Daňové a odvodové povinnosti pri slobodných povolaniach v roku 2013

Ján Benko | 29.11.2013
Daňové a odvodové povinnosti pri slobodných povolaniach v roku 2013

Povinnosti slobodných povolaní voči daňovému úradu, sociálnej a zdravotnej poisťovni v kocke. Zosumarizovali sme aké odvody musíte platiť a aké máte registračné a byrokratické povinnosti.

Vykonávanie slobodného povolania sa spája so zárobkovou činnosťou fyzických osôb. Ak by sme však hľadali v slovenskom právnom poriadku definíciu, resp. vymedzenie tohto pojmu, hľadali by sme neúspešne. Niektoré právne predpisy pojem slobodné povolanie používajú, avšak nedefinujú jeho podstatu. Vychádzajúc z praxe a znenia niektorých právnych predpisov možno konštatovať, že slobodné povolanie je výkon určitej činnosti, ktorá je spravidla duševného charakteru a je vykonávaná za účelom dosiahnutia ekonomického prospechu (najčastejšie finančných príjmov). Nie vždy ide o podnikanie v zmysle Obchodného zákonníka. Slobodným povolaním sú aj činnosti, ktoré majú právny základ  v autorskom zákone (č. 618/2003 Z. z.)  a Obchodnom zákonníku (č. 513/1991 Zb.).
 
Slobodnými povolaniami sa spoločne pomenúvajú napríklad činnosti regulovaných profesií (audítor, daňový poradca, znalec, lekár, advokát, tlmočník atď.)  alebo herci, novinári (redaktori), spisovatelia, textári, hudobníci, športovci či rečníci. Zárobkovú činnosť vykonáva fyzická osoba vo vlastnom mene.

Registrácia na daňovom úrade

V zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) je fyzická osoba, ktorá získala povolenie na podnikanie alebo oprávnenie na podnikanie alebo začala vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť, povinná požiadať miestne príslušného správcu dane o registráciu (o pridelenie daňového identifikačného čísla – DIČ). Žiadosť o registráciu fyzická osoba podáva na určenom tlačive „Žiadosť o registráciu fyzickej osoby“, ktoré je dostupné na webovej stránke portálu sekcie daňovej Finančného riaditeľstva SR alebo na ktorejkoľvek pobočke daňového úradu. Lehota na podanie žiadosti o registráciu je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom fyzická osoba získala povolenie na podnikanie alebo oprávnenie na podnikanie alebo začala vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť.

Na účely registrácie fyzickej osoby pre daň z príjmov sa dňom získania povolenia na podnikanie alebo oprávnenia na podnikanie rozumie deň, keď je fyzická osoba oprávnená podnikať na území Slovenskej republiky. Z hľadiska registrácie na daňovom úrade nie je rozhodujúce, či v skutočnosti fyzická osoba podniká, resp. vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť, ale skutočnosť, že podnikať alebo vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť môže.

Miestne príslušný správca dane je daňový úrad v mieste trvalého pobytu fyzickej osoby. V prípade, ak posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom má fyzická osoba podať žiadosť o registráciu pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, lehota uplynie v najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná odovzdaním žiadosti o registráciu na poštovú prepravu.

Príklad č. 1: Fyzická osoba chce pravidelne prispievať do svojho obľúbeného časopisu svojimi receptami. Kontaktuje sa s vydavateľom a po vzájomných rokovaniach vstúpia do zmluvného vzťahu na základe autorského zákona. V praxi sa tento deň považuje za začatie vykonávania slobodného povolania (samostatnej zárobkovej činnosti). Dátum uzatvorenia zmluvy je rozhodujúci moment pre určenie lehoty pre registráciu na miestne príslušnom daňovom úrade podľa trvalého pobytu fyzickej osoby.

Príklad č. 2: Fyzická osoba sa rozhodla napísať knihu a začala ju písať v novembri 2013. Knihu by chcela v budúcnosti publikovať v spolupráci s vydavateľstvom. V praxi je bežné, že pre registráciu na miestne príslušnom daňovom úrade je rozhodujúci deň uzatvorenia zmluvy s vydavateľstvom.

Porušenie registračnej povinnosti znamená platiť

Nesplnením si registračnej povinnosti v ustanovenej lehote sa fyzická osoba dopúšťa spáchania správneho deliktu, za ktorý daňový úrad uloží pokutu. Suma uloženej pokuty začína na 60 eurách a môže dosiahnuť až 20 000 eur. Daňový úrad pri určovaní výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu (napríklad počet dní omeškania pri podaní žiadosti o registráciu).

Slobodné povolania sa v rámci regulovaných profesií považujú za podnikanie podľa Obchodného zákonníka a k ich spoločnému znaku patrí, že sa zapisujú do príslušnej evidencie (evidencia vo svojom širšom významne). Odkedy je fyzická osoba oprávnená podnikať na území Slovenskej republiky je možné jednoznačne určiť.

U činností, ktorých začatie vykonávania nie je podmienené napríklad vydaním oprávnenia, je posúdenie práve toho momentu, od ktorého bude považovaná ako činnosť za účelom dosiahnutia zárobku (príjmov) ponechané na fyzickú osobu, ktorá túto činnosť vykonáva. V praxi sa uplatňuje spôsob, že začiatok vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti v „neregulovanej oblasti“ závisí od uzatvorenej zmluvy – väčšinou zmluvy podľa autorského zákona (napríklad v prípade spisovateľov, autorov – redaktorov, hercov, hudobníkov, spevákov či rečníkov) alebo nepomenovanej (tzv. inominátnej) zmluvy podľa Obchodného zákonníka (napríklad v prípade športovcov – hráčska zmluva).

Oznámenie zmeny platiteľa poistného príslušnej zdravotnej poisťovni

Začatie vykonávania slobodného povolania má svoje dosahy aj v zdravotnom poistení fyzickej osoby. Fyzická osoba vykonávajúca slobodné povolanie sa na účely zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“) považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu. Postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby nadobudne fyzická osoba v momente, keď dovŕši 18 rokov veku a je registrovaná pre daň z príjmov fyzickej osoby (má pridelené DIČ).

V dôsledku nadobudnutia postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby vzniká fyzickej osobe oznamovacia povinnosť voči príslušnej zdravotnej poisťovni. Príslušnej zdravotnej poisťovni je potrebné oznámiť zmenu platiteľa poistného v lehote 8 dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti.

Následne, v súvislosti s výkonom slobodného povolania, je fyzická osoba povinná platiť preddavky na povinné verejné zdravotné poistenie.
Preddavok na poistné SZČO je splatný do ôsmeho dňa po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca. Suma preddavku závisí od základu dane, zaplateného poistného, počtu mesiacov podnikania, resp. vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti a plateného koeficientu, a ktorá nemôže byť nižšia ako je zákonom určená minimálna výška preddavku.

Od roku 2014 minimálne odvody (vrátane preddavkov na povinné zdravotné poistenie) opäť porastú.

Príklad 3: Fyzická osoba, ktorá chce pravidelne prispievať do obľúbeného časopisu svojimi receptami bola zaregistrovaná pre účely platenia dane z príjmov fyzickej osoby, teda bolo jej pridelené DIČ. Z pohľadu zákona o zdravotnom poistení má 8 dňovú lehotu na oznámenie zmeny platiteľa poistného zdravotnej poisťovni v ktorej je poistená odo dňa, od ktorého má pridelené DIČ (dátum uvedený v osvedčení o registrácii a pridelení daňového identifikačného čísla).

Povinnosti voči Sociálnej povinnosti

Fyzická osoba, ktorá vykonáva slobodné povolanie, nemá povinnosť prihlásiť sa na platenie poistného na účely sociálneho poistenia ihneď po začatí podnikania, resp. vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti. Rozhodujúcim dátumom je 1. júl kalendárneho roka, ktorý nasleduje po roku začatia podnikania, resp. vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti. K tomuto dňu sa testujú príjmy (prípadne výnosy) fyzickej osoby za predchádzajúci kalendárny rok vo vzťahu k sume určenej zákonom o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z.). Zjednodušene povedané, ak príjmy (prípadne výnosy) prekročia polovicu sumy všeobecného vymeriavacieho základu spred dvoch rokov (všeobecný vymeriavací základ určuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR opatrením), fyzickej osobe, ktorá vykonáva slobodné povolanie, vznikne povinné poistenie na účely sociálneho poistenia. V opačnom prípade, teda ak príjmy (prípadne výnosy) neprekročia ustanovenú sumu, povinné poistenie na účely sociálneho poistenia nevznikne. Povinné poistenie na účely sociálneho poistenia vzniká na dobu 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov (obvykle je to obdobie od 1. júla kalendárneho roka do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka). Predpoklady na vznik, resp. zánik sa testujú každý kalendárny rok.

Ak fyzickej osobe vznikne povinné poistenie na účely sociálneho poistenia, je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do 8 dní od vzniku týchto poistení, teda obvykle do 9. júla kalendárneho roka.

Následne fyzickej osobe, ktorá vykonáva slobodné povolanie, vznikne povinnosť platiť poistné.  Poistné sa nepovažuje za preddavok a nevykonáva za ročné zúčtovanie poistného.

Príklad č. 4: Fyzická osoba začala pravidelne prispievať do obľúbeného časopisu svojimi receptami už v roku 2013. Za rok 2013 by dosiahla príjem (pozor, nie základ dane) vo výške 3 000 eur. Vznik poistenia sa bude testovať k 1. 7. 2014. Suma 3 000 eur sa porovnáva so sumou 4 830 eur. Keďže autorka nepresiahla sumu potrebnú pre vznik poistenia na účely sociálneho poistenia, nevzniká jej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, a teda nie je povinná prihlásiť sa na tieto poistenia.

Novela zákona o sociálnom poistení účinná od 1. januára 2014 a sa dotkne aj činnosti slobodných povolaní. Čítajte viac v tomto článku.  

Platenie daní fyzických osôb, ktoré vykonávajú slobodné povolanie

Príjmy fyzických osôb, ktoré vykonávajú slobodné povolanie, patria k príjmom podľa § 6 ods. 1 alebo ods. 2 alebo ods. 4 zákona o dani z príjmov. Zaradenie príjmov do určenej kategórie má vplyv na ďalšie daňové nároky fyzickej osoby.

Príjmy podľa § 6 ods. 1 sú príjmy z podnikania (napr. príjmy advokátov, audítorov, lekárov, veterinárov) a príjmy podľa § 6 ods. 2 sú príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti (napr. príjmy umelcov, spisovateľov, tlmočníkov, znalcov, športovcov). Uvedené príjmy sa zaraďujú k aktívnym príjmom a v súvislosti s aktívnymi príjmami si môže fyzická osoba uplatniť nezdaniteľné časti základu dane, daňový bonus a môže vykázať daňovú stratu, ktorú môže následne umorovať.

Fyzické osoby môžu dosahovať príjmy aj podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov, čo sú príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (napr. príjmy z ďalšieho vydania (dotlače) knihy). Tieto príjmy sa označujú ako pasívne príjmy a v súvislosti s nimi nemožno uplatniť nezdaniteľné časti základu dane, daňový bonus a nie je možné pri týchto príjmoch vykázať daňovú stratu.

V taxatívne vymedzených prípadoch môže byť príjem fyzickej osoby vykonávajúcej slobodné povolanie zdanený zrážkovou daňou. V ostatných prípadoch zdaňuje fyzická osoba svoje príjmy prostredníctvom daňového priznania.
Z príjmov autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie, ak nejde o umelecký výkon sa daň vyberá zrážkou. Zákon o dani z príjmov udeľuje autorovi a vydavateľovi (platiteľovi dane) možnosť uzatvoriť dohodu, ktorej obsahom je, že vydavateľ (platiteľ dane) príjem nezdaní zrážkou pri vyplatení ale zdaní ho autor v jeho daňovom priznaní. Skutočnosť, že takáto dohoda bola uzatvorená je vydavateľ (platiteľ dane) povinný oznámiť správcovi dane (daňovému úradu) najneskôr do pätnásteho dňa po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bola dohoda uzavretá. V prípade, ak autor a vydavateľ majú rôzne miestne príslušné daňové úrady, zo znenia zákona o dani z príjmov nie je jednoznačné, voči ktorému daňovému úradu si má vydavateľ plniť oznamovaciu povinnosť.

Podľa informácií, ktoré poskytol Odbor podpory a služieb pre verejnosť Finančného riaditeľstva SR, vydavateľ (platiteľ dane) oznamuje existenciu dohody o nezdanení príjmov autora zrážkovou daňou správcovi dane, ktorý je miestne príslušný vydavateľovi. „Takúto dohodu je povinný platiteľ dane oznámiť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bola uzavretá, pričom ju oznamuje správcovi dane, ktorý je miestne príslušný platiteľovi dane, t.j. svojmu správcovi dane“, uvádza sa v odpovedi FR SR.

Možností uplatňovania výdavkov na daňové účely je niekoľko. Pri aktívnych ako aj pasívnych príjmoch možno uplatniť daňové výdavky:

  • v skutočne preukázateľnej výške,
  • výdavky percentom z úhrnu príjmov (paušálne výdavky).

Spôsob uplatňovania výdavkov na daňové účely možno kombinovať. Dostupné sú možnosti uvedené v nasledujúcej tabuľke.

Druh príjmov podľa zákona o dani z príjmov 1. spôsob 2. spôsob 3. spôsob 4. spôsob
§ 6 ods. 1 a ods. 2 paušálne výdavky skutočné výdavky paušálne výdavky skutočné výdavky
§ 6 ods. 4 paušálne výdavky skutočné výdavky skutočné výdavky paušálne výdavky

 

O autorovi

Ing. Ján Benko

Zvedavo a rád do hĺbky skúmam otázky a témy, ktoré iní prebádali len málo. V spoločnosti Účtovná jednotka, s.r.o. spolu s kolegami podnikateľom odhaľujeme chodníčky, ktoré ich povedú zákonnou, no finančne únosnejšou cestou. Každodenným spoločníkom je mi legislatívne dianie a výzvy, ktorým slovenskí podnikatelia čelia. K mojim osobným prioritám patrí neustále vzdelávanie a vo voľnom čase ma zaujíma politika, literatúra a skúmanie čohokoľvek nového.

Najlepšie články do vášho mailu každý pondelok

Čítajte len to, čo vás naozaj zaujíma. Sumár vybraných článkov raz za týždeň, žiadny spam. Zasielanie newslettra si môžete kedykoľvek vypnúť.

Zvoľte si témy: