Porovnanie daňového zaťaženie právnických osôb v roku 2010 podľa jednotlivých sektorov v štátoch V4

Na nasledovných modelových príkladoch je demonštrovaný vplyv dane z príjmov právnických osôb a odpisovej politiky na daňové zaťaženie obchodných spoločností v krajinách V4. Zároveň je súčasťou porovnania aj daň z nehnuteľností a daň z motorových vozidiel v Maďarsku, Poľsku, Česku a na Slovensku. Všetky údaje vychádzajú z legislatívy platnej v apríli 2010. Pre lepšiu ilustráciu sú modelové situácie aplikované na troch rôznych fiktívnych podnikateľských subjektoch, z ktorých jeden podniká v oblasti služieb, ďalší v oblasti výroby a tretí v oblasti logistiky.

Daňové zaťaženie modelového podniku v oblasti služieb

Daňové zaťaženie modelového podniku v oblasti výroby

Daňové zaťaženie modelového podniku v oblasti logistiky

Vychádzajúc zo zistení v troch článkoch o modelovom zaťažení podnikov v rôznych odvetviach som dospel k nasledovným záverom.

Hodnotenie výsledkov komparácie na modelových príkladoch

Vo vyššie uvedenom grafe môžeme pozorovať, že Slovenská daňová sústava je v konkurencii ostatných štátov Višegrádskej štvorky vo vedení. Toto vedenie sa dá pripísať najmä možnostiam znižovania základu dane o odpočítateľné položky z titulu odpisov. Daňová legislatíva Slovenska umožňuje výhodnejšie odpisovať majetok s dlhou dobou životnosti, ako sú budovy a stavby. V tomto prípade ide o skrátenie doby odpisovania o viac ako polovicu. Naopak pri majetku s kratšou dobou životnosti sú výhodnejšie podmienky na odpisovanie v Českej republike. Tieto rozdiely sú zrejmé pri pohľade na daňové zaťaženie v oblasti výroby a logistiky, kde boli stavby súčasťou majetku. Daná odpisová politika má za následok dokonca zníženie zaťaženia pod úroveň slovenskej sadzby dane z príjmov právnických osôb. Tento prístup umožňuje podniku na začiatku svojej činnosti profitovať a rozvýjať sa.

Prehľadné porovnanie daňového zaťaženia majetkovými daňami môžeme vidieť v nasledujúcich grafoch.

Ako môžeme vidieť na predchádzajúcom grafe, dane z motorových vozidiel sú vo višegrádskom priestore najvyššie na Slovensku a to ako osobné, tak aj nákladné vozidlá sú tu zdaňované najvyššou sadzbou. Najvýhodnejšie sa v tomto prípade ukazuje vykonávať činnosť v Poľsku, kde je daň z nákladných automobiloov podstatne nižšia ako v susedných štátoch a daň z osobných motorových vozidiel je dokonca nulová.

Súčasťou predchádzajúceho grafu je porovnanie daní z nehnuteľností. Obsahuje náklady na daň z pozemkov a daň zo stavieb podľa sektorov hospodárstva. Ak by sa spoločnosť zaoberajúca sa logistickými službami rozhodla postaviť svoje podnikanie v krajinách V4, umiestnila by svoje logistické stavby s najväčšou pravdepodobnosťou v Maďarsku, kde by na majetkových daniach zaplatila najmenej. Vyplýva to z použitia percentuálnej sadzby dane z nehnuteľností, ktorá pri veľkých výmerách pozemkov a stavieb predstavuje obrovskú výhodu oproti pevne stanovenej sadzbe dane z nehnuteľností. Kontrast v zdanení majetkovou daňou môžeme pozorovať v sektore výroby, kde percentuálna sadzba nezapríčinila rovnaký efekt ako v sektore logistiky. V oblasti výroby preto možno za najvhodnejšiu krajinu považovať Českú republiku.

Nasledujúci graf vychádza zo súčtu všetkých daňových nákladov (zistených na základe modelových príkladov), ktoré musia skúmané daňové subjekty vynaložiť pri svojej činnosti a je východiskom pre voľbu daňovo výhodnej krajiny:

*hodnoty sú prenásobené koeficientom 10 pre prehľadnejšie porovnanie

Graf obsahuje celkové náklady na priame dane (z príjmu, z motorových vozidiel i nehnuteľností) vynaložené podľa jednotlivých sektorov.

V sektore služieb vidíme nepatrné rozdiely, pretože spoločnosť Account, Ltd. vo svojom majetku neeviduje žiadne budovy a stavby, prípadne iné dopravné prostriedky ako osobný automobil. Z uvedeného vyplýva, že Maďarsko so svojou odpisovou politikou je najvhodnejšou krajinou pre daňovú optimalizáciu v oblasti služieb.

Vo výrobnom podniku sú viditeľné väčšie rozdiely v daniach, ktoré sú zapríčinené zdaňovaním flotily nákladných automobilov vo vlastníctve výrobného podniku Product, GmbH. Vzhľadom k faktu, že Poľsko má najnižšie zdaňovanie nákladných vozidiel, bolo by až druhou krajinou pre podnikanie vo výrobe, pretože v Maďarsku rozdiel účtovných a daňových odpisov zapríčinil výrazné zníženie základu dane a tým by opäť Maďarsko bolo najvhodnejšou krajinou pre umiestnenie výrobného podniku.

V oblasti logistiky by si modelová spoločnosť Logistik, Inc. opäť zvolil pre podnikanie Maďarskú republiku, najmä z dôvodu prijateľnejšieho zdaňovania majetku (nehnuteľností a pozemkov), keďže má vo svojom majetku budovy a pozemky s veľkou rozlohou.

Ing. Ján Blaščák