Nepeňažné vklady do podniku

Martin Tužinský | 20.11.2011
Nepeňažné vklady do podniku

Základné imanie spoločnosti môže byť tvorené okrem peňažných vkladov aj nepeňažnými vkladmi. Obchodný zákonník totiž vymedzuje základné imanie spoločnosti ako peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných i nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti.

Nepeňažným vkladom môže byť:

 

  • Hnuteľná vec (napr. osobný automobil, stroje, prístroje a zariadenia, materiál, tovar, umelecké diela a zbierky ...),
  • Nehnuteľnosť (napr. pozemok, byt, budova, stavba ...),
  • Právo duševného vlastníctva (buď z oblasti priemyselných práv napr. rôzne patenty, licencie ..., alebo z oblasti autorského práva napr. vysielacie právo, vydavateľské právo ...),
  • Iné oceniteľné právo (napr. obchodné meno, obchodná značka, know - how, čiže práva duševného vlastníctva v širšom slova zmysle, ktoré nie sú chránené priemyselným alebo autorským právom, ale sú chránené vo všeobecnosti Obchodným zákonníkom),
  • Cenné papiere a podiely (napr. majetkové a dlhové cenné papiere určené na obchodovanie alebo držané do splatnosti, podiely na základnom imaní inej účtovnej jednotky...),
  • Pohľadávka (vrátane pohľadávky voči spoločnosti samotnej),
  • Podnik alebo časť podniku (nie podiely alebo akcie daného podniku ale podnik ako celok alebo časť podniku v podobe samostatnej divízie alebo „činnosti“, ktorá je samostatne schopná vytvárať výnosy, resp. príjmy).

Nepeňažný vklad naopak nesmie byť určený v podobe záväzku vykonať práce alebo poskytnúť služby. Z uvedeného vyplýva, že nie je možné, aby spoločník splatil svoj vklad do spoločnosti s ručením obmedzeným napr. tým, že sa zaviaže pre spoločnosť odpracovať určitý čas bez nároku na mzdu (ani v prípade, ak by bol stanovený presný počet hodín za vopred stanovenú hodinovú sadzbu).

Ako sa určí hodnota nepeňažného vkladu do podniku?

Nepeňažný vklad predstavuje iné peniazmi oceniteľné hodnoty. Nepeňažným vkladom musí byť iba majetok, ktorého hodnota sa dá určiť. Hodnota nepeňažného vkladu sa určí znaleckým posudkom. Takýto znalecký posudok musí obsahovať:

  • opis nepeňažného vkladu,
  • spôsob ocenenia nepeňažné vkladu a
  • údaj o tom, či hodnota nepeňažného vkladu zodpovedá hodnote vkladu spoločníka do základného imania (čiže, či hodnota nepeňažného vkladu spoločníka určená znaleckým posudkom je dostatočná na splatenie jeho záväzku za upísaný nesplatený vklad do s.r.o.).

Cena za vypracovanie znaleckého posudku sa na Slovensku môže pohybovať od niekoľko sto eur až po niekoľko tisíc eur. Cena znaleckého posudku závisí od druhu oceňovanej veci a od času potrebného na vyhotovenie znaleckého posudku. Najnáročnejšie na čas, a tým aj na cenu, sú znalecké posudky na stavebné objekty, administratívne budovy a znalecké posudky na podnik (časť podniku) ako celok. Vypracovanie znaleckého posudku na byt stojí cca 150 €, na dom cca 350 € a na podnik (časť podniku) ako celok od cca 5 000 € (konečná cena závisí najmä od veľkosti podniku a jeho špecifík). V niektorých prípadoch sa cena znaleckého posudku určí % - om z ohodnocovaného majetku. Cena za vypracovanie znaleckého posudku je jednorazová, neopakujúca sa platba.

Na valnom zhromaždení, resp. v prípade zakladania spoločnosti v spoločenskej zmluve sa môžu spoločníci dohodnúť, že hodnota v akej sa nepeňažný vklad započíta za vklad spoločníka, bude nižšia ako hodnota určená znaleckým posudkom. Opačne to nie je možné a bolo by to v rozpore s Obchodným zákonníkom.

Dôvodom existencie zákonom určenej povinnosti ocenenia nepeňažného vkladu znaleckým posudkom je, aby spoločník (spoločníci) zámerne neurčili vyššiu hodnotu nepeňažného vkladu, než je jeho reálna hodnota, a teda aby majetok spoločnosti nebol v účtovníctve nadhodnotený.

Nepeňažný vklad do spoločnosti (resp. určenie predmetu nepeňažného vkladu) a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, sa musia uviesť v spoločenskej zmluve alebo v zakladateľskej listine.

Výnimkou, kedy sa hodnota nepeňažného vkladu nemusí určiť znaleckým posudkom je, ak sa hodnota nepeňažného vkladu určila znaleckým posudkom v súlade s právnymi predpismi platnými pre oceňovanie, a to k dátumu nie staršiemu ako šesť mesiacov pred splatením nepeňažného vkladu. Uvedené však neplatí, ak by nastali okolnosti, ktoré by ku dňu splatenia výrazne zmenili hodnotu nepeňažného vkladu (výraznou zmenou v negatívnom slova zmysle môže byť napr. kríza na trhu nehnuteľností, havária automobilu alebo iné poškodenie majetku, výraznou zmenou v pozitívnom slova zmysle by mohlo byť vykonané technické zhodnotenie majetku, vykonaná generálna oprava, napr. výmena motora automobilu, atď. ). V takomto prípade by sa muselo na podnet a zodpovednosť štatutárneho orgánu (v s.r.o. konateľ, resp. viacero konateľov, ak nemôžu konať samostatne) vykonať nové ocenenie nepeňažného vkladu znalcom.

Obchodný zákonník chráni záujmy aj menších spoločníkov a umožňuje im v prípade, ak by sa nové ocenenie nepeňažného vkladu znaleckým posudkom nevykonalo, dožadovať sa vykonania nového ocenenia nepeňažného vkladu znalcom. O takéto nové ocenenie nepeňažného vkladu môže žiadať spoločník alebo viac spoločníkov, ktorí v deň predloženia žiadosti, ako aj v deň prijatia rozhodnutia o zvýšení základného imania (v prípade zvyšovania základného imania nepeňažným vkladom) vlastnia spolu najmenej 5 % základného imania spoločnosti.

Hodnota nepeňažného vkladu sa tiež nemusí určiť znaleckým posudkom, ak je hodnota vkladu odvodená samostatne pre každý nepeňažný vklad z riadnej účtovnej závierky za predchádzajúce účtovné obdobie, overenej audítorom bez výhrady (pretože v účtovnej závierke nie je hodnota majetku vyššia, než je jeho reálna hodnota, skôr naopak, je nižšia, napr. hodnota nehnuteľnosti). Aj v tomto prípade je možné dožadovať sa vykonania ocenenia nepeňažného vkladu znaleckým posudkom, tak ako to bolo uvedené v predchádzajúcom odseku tohto článku.

Konateľ (konatelia) s.r.o. sú povinní vyhotoviť písomnú správu, ktorá musí obsahovať:

  • opis nepeňažného vkladu,
  • spôsob ocenenia nepeňažného vkladu,
  • údaj o tom, či hodnota zodpovedá aspoň hodnote prevzatého záväzku na vklad do spoločnosti a
  • vyhlásenie, že nenastali okolnosti, ktoré by výrazne zmenili hodnotu nepeňažného vkladu vyjadrenú v pôvodnom ocenení.

 

Táto písomná správu sa uloží do zbierky listín do 30 dní odo dňa splatenia nepeňažného vkladu.

Spôsob splatenia nepeňažného vkladu

Spôsob splatenia nepeňažného vkladu závisí od jeho formy (podoby). Ak napr. nepeňažný vklad do spoločnosti spočíva v prevode pohľadávky, postupuje sa obdobne ako pri postúpení pohľadávky. Spoločník, ktorý vo forme nepeňažného vkladu previedol na spoločnosť pohľadávku, ručí za vymožiteľnosť tejto pohľadávky do výšky hodnoty svojho vkladu. Nepeňažným vkladom môže byť aj pohľadávka voči spoločnosti samej.


V prípade ak nepeňažným vkladom je podnik alebo jeho časť, použijú sa vo vzťahu k prechodu práv a povinností primerane ustanovenia o zmluve o predaji podniku. Prevod vlastníckeho práva k niektorým majetkovým hodnotám z titulu splatenia záväzku spoločníka za upísaný nesplatený vklad do s.r.o. formou nepeňažného vkladu si vyžaduje zápis do osobitnej evidencie. V prípade automobilov je to mieste príslušný dopravný inšpektorát, v prípade nehnuteľností kataster nehnuteľností a napr. v prípade patentov Úrad priemyselného vlastníctva SR v Banskej Bystrici. V prípade novovzniknutej spoločnosti, ak sa na prevod práva k predmetu nepeňažného vkladu vyžaduje zápis do osobitnej evidencie, je štatutárny orgán spoločnosti povinný podať návrh na zápis do tejto evidencie do 15 dní od vzniku spoločnosti. Ak je nepeňažným vkladom nehnuteľnosť alebo podnik, prípadne časť podniku, ktorého súčasťou je nehnuteľnosť, je vkladateľ povinný odovzdať správcovi vkladu písomné vyhlásenie o vykonaní návrhu na zápis do osobitnej evidencie pred podaním návrhu na zápis spoločnosti, ktorá je prijímateľom nepeňažného vkladu, do obchodného registra. Odovzdaním tohto vyhlásenia správcovi vkladu sa vklad považuje za splatený.

Ak spoločnosť z nejakého dôvodu nenadobudne právo k predmetu nepeňažného vkladu, je spoločník, ktorý sa zaviazal vložiť do spoločnosti tento vklad, povinný zaplatiť jeho hodnotu v peniazoch a spoločnosť je povinná predmet nepeňažného vkladu spoločníkovi vrátiť. Spoločnosť vyzve písomne spoločníka, aby zaplatil hodnotu nepeňažného vkladu, ku ktorému spoločnosť nenadobudla právo, a spoločník je povinný splniť túto povinnosť do 90 dní odo dňa doručenia výzvy zaplatiť hodnotu nepeňažného vkladu v peniazoch.

Obdobne sa postupuje aj v prípade, ak v čase zápisu výšky základného imania do obchodného registra nedosiahne hodnota nepeňažného vkladu sumu určenú pri prevzatí záväzku na vklad. V tomto prípade je spoločník, ktorý sa zaviazal vložiť do spoločnosti nepeňažný vklad, povinný doplatiť spoločnosti tento rozdiel v peniazoch.

Z Obchodného zákonníka ďalej vyplýva, že:

  • minimálna výška základného imania s.r.o. musí byť aspoň 5 000 €,
  • hodnota vkladu jedného spoločníka musí byť aspoň 750 €,
  • pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra musí každý spoločník splatiť najmenej 30% svojho peňažného vkladu, a zároveň celková hodnota splatených peňažných vkladov spolu s hodnotou odovzdaných nepeňažných vkladov musí však byť aspoň 50 % zo zákonom ustanovenej minimálnej výšky (t. j. minimálne 2 500 €),
  • nepeňažný vklad musí byť splatený pred zápisom výšky základného imania do obchodného registra.

V prípade ak spoločnosť založí jeden zakladateľ, môže sa spoločnosť zapísať do Obchodného registra, len keď je v plnej výške splatené jej základné imanie.

Zvýšenie základného imania nepeňažným vkladom

Základné imanie je možné zvýšiť okrem peňažných vkladov tiež nepeňažnými vkladmi. Rozhodnutie o zvýšení základného imania patrí do pôsobnosti valného zhromaždenia. Valného zhromaždenie rozhoduje nielen o samotnom zvýšení (alebo znížení) základného imania ale rozhoduje aj o tom, či sa základné imanie zvýši nepeňažným vkladom a v akej peňažnej sume sa nepeňažný vklad započíta na vklad spoločníka. Aj v tomto prípade však platí povinnosť zistiť hodnotu nepeňažného vkladu znaleckým posudkom, pričom hodnota, v akej sa nepeňažný vklad započíta na vklad spoločníka vychádza z tohto znaleckého posudku; valného zhromaždenie však môže túto hodnotu určiť v nižšej sume, než ako vyplýva zo znaleckého posudku.

Z dôvodu ochrany ostatných (najmä menšinových) vlastníkov nemôže spoločník, ktorý má v záujme splatiť záväzok z titulu zvýšenia základného imania nepeňažným vkladom, vykonávať hlasovacie právo, ak valného zhromaždenie rozhoduje práve o jeho nepeňažnom vklade.

Kým zvýšenie základného imania novými peňažnými vkladmi je prípustné, len keď predchádzajúce peňažné vklady sú úplne splatené, zvýšenie základného imania nepeňažnými vkladmi je prípustné ešte pred splatením predchádzajúcich peňažných vkladov.

Zmena právnej formy zo SZČO (živnostníka) na s.r.o.?

V praxi sa je možné často stretnúť s požiadavkou živnostníkov (SZČO) na zmenu právnej formy podnikania zo SZČO na spoločnosť s ručením obmedzeným. Takúto možnosť v súčasnosti naša právna úprava (konkrétne Obchodný zákonník) nepozná. Riešenie tejto požiadavky je možné uskutočniť dvoma spôsobmi:

  • založiť s.r.o. bez väzby na predchádzajúce podnikanie (to je možné len v prípade, ak nie je potrebné do s.r.o. presunúť majetok alebo záväzky, pričom s.r.o. a SZČO budú dva odlišné subjekty aj v prípade, keby dotyčná fyzická osoba, ktorá je SZČO, bola jediným spoločníkom v s.r.o.),
  • „vložiť živnosť“ do základného imania s.r.o. vo forme nepeňažné vkladu v podobe podniku ako celku (t. j. všetok majetok i záväzky s predchádzajúcim podnikaním spojené); uvedené sa vykoná v prípade, ak nie je možné začať podnikať v s.r.o. bez majetku (a prípadne iných práv duševného vlastníctva), ktorý predtým bol súčasťou podnikania SZČO, resp. ak by postupný predaj jednotlivých zložiek majetku do s.r.o. mal za následok vysoké daňové zaťaženie SZČO (príjem z predaja obchodného majetku by bol súčasťou jeho čiastkového základu dane z príjmov).

V prípade postupu podľa druhej odrážky je potrebné zvážiť, či tento krok nebude zbytočne finančne náročný vzhľadom na to, že bude potrebné na účely ocenenia nepeňažného vkladu zabezpečiť posudky znalca (na „podnik“ ako celok a na jednotlivé zložky majetku a záväzkov).

O autorovi

Ing. Mgr. Martin Tužinský, PhD.

Konateľ spoločnosti ProFuturion accounting s.r.o., autor odborných článkov a lektor.