Porovnanie právnych foriem podnikania z daňového hľadiska

Ján Solík | 14.08.2011
Porovnanie právnych foriem podnikania z daňového hľadiska

Zdaňovanie ekonomickej činnosti podnikateľských subjektov je možné posudzovať na dvojakej úrovni. Jednou je snaha štátu a samosprávy maximalizovať príjem do verejných rozpočtov, ktorý je potrebné brať do úvahy v kontexte dopadu jednotlivých daní na správanie sa daňových subjektov i celej spoločnosti. Druhou sú záujmy daňových subjektov a ich postoje k zdaneniu. Článok je spracovaný podľa právneho stavu platného k 31.12.2010

Prirodzenou reakciou každého podnikateľského subjektu na zdanenie je v rámci legálnych postupov hľadanie možnosti daňovej optimalizácie. Za účelom minimalizácie daňovej povinnosti nepriamych daní môžu podnikatelia zvažovať rozhodnutie o dobrovoľnej registrácii za platiteľa dane z pridanej hodnoty. Za účelom minimalizácie daňovej povinnosti miestnych daní podnikatelia zvažujú regionálne diferencované daňové zaťaženie. V prípade dane z príjmov podnikatelia zvažujú rozhodnutia dlhodobého charakteru, ku ktorým patrí:

  • výber vhodnej formy podnikania,
  • výber spôsobu uplatňovania daňových výdavkov,
  • výber spôsobu obstarávania dlhodobého hmotného a nehmotného majetku,
  • výber metódy odpisovania a využitie možnosti prerušenia odpisovania,
  • možnosť umorovania daňovej straty,
  • využitie nezdaniteľných a odpočítateľných položiek od základu dane,
  • možnosť uplatnenia dane vyberanej zrážkou ako preddavku na daň.

Správanie jednotlivých podnikateľov s ohľadom na daň z príjmov sa odlišuje v závislosti od právnej formy. Vzhľadom na to, že obchodné spoločnosti a družstvá sa povinne zapisujú do obchodného registra, a teda sú povinné účtovať v sústave podvojného účtovníctva, vychádza sa u nich pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty z výsledku hospodárenia, ktorý sa zisťuje ako rozdiel výnosov a nákladov. Výsledok hospodárenia sa mimo sústavy účtovníctva transformuje na základ dane.

Daňové hľadisko (aspekty) podnikania formou verejnej obchodnej spoločnosti

Verejná obchodná spoločnosť vykazuje vo svojej účtovnej závierke nulový výsledok hospodárenia po zdanení, pretože tento sa pred jeho zdanením rozdelí medzi spoločníkov. V prípade straty ju musia uhradiť spoločníci. Verejná obchodná spoločnosť ako právnická osoba podlieha dani z príjmov iba v rámci príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov. Verejná obchodná spoločnosť síce podáva daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb, avšak jeho účelom nie je výpočet daňovej povinnosti v. o. s., ale výpočet jej základu dane. Spoločnosť teda musí spoločníkom oznámiť výšku výsledku hospodárenia, aj základu dane, pretože zdanenie sa týka spoločníkov v. o. s.

Základ dane spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti (v.o.s.) sa zisťuje ako časť základu dane verejnej obchodnej spoločnosti, ktorá prislúcha pomeru v akom sa rozdeľuje zisk podľa spoločenskej zmluvy. Ak v. o. s. vykáže daňovú stratu, rozdeľuje sa medzi spoločníkov rovnako ako základ dane. Spoločník zahrnuje svoj podiel na základe dane, resp. daňovej strate, verejnej obchodnej spoločnosti do základu dane v tom zdaňovacom období, za ktoré v. o. s. podala daňové priznanie.

Rozdelenie základu dane medzi spoločníkov v. o. s.

Výsledok hospodárenia v. o. s.

+ Pripočítateľné položky
- Odpočítateľné položky

=================
= Základ dane (daňová strata), ktorý sa rozdelí medzi spoločníkov a následne, podľa toho, či je spoločníkom fyzická alebo právnická osoba, podlieha:

a) dani z príjmov fyzických osôb, alebo
b) dani z príjmov právnických osôb

Daň vyberaná zrážkou vo v. o. s. sa považuje za jej preddavok na daň z príjmov. Tento preddavok si môžu odpočítať spoločníci vo svojom daňovom priznaní v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje zisk podľa spoločenskej zmluvy.

 

Príklad

Účtovná jednotka SOVA, v. o. s. dosiahla za účtovné obdobie roka 2010 výsledok hospodárenia vo výške 10 000 eur. Po úprave o pripočítateľné a odpočítateľné položky vypočítala v daňovom priznaní základ dane vo výške 12 000 eur. Počas účtovného obdobia bola spoločnosti zrazená daň z úrokov na bežnom účte vo výške 20 eur. Jediní dvaja spoločníci tejto spoločnosti si v zmysle spoločenskej zmluvy delia zisk rovným dielom. Účtovné obdobie spoločnosti je totožné so zdaňovacím obdobím.

Účtovná jednotka SOVA, v. o. s. bude mať zaúčtované k poslednému dňu účtovného obdobia tieto účtovné prípady:

  • účtovný prevod výsledku hospodárenia - zisku na spoločníkov prostredníctvom nákladového účtu na účet záväzkov voči spoločníkom, čím sa zníži výsledok hospodárenia;
  • účtovný prevod zrazenej dane na spoločníkov, ktorým v. o. s. prevedie pohľadávku dane z príjmov z titulu dane vyberanej zrážkou na spoločníkov.

Každému spoločníkovi teda spoločnosť vyplatí podiel na zisku vo výške 5 000 eur . Každý spoločník vo svojom daňovom priznaní zahrnie do základu dane sumu 6 000 eur a môže si v ňom odpočítať daň, ktorá bola zrazená spoločnosti, vo výške 10 eur.

V prípade straty by sa postupovalo obdobne, daňovník by si daňovú stratu, ktorú vykázala spoločnosť, mohol odpočítať vo svojom daňovom priznaní.

Ak je spoločníkom v. o. s. fyzická osoba, sú tieto príjmy (časť základu dane, ktorá na neho pripadá) príjmami z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. d) a spoločník si môže základ dane znížiť o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť, za predpokladu, že toto poistné a príspevky nie sú nákladom verejnej obchodnej spoločnosti. Ak spoločnosť za spoločníka takéto poistné a príspevky platí, sú u spoločníka oslobodené od dane. Spoločník v. o. s. nemá nárok na mzdu za svoju činnosť, má nárok len na preddavky na podiel na výsledku hospodárenia. Preddavky na podiel na výsledku hospodárenia môžu poberať aj spoločníci, ktorí sa nezúčastňujú na obchodnom vedení spoločnosti.

Daňové hľadisko (aspekty) podnikania formou spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.)

Spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť podliehajú dani z príjmov ako právnická osoba. Ich výsledok hospodárenia po zdanení je určený na rozdelenie medzi vlastníkov. O jeho rozdelení rozhoduje valné zhromaždenie, avšak je potrebné rešpektovať ustanovenia Obchodného zákonníka o tvorbe rezervného fondu a úhrade neuhradenej straty minulých období. Príjem spoločníka s. r. o. a a. s., ktorý je podielom na zisku spoločnosti (dividenda) v zmysle zákona o dani z príjmov, nie je predmetom dane, a tieto príjmy spoločník vo svojom daňovom priznaní neuvádza. Od roku 2011 však podiely na zisku (dividendy) podliehajú zdravotným odvodom.

Príklad
Účtovná jednotka ROSA, s. r. o. dosiahla za účtovné obdobie roka 2010 výsledok hospodárenia vo výške 10 000 eur. Po úprave o pripočítateľné a odpočítateľné položky vypočítala základ dane vo výške 12 000 eur. Počas účtovného obdobia bola spoločnosti zrazená daň z úrokov na bežnom účte vo výške 20 eur. Spoločnosť už má vytvorený rezervný fond v potrebnej výške, a preto nie je potrebné jeho ďalšie doplnenie a spoločnosť nevykazuje neuhradenú stratu minulých období. Jediní dvaja spoločníci tejto spoločnosti si celý zisk rozdelia rovným dielom. Účtovné obdobie spoločnosti je totožné so zdaňovacím obdobím.

Účtovná jednotka ROSA, s. r. o. k poslednému dňu účtovného obdobia zaúčtuje splatnú daň z príjmov a vykáže v účtovnej závierke výsledok hospodárenia po zdanení vo výške 10 000 – (12 000*0,19) = 7 720 eur. Daň vyberanú zrážkou spoločnosť považuje za preddavok na daň, ktorý odpočíta od svojej daňovej povinnosti.

V nasledujúcom účtovnom období teda spoločnosť vyplatí každému spoločníkovi podiel na zisku vo výške 3 860 eur. Tento podiel na zisku spoločník už vo svojom daňovom priznaní neuvedie.

V prípade straty by sa postupovalo obdobne, nárok na odpočet daňovej straty má spoločnosť.

 

Spoločník s. r. o. a a. s. za svoju činnosť v spoločnosti môže poberať mzdu na základe pracovno-právneho vzťahu, alebo odmenu na základe obchodno-právneho vzťahu. Preddavky na podiel na výsledku hospodárenia spoločnosť nesmie vyplácať.

Daňové hľadisko (aspekty) podnikania formou komanditnej spoločnosti (k. s.)

 

V komanditnej spoločnosti sa pri rozdeľovaní výsledku hospodárenia a výpočte základu dane v prípade komplementárov postupuje ako u spoločníkov v. o. s. a v prípade komanditistov ako u spoločníkov s. r. o. alebo a. s. Spoločníci sa podieľajú na výsledku hospodárenia - strate spoločnosti vykázanej ročnou účtovnou závierkou podľa zásad určených v spoločenskej zmluve, respektíve podľa rovnakých zásad ako sa podieľajú na zisku.

Základ dane komanditnej spoločnosti sa zisťuje za spoločnosť ako celok. Od tohto sa odpočíta podiel základu dane, ktorý pripadá na komplementárov. Základ dane komplementára sa zisťuje ako časť základu dane komanditnej spoločnosti, ktorá prislúcha pomeru v akom sa rozdeľuje zisk podľa spoločenskej zmluvy. Zostávajúca časť základu dane je základom dane komanditnej spoločnosti. Takýto príjem komanditistu k. s., ktorý je podielom na zisku spoločnosti v zmysle zákona o dani z príjmov, nie je predmetom dane, a tieto príjmy komanditista neuvedie vo svojom daňovom priznaní.

Ak komanditná spoločnosť vykáže daňovú stratu, rozdeľuje sa medzi spoločníkov rovnako ako základ dane. Spoločnosť musí komplementárom oznámiť výšku výsledku hospodárenia, aj základu dane. Komplementár zahrnuje svoj podiel na základe dane, resp. daňovej strate, komanditnej spoločnosti do základu dane v tom zdaňovacom období, za ktoré k. s. podala daňové priznanie.
Daň vyberaná zrážkou v k. s. sa považuje za jej preddavok na daň z príjmov. Tento preddavok si môžu odpočítať komplementári vo svojom daňovom priznaní v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje zisk podľa spoločenskej zmluvy.

 

Príklad
Účtovná jednotka KOSEC, k. s. dosiahla za účtovné obdobie roka 2010 výsledok hospodárenia vo výške 10 000 eur. Po úprave o pripočítateľné a odpočítateľné položky vypočítala v daňovom priznaní základ dane vo výške 12 000 eur. Počas účtovného obdobia bola spoločnosti zrazená daň z úrokov na bežnom účte vo výške 20 eur. Spoločníci tejto spoločnosti si v zmysle spoločenskej zmluvy delia zisk tak, že 50 % pripadá komplementárovi a 50 % pripadá komanditistovi. Účtovné obdobie spoločnosti je zároveň zdaňovacím obdobím.

V účtovnej jednotka KOSEC, k. s. bude mať zaúčtované k poslednému dňu účtovného obdobia tieto účtovné prípady:

  • účtovný prevod jednej polovice výsledku hospodárenia - zisku na komplementára prostredníctvom nákladového účtu na účet záväzkov voči spoločníkom, čím sa zníži výsledok hospodárenia;
  • účtovný prevod podielu zrazenej dane pripadajúcej na komplementára, ktorým k. s. prevedie na neho pohľadávku dane z príjmov z titulu dane vyberanej zrážkou;
  • zaúčtovanie dane z príjmov za podiel na zisku komanditistu.


Komplementárovi spoločnosť vyplatí podiel na zisku vo výške 5 000 eur46 a tento si vo svojom daňovom priznaní zahrnie do základu dane sumu 6 000 eur a môže si v ňom odpočítať daň, ktorá bola zrazená spoločnosti, vo výške 10 eur. Účtovná jednotka KOSEC, k. s. vykáže v účtovnej závierke výsledok hospodárenia po zdanení vo výške 5 000 – (6 000*0,19) = 3 860 eur.


V nasledujúcom účtovnom období teda spoločnosť vyplatí komanditistovi podiel na zisku vo výške 3 860 €. Tento podiel na zisku spoločník už vo svojom daňovom priznaní neuvedie. Daň vyberanú zrážkou pripadajúca na podiel komanditistov spoločnosť považuje za preddavok na daň, ktorý odpočíta od svojej daňovej povinnosti.


V prípade straty by sa postupovalo obdobne, komplementár by si v tomto prípade 50 % daňovej straty, ktorú vykázala spoločnosť, mohol odpočítať vo svojom daňovom priznaní a nárok na odpočet zvyšných 50 % daňovej straty má spoločnosť ako právnická osoba.

Ak je komplementárom k. s. fyzická osoba, sú tieto príjmy (časť základu dane, ktorá na neho pripadá) príjmami z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. d) a komplementár si môže základ dane znížiť o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť, za predpokladu, že toto poistné a príspevky nie sú nákladom komanditnej spoločnosti. Ak spoločnosť za spoločníka takéto poistné a príspevky platí, sú u spoločníka oslobodené od dane. Komplementár k. s. nemá nárok na mzdu za svoju činnosť, má nárok len na preddavky na podiel na výsledku hospodárenia.


Komanditista k. s. za svoju činnosť v spoločnosti môže poberať mzdu na základe pracovno-právneho vzťahu. Preddavky na podiel na výsledku hospodárenia spoločnosť smie vyplácať iba komplementárom.

Daňové hľadisko (aspekty) podnikania formou družstva

Družstvo a jeho členovia pri rozdeľovaní výsledku hospodárenia a základu dane postupujú rovnako ako spoločníci s. r. o. alebo a. s. O rozdelení zisku rozhoduje členská schôdza po prerokovaní účtovnej závierky, pričom je potrebné dodržať povinnosť tvorby nedeliteľného fondu.


Príjem člena družstva z titulu jeho podielu na zisku sa v zmysle zákona o dani z príjmov nepovažuje za predmet dane, a tieto príjmy člen družstva nie je povinný uviesť vo svojom daňovom priznaní.

Daňové hľadisko (aspekty) nadnárodných právnych foriem podnikania

Európska spoločnosť a Európske družstvo so sídlom v SR postupujú pri výpočte výsledku hospodárenia a základu dane rovnako ako akciová spoločnosť a družstvo.


Európske združenie hospodárskych záujmov so sídlom v SR je právnickou osobou zapisovanou do Obchodného registra a účtuje v sústave podvojného účtovníctva. Vzhľadom na jej cieľ, ktorým je predovšetkým prehlbovanie spolupráce medzi členmi a zvýšenie ich aktivity a nie dosahovanie zisku, je jeho zisk chápaný ako vedľajší efekt - ako výsledok jeho doplnkovej činnosti.


V zmysle Nariadenia o EZHZ sa zisky z činnosti zoskupenia považujú za zisky členov a rozdelia sa medzi nich v pomere ustanovenom v zakladateľskej zmluve alebo, rovným dielom, ak zmluva nestanovuje inak. V prípade straty členovia zoskupenia prispievajú na jej úhradu. Z daňového hľadiska ustanovuje, že zisky alebo straty z činností zoskupenia sú zdaniteľné len prostredníctvom jeho členov.
Vzhľadom na túto skutočnosť sa v EZHZ postupuje ako v prípade spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti.


Zahraničné osoby vychádzajú pri zisťovaní základu dane z výsledku hospodárenia alebo z rozdielu príjmov a výnosov v nadväznosti na to, či vedú podvojné účtovníctvo, jednoduché účtovníctvo, daňovú evidenciu alebo evidenciu pri využití paušálnych výdavkov. V prípade zahraničných osôb, ktoré na území SR nemajú sídlo ani miesto skutočného vedenia, je ich príjmom aj príjem v zmysle § 16 zákona o dani z príjmov.


V prípade združení sú daňovými subjektmi dane z príjmov len jednotliví účastníci združenia a nie združenie ako celok. Príjmy účastníkov združenia a ich daňové výdavky sa zahŕňajú do základu jednotlivých daňovníkov rovným dielom, ak sa v zmluve o združení nedohodli inak. To platí aj pre príjmy a daňové výdavky účastníkov združenia, bez ohľadu na to, či sú účastníkmi fyzické alebo právnické osoby.


Z hľadiska dane z pridanej hodnoty nemusí byť spoločné podnikanie na základe zmluvy o združení vždy výhodou. Na všetkých účastníkov združenia sa totiž vzťahuje registračná povinnosť pre daň z pridanej hodnoty v prípade, že je účastníkom združenia čo len jedna zdaniteľná osoba, a povinnosť registrácie pri dosiahnutí obratu podľa §4 ods. 2 zákona o DPH, kedy sa do obratu započítavajú obraty jednotlivých účastníkov združenia a aj obrat dosiahnutý spoločne.


Zdaňovanie podielu na zisku tichého spoločníka závisí od toho, či ide o podiel vyplácaný z výsledku podnikania po zdanení alebo pred zdanením. Podiel na zisku tichého spoločníka nie je predmetom dane, ak je vyplácaný obchodnou spoločnosťou alebo družstvom, okrem v. o. s., bez ohľadu na to, či je tichým spoločníkom fyzická, alebo právnická osoba.


Ak je fyzická osoba tichým spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, jeho podiel na zisku sa zahrňuje do ostatných príjmov podľa § 8 zákona o dani z príjmov.Právnická osoba takýto príjem zahrnie do svojich zdaniteľných príjmov. Právne nie je vylúčené, aby podnikateľom, ktorému tichý spoločník poskytne vklad, bola fyzická osoba, ktorá vedie podvojné účtovníctvo, jednoduché účtovníctvo, daňovú evidenciu alebo evidenciu pri využití paušálnych výdavkov. Obchodný zákonník uvádza, že pre určenie podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania je rozhodná ročná účtovná závierka. V takomto prípade možno na účely výpočtu podielu tichého spoločníka považovať za výsledok podnikania zisk, alebo stratu určené ako rozdiel príjmov a výdavkov.


Podľa § 21 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov výdavky na vyplácané podiely na zisku nie sú daňovým výdavkom. To znamená, že podnikateľ – fyzická osoba musí celý zisk (zahŕňajúci aj podiel tichého spoločníka) zdaniť a až následne vyplatiť tichému spoločníkovi podiel zo zisku po zdanení.


Vzhľadom k tomu, že podiely na zisku nie sú v prípade tichého spoločníka predmetom dane iba ak je vyplácaný obchodnou spoločnosťou alebo družstvom, okrem v. o. s., bude predmetom dane tichého spoločníka podľa § 8 zákona o dani z príjmov už raz zdanený zisk.

Daňové hľadisko (aspekty) podnikania SZČO

U podnikateľov podnikajúcich na základe iného než živnostenského oprávnenia

sa pristupuje k určovaniu základu dane v závislosti od právnej formy podnikania. V prípade správcovských spoločností, doplnkových dôchodkových spoločností a dôchodkových správcovských spoločností je potrebné prihliadnuť na špecificky stanovený predmet dane pre tieto osoby.


Podnikanie fyzických osôb nezapísaných v obchodnom registri, t. j. živnostníkov, samostatne hospodáriacich roľníkov a príslušníkov niektorých slobodných povolaní, má na rozdiel od ostatných právnych foriem výhodu aj z hľadiska daní. Rozhodnutie o tom, akým spôsobom si uplatňovať daňové výdavky, totiž ovplyvňuje výšku čiastkového základu dane z príjmov z podnikania a tým aj výšku samotnej daňovej povinnosti.


Vo všeobecnosti možno tvrdiť, že ak výška preukázateľných výdavkov prevyšuje súhrn výdavkov určených percentom z príjmov a preukázateľne zaplateného poistného a príspevkov, je výhodnejšie uplatňovať si preukázateľné daňové výdavky. Zmena spôsobu uplatňovania výdavkov si však vyžaduje úpravu základu dane.


Konštrukcia výpočtu dane u fyzických osôb umožňuje daňovníkom znížiť si základ dane o nezdaniteľné časti a môže si znížiť svoju daň o daňový bonus. Daňový bonus môže uplatniť fyzická osoba - podnikateľ na každé vyživované dieťa, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, ak jeho príjem z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy nevykázal stratu. Výnimkou sú daňovníci s neobmedzenou daňovou povinnosťou a s trvalým pobytom mimo územia SR, ktorí daňový bonus uplatniť nemôžu.

Príklad

Pán Ján prevádzkuje živnosť s predmetom činnosti kúpy tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (voľná živnosť). Pán Ján podniká bez zamestnanca a nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty. Pán Ján má teda na výber zo všetkých štyroch „účtovných“ alternatív. Navyše žije v spoločnej domácnosti so svojou manželkou a svojim synom. Jeho manželka poberala počas roka rodičovský príspevok vo výške 256 eur mesačne a nemala žiadne iné príjmy. V kalendárnom roku dosiahol príjmy zo svojej podnikateľskej činnosti vo výške 60 000 eur, iné príjmy nemal.

Ak by si pán Ján uplatňoval výdavky v preukázateľnej výške, teda by viedol účtovníctvo alebo daňovú evidenciu, odpočítal by si od zdaniteľných príjmov svoje daňové výdavky vo výške 40 000 eur, ktoré zahŕňajú aj zaplatené poistné a príspevky vo výške 8 000 eur. Jeho základ dane by potom bol 12 000 eur.


Ak by si pán Ján uplatňoval paušálne výdavky, odpočítal by si od svojich zdaniteľných príjmov výdavky vo výške 40 %, t. j. 24 000 eur a odpočítal by aj výdavky na poistné a príspevky vo výške 8 000 eur. Jeho základ dane by bol 28 000 eur.

Postup výpočtu dane na úhradu Preukázateľné výdavky Paušálne výdavky
Základ dane 12 000 28 000
Nezdaniteľné časti:
- na daňovníka v roku 2010
- na manželku v roku 2010
4 025,70
4 025,70
4 025,70
4 025,70
Základ dane znížený o nezdaniteľné časti 3 948,60 19 948,60
Daňová povinnosť 750,23 3 790,23
Nárok na daňový bonus 231,84 231,84
Daň na úhradu 518,39 3 558,39

Rozdeľovanie zisku v spoločnostiach nie je samozrejmosťou. Podnikateľské subjekty, ktoré sú účtovné jednotky a ich náklady na vývoj neboli ešte úplne odpísané, môžu vyplácať dividendy, podiely a tantiémy iba vtedy, ak úhrnná výška výsledku hospodárenia a fondov tvorených zo zisku určeného na vyplácanie je vyššia ako celková výška neodpísaných nákladov na vývoj.

Niektorým daňovníkom zákon o dani z príjmov nestanovuje povinnosť podať daňové priznanie, mnohým však áno. Právnické osoby v zmysle § 41 zákona o dani z príjmov sú povinné podať daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie.

Daňové priznanie v zmysle § 32 zákona o dani z príjmov nemusí podať fyzická osoba – podnikateľ , ak za zdaňovacie obdobie (t. j. kalendárny rok) nedosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a). Daňové priznanie však musí podať každý daňovník, ak vykazuje daňovú stratu, bez ohľadu na výšku jeho príjmov.

Všetkým daňovníkom, ktorých posledná známa daňová povinnosť presiahla 1 659,70 eura, prislúcha navyše povinnosť platiť preddavky na daň z príjmov. Štvrťročné preddavky platí daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 1 659,70 eura a nepresiahla 16 596,96 eura, a to vo výške 1/4 poslednej známej daňovej povinnosti. Mesačné preddavky platí daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 16 596,96 eura, platí mesačné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/12 poslednej známej daňovej povinnosti.

Poslednou známou daňovou povinnosťou sa chápe daň, ktorú daňovník vypočítal zo základu dane zníženého o uplatnené nezdaniteľné časti základu dane, po úprave o zápočet dane zaplatenej v zahraničí, o daňový bonus a daň vybranú zrážkou odpočítavanú ako preddavok na daň.

Preddavky sú splatné do konca každého kalendárneho štvrťroka, resp. do konca každého kalendárneho mesiaca. Po skončení zdaňovacieho obdobia sa zaplatené preddavky započítajú na úhradu dane za toto obdobie.

Pri porovnávaní zdaňovania podnikateľov je potrebné vychádzať z predpokladu, že používajú pri svojej činnosti rovnakú alternatívu evidencie zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov, a že sa ich základ dane stanovuje rovnakým spôsobom.

Ak by používali rozdielne alternatívy, môže dochádzať k rozdielnosti základov dane aj napriek tomu, že všetky porovnávané subjekty vykonali rovnaké hospodárske operácie a podliehajú rovnakým udalostiam a podmienkam. Príčinou sú odlišnosti medzi podvojným účtovníctvom, jednoduchým účtovníctvom, daňovou evidenciou a evidenciou pri využití paušálnych výdavkov.

Porovnanie právnych foriem podnikania fyzických a právnických osôb z hľadiska zdaňovania teda možno uskutočniť, len ak si fyzické osoby zvolia vedenie podvojného účtovníctva. V takom prípade možno podnikanie fyzických osôb uprednostňovať pred podnikaním prostredníctvom právnických osôb. Dôvodom je postup výpočtu celkového základu dane a daňovej povinnosti u fyzických osôb, ktorý umožňuje znížiť základ dane o nezdaniteľné časti základu dane a daň o daňový bonus.

Prehľadné zobrazenie porovnania daňových a účtovných aspektov právnych foriem podnikania si môžete stiahnuť tu.

Ing. Lucia Trvalcová
Ing. Ján Solík, PhD.

 

 

Komentáre k článku