva, že možnosť uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane neovplyvňuje výška dosiahnutého príjmu. Pre úplnosť je potrebné dodať, že starobný dôchodca musí zamestnávateľovi predložiť písomné vyhlásenie o tom, že je poberateľom starobného dôchodku (najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia).

Po fáze určenia základu dane z príjmov a prípadnom upravení o nezdaniteľné časti, zamestnávateľ vyčísli preddavky na daň z príjmov, ktoré za zamestnanca odvedie do štátneho rozpočtu.

Ak nastane situácia, že daňovníkovi je spätne priznaní starobný dôchodok k bezprostredne predchádzajúcemu zdaňovaciemu obdobiu alebo za staršie zdaňovacie obdobie, kedy uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane, je povinný podať dodatočné daňové priznanie.

Odvodové povinnosti pri zamestnaní dôchodcu v roku 2014

Všeobecne možno konštatovať, že zamestnanec odvádza do Sociálnej poisťovne 9,4 % z vymeriavacieho základu a do príslušnej zdravotnej poisťovne 4 % z príjmu, zamestnávateľ odvádza na účet zamestnanca do Sociálnej poisťovne 25,2 % z vymeriavacieho základu a do zdravotnej poisťovne zamestnanca 10 % z jeho príjmu (čím sa ale neznižuje výška mzdy, ktorú má povinnosť zamestnávateľ zamestnancovi vyplatiť – ale zvyšuje cenu jeho práce). Takéto tvrdenie je postačujúce pri klasickom zamestnancovi pracujúcom na základe pracovnej zmluvy bez akýchkoľvek iných príjmov, ktoré by mohli iniciovať ďalšiu odvodovú povinnosť.

Na výšku povinne odvedených platieb na jednotlivé druhy poistení, komplexne vnímajúc ako odvody do Sociálnej poisťovne, a platby do príslušnej zdravotnej poisťovne, vplýva charakter pracovnoprávneho vzťahu ako aj zaradenie samotného zamestnanca v sociálnom systéme. Z uvedeného vyplýva, že rôzna výška odvodov sa týka zamestnanca, ktorý pracuje na základe pracovnej zmluvy alebo na základe dohody, a zamestnanca, ktorý je „klasickým zamestnancom v produktívnom veku“, študentom, dôchodcom, prípadne dobrovoľne poistenou osobou či samostatne zárobkovo činnou osobou. Z tohto dôvodu, v nasledujúcej tabuľke uvádzame základné sadzby, aplikáciou ktorých sa vyčísľuje odvodová povinnosť pre zamestnanca a zamestnávateľa na základe pracovnej zmluvy. V ďalších článkoch venovaným odvodovým povinnostiam, na ktoré odkazy nájdete pod článkom, budeme už len upravovať jednotlivé položky podľa konkrétneho vzťahu zamestnávateľ – zamestnanec – Sociálna poisťovňa – zdravotná poisťovňa.

Základné sadzby na výpočet odvodov pri zamestnávaní dôchodcov v roku 2014

  Zamestnávateľ Zamestnanec Spolu
Verejné zdravotné poistenie 10 % z príjmu zamestnanca 4 % z príjmu zamestnanca 14 % z príjmu
Sociálne poistenie Nemocenské poistenie 1,4 % z VZ zamestnanca 1,4 % z VZ zamestnanca 34,6 % z vymeriavacieho základu zamestnanca
Starobné dôchodkové poistenie 14 % z VZ zamestnanca 4 % z VZ zamestnanca
Invalidné dôchodkové poistenie 3 % z VZ zamestnanca 3 % z VZ zamestnanca
Úrazové poistenie 0,8 % z VZ zamestnanca -
Poistenie v nezamestnanosti 1 % z VZ zamestnanca 1 % z VZ zamestnanca
Garančné poistenie 0,25 % z VZ zamestnanca -
Rezervný fond solidarity 4,75 % z VZ zamestnanca -
Spolu 35,2 % 13,4 % -

Uvádzané sadzby pre výpočet odvodovej povinnosti zamestnanca aj zamestnávateľa určujú príslušné zákony – v prípade odvodov do Sociálnej poisťovne je problematika riešená v § 130 - § 137 Zákona o sociálnom poistení podľa jednotlivých druhov poistení, sadzby týkajúce sa platieb do zdravotných poisťovní sú uvedené v § 12 Zákona o zdravotnom poistení.

Do výpočtu vstupuje príjem (alebo odmena za prácu) zamestnanca pre účely výpočtu odvodov do príslušnej zdravotnej poisťovne, v prípade odvodov do Sociálnej poisťovne sa ich výška odvíja od vymeriavacieho základu, ktorý v podmienkach pracujúceho starobného, resp. invalidného dôchodcu na pracovnú zmluvu alebo dohodu môžeme považovať za jeho príjem. (Rozdielne ponímanie je nevyhnutné napr. pri výpočte odvodov samostatne zárobkovo činných osôb.) Z tohto dôvodu sa nebudeme venovať problematike vymeriavacieho základu.

Takto vyčíslené odvody do príslušnej zdravotnej poisťovne považujeme za preddavky na odvody a až po priznaní všetkých príjmov za sledované obdobie v daňovom priznaní a následnom vykonaní ročného zúčtovania poistenia zamestnancovou zdravotnou poisťovňou na jeho základe možno konštatovať splnenú odvodovú povinnosť v prípade, ak Poisťovňa nevyčísli vyššie odvody ako boli priebežne odvádzané. Odvody do Sociálnej poisťovne sa považujú za vysporiadané už v priebehu roka, Sociálna poisťovňa nevykonáva ročné zúčtovanie pre potreby vyčíslenia skutočnej odvodovej povinnosti.

Prečítajte si aj:

 

O autorovi

Ing. Veronika Juračková

Som absolventkou odboru účtovníctvo a audítorstvo na Ekonomickej univerzite v Bratislave a popri vysokoškolskom štúdiu som v rokoch 2012 - 2015 pracovala ako junior účtovník v spoločnosti Účtovná jednotka, s.r.o.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: