Prevádzkareň

Ktoré priestory sa považujú za prevádzkareň a kedy už o prevádzkareň nejde? Odpoveď na túto otázku môže byť veľmi dôležitá, pretože sa od nej odvíja aj rozsah súvisiacich povinností podnikateľa.

Čo je prevádzkareň a združená prevádzkareň

Vymedzenie prevádzkarne je upravené v § 17 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „živnostenský zákon“). Podľa živnostenského zákona je prevádzkarňou priestor, v ktorom sa prevádzkuje živnosť. Ide o priestor, v ktorom sa vykonáva sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených živnostenským zákonom. Okrem toho živnostenský zákon definuje aj priestory, ktoré sa za prevádzkareň nepovažujú.

Živnostenský zákon ani žiadny iný predpis neustanovujú povinnosť zriaďovania prevádzkarne pre konkrétne živnosti. V niektorých prípadoch, ak to vyplýva najmä z charakteru podnikateľskej činnosti, sa môže podnikanie vykonávať aj bez prevádzkarne, respektíve v priestoroch, ktoré sa za prevádzkareň nepovažujú. Ak neplánujete mať zriadenú prevádzkareň od začiatku svojho podnikania, môžete si ju zriadiť aj neskôr v priebehu podnikania. Okrem živnostenského zákona vymedzenie pojmu prevádzkareň pre vlastné účely obsahuje napríklad aj zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Príklady na prevádzkareň: výrobný závod, predajňa tovaru, hotel, kino, autoservis, kaderníctvo, kaviareň, reštaurácia, banka, poisťovňa, fitness centrum, fotoateliér a podobne.

Živnostenský zákon pozná aj pojem združená prevádzkareň. Rozumie sa ňou trvalo zriadený, spravidla uzavretý priestor, v ktorom sa prevádzkuje výrobná živnosť zahŕňajúca súbor činností spĺňajúcich znaky samostatných živností v prípade, ak pracovný, technický alebo technologický postup prác nadväzuje na seba alebo inak spolu súvisí na účel výroby finálneho produktu.

Príklad na združenú prevádzkareň: V areáli strojárskej spoločnosti, ktorá sa zaoberá výrobou kotlov pre elektrárne, teplárne a spaľovne sa nachádza niekoľko výrobných hál. V každej z nich sa vykonáva niektorá z činností: zámočnícke práce, zváračské práce, kovoobrábacie práce, hutnícke spracovanie kovov a podobne. Ide o niekoľko činností spĺňajúcich znaky samostatných živností, ktoré na seba v rámci výrobného procesu nadväzujú a výsledným produktom je energetický kotol. Nejde preto o viacero jednotlivých prevádzkarní, ale o jednu združenú prevádzkareň.

Aké priestory sa nepovažujú za prevádzkareň

Nie všetky priestory, ktoré podnikateľ používa pri svojom podnikaní sa považujú za prevádzkareň. Živnostenský zákon v § 17 ods. 1 okrem definície prevádzkarne vymedzuje aj priestory, ktoré sa za prevádzkareň nepovažujú a v ďalších odsekoch ich aj bližšie opisuje. Prevádzkarňou nie je priestor súvisiaci s prevádzkovaním živnosti ani technické a technologické zariadenie určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti.

Poznámka: Aj keď nejde o prevádzkareň alebo združenú prevádzkareň, oznamovacie povinnosti v súvislosti so zriaďovaním a zrušovaním prevádzkarne sa vzťahujú aj na priestory súvisiace s prevádzkovaním živnosti , ak ide v rámci nich o priestory určené na uskladnenie surovín a tovaru, výstavné priestory a vzorkové predajne. Podobne sa ustanovenia o označovaní prevádzkarne primerane vzťahujú aj na združené prevádzkarne, na priestory súvisiace s prevádzkovaním živnosti a na technické a technologické zariadenia určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti.

Priestory súvisiace s prevádzkovaním živnosti

Priestory súvisiace s prevádzkovaním živnosti nie sú prevádzkarňou. Živnostenský zákon uvádza niekoľko príkladov na priestory súvisiace s prevádzkovaním živnosti a požíva pri tom slovo „najmä“, čo znamená že nejde o ich úplný zoznam, ale vzhľadom na charakter podnikateľskej činnosti nimi môžu byť aj iné priestory. Preto je potrebné pri uvažovaní o tom, či je konkrétny priestor prevádzkarňou alebo priestorom súvisiacim s prevádzkovaním živnosti používať aj vlastný úsudok.

Za priestory súvisiace s prevádzkovaním živnosti sa považuje najmä:

  • priestor určený na uskladnenie surovín a tovaru podnikateľa,
  • miesto podnikania fyzickej osoby a sídlo právnickej osoby,
  • priestor na prijímanie zákaziek alebo tovaru a na jeho vydávanie,
  • výstavné priestory a vzorkové predajne,
  • stanovištia, odstavné plochy pre motorové vozidlá, garáže a priestory určené na zabezpečenie údržby a technickú kontrolu vozidiel.

Miesto podnikania fyzickej osoby je údaj, ktorý sa uvádza aj v žiadosti o vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Miestom podnikania fyzickej osoby je adresa, ktorá je ako miesto podnikania zapísaná v obchodnom registri alebo živnostenskom registri, alebo v inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom. Pri právnických osobách používame pojem „sídlo spoločnosti“ a u fyzických osobách je to „miesto podnikania“. Vysvetľoval Patrik Škulavík zo spoločnosti Fontionnel. Ak je adresa miesta podnikania odlišná od miesta bydliska, pri ohlásení živnosti musí fyzická osoba preukázať oprávnenie užívať nehnuteľnosť alebo jej časť (vlastnícke právo, užívacie právo alebo súhlas vlastníka nehnuteľnosti), ktorú uviedla ako miesto podnikania. Ak sa ale živnosť prevádzkuje v mieste podnikania fyzickej osoby, nejde o prevádzkareň.

Príklady na priestory súvisiace s prevádzkovaním živnosti:

1. Firma prevádzkuje internetový obchod s elektronikou. Svojim zákazníkom ponúka možnosť dodania tovaru kuriérskou spoločnosťou alebo jeho osobné prevzatie na odbernom mieste. Má jeden centrálny sklad a v každom krajskom meste je zriadené odberné miesto, kde si zákazníci môžu objednaný tovar osobne prevziať. Centrálny sklad slúži na uskladnenie tovaru a odberné miesta na jeho vydávanie. Tieto priestory sú podľa živnostenského zákona priestormi súvisiacimi s prevádzkovaním živnosti a nepovažujú sa za prevádzkareň.

2. Fyzická osoba – podnikateľ sa zaoberá poskytovaním fotografických služieb. Nemá žiadny fotoateliér a svoje záznamy získava na rôznych oslavách, svadbách, stužkových slávnostiach, v prírode a podobne. Fotografie a videá spracováva a prevádza na rôzne médiá vo vlastnom dome. Bydlisko je tak miestom podnikania tohto živnostníka a tiež je uvedené ako miesto podnikania v živnostenskom registri. Nepovažuje sa za prevádzkareň ale priestor súvisiaci s prevádzkovaním živnosti.

Informácie o tom, aký rozdiel nájdete meddzi sídlom, miestom podnikanie a prevádzkarňou nájdete v článku Aký je rozdiel medzi sídlom, miestom podnikania a prevádzkarňou?

Technické a technologické zariadenie určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti

Technické a technologické zariadenie určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti sa tiež nepovažujú za prevádzkareň. Podobne ako pri priestoroch súvisiacich s prevádzkovaním živnosti, živnostenský zákon tiež taxatívne nevymenováva všetky príklady týchto technických a technologických zariadení určených na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiacich s jej prevádzkovaním. Medzi technické a technologické zariadenie určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti môžu teda patriť aj iné zariadenia ako tie, ktoré sú vymenované nižšie. Pri rozhodovaní o ich kategorizácii budete musieť použiť vlastný úsudok.

Za technické a technologické zariadenia určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti sa považujú najmä:

  • stánky, pulty a prenosné predajné zariadenia na trhových miestach, ak sa na ich zriadenie nevyžaduje stavebné povolenie,
  • zariadenie a priestor na poskytovanie ľudovej technickej zábavy, ktorou sa rozumie najmä prevádzkovanie kolotočov, hojdačiek, zábavných strelníc a iných podobných technických prostriedkov na hromadnú zábavu,
  • vozidlá cestnej motorovej dopravy a ich prípojné vozidlá, ktoré slúžia na prevádzkovanie živnosti,
  • pojazdné predajne,
  • zariadenia na poskytovanie reklamy,
  • predajné automaty.
Článok pokračuje pod reklamou

Príklady na technické a technologické zariadenia určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti:

1. Fyzická osoba – podnikateľ svoj tovar predáva na jarmokoch, vianočných trhoch, trhoviskách a iných trhových miestach. Jeho predajným priestorom je prenosný stánok spolu s predajným pultom. Na ich zriadenie sa nevyžaduje stavebné povolenie. Prenosný stánok a pult je podľa živnostenského zákona technickým zariadením súvisiacim s prevádzkovaním živnosti a preto sa nepovažuje za prevádzkareň.

2. Spoločnosť zaoberajúca sa výrobou mäsových výrobkov vlastní úžitkové vozidlo upravené na pojazdnú predajňu. S týmto vozidlom ponúka svoje výrobky počas pracovných dní v okolitých obciach za veľkoobchodné ceny. Prevádzkarňou tejto firmy bude výrobňa, ale vozidlo pojazdnej predajne je technickým zariadením súvisiacim s prevádzkovaním živnosti, ktoré sa už za prevádzkareň nepovažuje.

Kedy je priestor prevádzkarňou a kedy nie

Ustanovenia živnostenského zákona v súvislosti s vymedzením prevádzkarne a priestorov, ktoré sa za prevádzkareň nepovažujú, nie sú úplne konkrétne a jednoznačné, ale majú skôr všeobecný charakter. Preto aj odpoveď na otázku, či sa daný priestor považuje za prevádzkareň, priestor súvisiaci s prevádzkovaním živnosti alebo ide o technické a technologické zariadenie určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti v praxi nemusí byť vždy jednoznačná. Od tejto odpovede však potom závisí aj to, či podnikateľovi vznikajú aj povinnosti súvisiace so zriadením, fungovaním alebo zrušením prevádzkarne. Niekedy je preto potrebné sa riadiť aj vlastným úsudkom.

Prečítajte si tiež

Ak ide o priestory prístupné v určitom čase verejnosti, dochádza tam často ku kontaktu so zákazníkmi alebo tam prebieha výrobná činnosť, väčšinou sa budú považovať za prevádzkareň. Naopak, o prevádzkareň pravdepodobne nepôjde, ak ide o podnikanie, ktoré má charakter duševnej činnosti v priestoroch, ktoré nie sú bežne prístupné verejnosti, neprichádzajú tam často zákazníci. Môže ísť napríklad o priestory, v ktorých sa uskutočňujú administratívne práce, účtovnícke práce, činnosť softvérových programátorov a podobne. Takéto priestory by mohli byť skôr klasifikované ako priestory súvisiace s prevádzkovaním živnosti.

Priestory, o ktorých kategorizácii si nie ste istý a tiež aj povinnosť zriaďovania prevádzkarne je vhodné tiež konzultovať so živnostenským úradom, pretože v praxi sa stáva, že živnostenské úrady môžu od vás zriadenie prevádzkarne v niektorých prípadoch vyslovene vyžadovať.

Ak sa vaše priestory pokladajú za prevádzkareň, vyplýva vám v súvislosti s ňou viacero povinností či už pri jej zriaďovaní, počas jej fungovania alebo pri jej zrušovaní. Bližšie si o nich môžete prečítať v článkoch:

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk

Norbert Seneši
Norbert Seneši

Absolvent odboru Účtovníctvo a audítorstvo na Ekonomickej univerzite v Bratislave a odborník na témy z oblasti účtovníctva, daní a podnikateľského prostredia a je externý spolupracovník v spoločnosti Účtovná jednotka, s.r.o.


Otváracie hodiny počas veľkonočných sviatkov 2024

Prehľad otváracej doby jednotlivých reťazcov počas Veľkej noci - od 29.3.2024 do 1.4.2024. Kto (ne)musí prevádzku zatvoriť?

Nájom vs kúpa kancelárie – prečo sa oplatí uvažovať nad vlastným priestorom?

Menšie a stredné firmy majú problém nájsť kvalitné kancelárie v dobrej lokalite. Riešením môže byť kúpa priestorov v ZWIRN OFFICE. O čo ide a aké výhody ponúkajú?

Ako označiť prevádzkareň?

Čo je prevádzkareň a ako ju správne označiť? Aké sankcie hrozia podnikateľovi v prípade jej neoznačenia?

Aké sú to esenciálne obchody a služby: čo to je a aké pravidlá sa ich týkajú

Čo znamená esenciálna prevádzka, kedy môže byť obchod „esenciálnym“ a ako majú postupovať predajne, ktoré ponúkajú esenciálny aj neesenciálny sortiment?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky