Iné formy podnikania

Podnikateľom podľa § 2 ods. 2 písm. c) Obch. z. je aj osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov. Ide napríklad o činnosti pri výkone niektorých povolaní:  advokátov, notárov, overovateľov (audítorov) a daňových poradcov, finančných agentov, poradcov a sprostredkovateľov, architektov, stavebných inžinierov, lekárnikov,geodetov a kartografov, alebo napríklad o činnosti bánk, poisťovní, doplnkových dôchodkových spoločností a dôchodkových správcovských spoločností a iné činnosti, ktoré nie sú živnosťou. 

Slobodné povolania

Podnikanie prostredníctvom slobodných povolaní je špecifickou oblasťou podnikania, pretože na výkon profesijných činností sa vyžaduje splnenie požiadaviek stanovených osobitnými predpismi pre každé povolanie. Väčšinou ide o požiadavky na vzdelanie, potrebnú prax, zloženie odborných skúšok, povinné členstvo v komore a poistenie zodpovednosti za škodu.

Nevýhodou podnikania prostredníctvom slobodných povolaní je právna regulácia formy, v akej musia byť tieto služby poskytované. Napríklad advokáti môžu poskytovať svoje služby samostatne, v združení, ako spoločníci v. o. s., komplementári k. s. alebo ako konatelia s. r. o. Daňoví poradcovia môžu poskytovať svoje služby samostatne, spoločne s inými daňovými poradcami, alebo ako v. o. s. alebo k. s. Pre audítorov sú povolené všetky právne formy podnikania, ako aj samostatné vykonávanie činnosti. Najväčšie reštrikcie sú pri notároch, ktorí svoju činnosť môžu vykonávať iba samostatne. Výkon slobodného povolania v akejkoľvek forme je úzko viazaný na osobu podnikateľa, preto môže v prípade smrti dôjsť k zániku ním vytvorenej spoločnosti.

Nie každé slobodné povolanie je automaticky podnikaním. Napríklad výkon činnosti znalcov a tlmočníkov v zmysle zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je podnikaním.

Osoby podnikajúce na základe osobitných predpisov musia byť zapísané v zozname (registri), ktorý vedie príslušná komora, Národná banka Slovenska, ministerstvo, resp. iný orgán štátnej správy.

Viac o slobodných povolaniach sa dočítate tu.

Samostatne hospodáriaci roľníci

Podľa zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č. 219/1991 (ďalej len „Zákon o SHR“) v zmysle § 12a – § 12e je podnikaním aj poľnohospodárska výroba vykonávaná podnikateľom – fyzickou osobou osobne alebo pomocou iných osôb (ďalej len „samostatne hospodáriaci roľník" alebo „SHR“). Činnosť samostatne hospodáriacich roľníkov (SHR) spočíva vo vykonávaní poľnohospodárskej výroby včítane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách. SHR vykonáva poľnohospodársku výrobu vo vlastnom mene, na vlastný účet a zodpovednosť.

Príslušný orgán SR zapisuje samostatne hospodáriacich roľníkov do evidencie samostatne hospodáriacich roľníkov na základe ohlásenia (o zápise do evidencie vydá osvedčenie s prideleným identifikačným číslom. Samostatne hospodáriaci roľník sa môže na vlastnú žiadosť zapísať aj do Obchodného registra.

Prečítajte si tiež

Medzi výhody podnikania SHR ako právnej formy patrí jednoduchosť začatia a ukončenia podnikania, nízke nároky na znalosti legislatívy, možnosť slobodne sa rozhodovať a nízka potreba počiatočného kapitálu. Kto je samostatne hospodáriaci roľník a aké povinnosti sa ho týkajú pri vykonávaní tejto činnosti nájdete v článku SHR - samostatne hospodáriaci roľník.

Podnikatelia využívajú aj formy podnikania bez právnej subjektivity. Tieto právne formy sa nezapisujú do obchodného ani iného registra a ako celky neručia za záväzky voči tretím osobám. Zaraďujeme sem tiché spoločenstvo a zmluvu o združení.

Článok pokračuje pod reklamou

Tiché spoločenstvo

Ďalším spôsobom podieľania sa na podnikaní je zmluva o tichom spoločenstve (§ 673 – § 681 Obch. z.), ktorá musí mať písomnú formu. Zmluvou o tichom spoločenstve sa zaväzuje tichý spoločník poskytnúť podnikateľovi určitý vklad a podieľať sa ním na jeho podnikaní a podnikateľ sa zaväzuje na platenie časti zisku vyplývajúcej z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania. Tichým spoločníkom môže byť fyzická aj právnická osoba.

Predmetom vkladu môže byť peňažná suma, vec, právo alebo iná majetková hodnota. Ak zmluva neurčuje inak, prevzatím vkladu sa podnikateľ stáva jeho vlastníkom s výnimkou nehnuteľností a práv, pri ktorých podnikateľ získava právo užívania po dobu trvania zmluvy.

Tichý spoločník má právo nahliadať do všetkých obchodných dokladov a účtovných záznamov týkajúcich sa podnikania, na ktorom sa podieľa. Podnikateľ je povinný poskytnúť tichému spoločníkovi na požiadanie informácie o podnikateľskom zámere na budúce obdobie, o predpokladanom vývoji stavu majetku a financií, kópiu účtovnej závierky, a ak zákon ukladá podnikateľovi povinnosť mať účtovnú závierku overenú audítorom, aj výročnú správu.

Tichý spoločník neručí za záväzky podnikateľa ak jeho meno nie je uvedené v obchodnom mene podnikateľa alebo ak pri uzatváraní zmlúv podnikateľom nevyhlási, že podnikajú spoločne, teda má ohľadne svojho vkladu právne postavenie veriteľa.

Spôsob výpočtu podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania je povinnou náležitosťou zmluvy. Pri určovaní jeho podielu na výsledku podnikania sa vychádza z ročnej účtovnej závierky. V prípade straty sa podiel tichého spoločníka znižuje o podiel na strate. Tichý spoločník sa na strate zúčastňuje len do výšky svojho vkladu, ktorý nie je povinný dopĺňať. V ďalších rokoch sa vklad tichého spoločníka zvyšuje a nárok na podiel na zisku vzniká po dosiahnutí pôvodnej výšky vkladu.

Účasť tichého spoločníka na podnikaní zanikne uplynutím doby trvania zmluvy o tichom spoločenstve, výpoveďou, ukončením podnikania na ktoré sa zmluva vzťahuje, vyhlásením konkurzu na majetok podnikateľa alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie tohto konkurzu pre nedostatok majetku alebo ak podiel tichého spoločníka na strate dosiahne výšku jeho vkladu.Podnikateľ je po zániku zmluvy povinný vrátiť tichému spoločníkovi vklad upravený o jeho podiel na výsledku podnikania.

Najväčšími výhodami sú možnosť podieľať sa na podnikaní vkladom v ľubovoľnej výške bez splnenia registračnej povinnosti. Podnikateľ sa nemusí osobne zúčastňovať na podnikaní a za záväzky spoločností, v ktorých má vklad, neručí. Jeho podiel na zisku však nie je garantovaný a podnikateľ nemôže nijako ovplyvňovať nakladanie zdrojmi, ktoré poskytol.

Podnikanie v združení

Za účelom podnikania možno uzatvárať aj zmluvu o združení (§ 829 – § 841 Obč. z.). Združenia nemajú spôsobilosť na práva a povinnosti.

Účastníci združenia sa môžu dohodnúť na povinnom poskytnutí peňažných alebo nepeňažných vkladov. Ak v zmluve neurčia výšku vkladov, sú zaviazaní povinní poskytnúť rovnaké hodnoty. Poskytnuté vklady sú v spoluvlastníctve všetkých účastníkov v pomere k ich výške a takisto majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva spoluvlastníctvom všetkých účastníkov. Zo záväzkov voči tretím osobám sú účastníci zaviazaní spoločne a nerozdielne.

Účastníci združenia rozhodujú väčšinou hlasov, ak v zmluve nie je určené inak.

Každý účastník môže zo združenia vystúpiť alebo byť vylúčený. Tomuto účastníkovi sa vráti poskytnutý vklad a vyplatí podiel na majetku získanom spoločnou činnosťou. Účastník zodpovedá za záväzky z činnosti združenia, ktoré vznikli do dňa vystúpenia alebo vylúčenia.

Pri rozpustení združenia majú všetci účastníci nárok na vrátenie vkladov a na podiel na majetku získanom výkonom spoločnej činnosti.

Podnikanie v združení je neobmedzené čo do počtu subjektov. Výhodou je, že je možno získať na využívanie drahý majetok bez potreby dlhového financovania, pretože majetok môžu účastníci združenia získať spoločne, a tento sa stáva spoluvlastníctvom všetkých účastníkov (napríklad hodinár a zlatník sa dohodnú, že uzatvoria zmluvu o združení. Spoločne si prenajmú priestory predajne, zakúpia vybavenie predajne, počítač, registračnú pokladnicu a iný majetok).

Na druhej strane je potrebné si uvedomiť, že za záväzky združenia ručia spoločníci voči tretím osobám spoločne a nerozdielne.

Výhody a nevýhody podnikania na základe iného než živnostenského oprávnenia, ak nejde o činnosti pri výkone povolaní, SHR alebo prostredníctvom foriem bez právnej subjektivity, závisia od konkrétnej právnej formy daného podnikania.

Dobrá rada: Prehľadné zobrazenie právnych foriem podnikania v SR nájdete tu.

Dobrá rada: Ak ste začiatočník v podnikaní, tak Vám odporúčame sériu videoprezentácií nazvanú Podnikateľské minimum

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Založenie živnosti v roku 2024

Kedy je potrebné mať živnosť, aké živnosti existujú, aj stručný návod, ako je možné si živnosť založiť svojpomocne a s akými poplatkami rátať v roku 2024, sa dočítate v článku.

Založenie živnosti v roku 2023

Ako si v roku 2023 svojpomocne založiť živnosť a aké povinnosti so založením živnosti súvisia? Prinášame postup spolu s praktickými radami a tipmi.

Živnosť alebo s. r. o. z hľadiska daní a odvodov v roku 2022

Je výhodnejšia živnosť alebo s.r.o. z pohľadu daní a odvodov? Ktorá právna forma sa kedy viac oplatí a kedy je možné využiť nižšiu sadzbu dane?

Porovnanie živnosti a s. r. o. v roku 2022

Neviete, či je pre vás lepšie zvoliť si živnosť alebo založiť spoločnosť s ručením obmedzeným (s. r. o.)? O výhodách, nevýhodách a kritériách pri rozhodovaní, sa dočítate v článku.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky