Ponúkame vám stručný prehľad ďalších troch adeptov na víťaza neslávnej ceny Byrokratický nezmysel roka 2014.
Čo je anketa Byrokratický nezmysel roka 2014
Zmyslom ankety Byrokratický nezmysel roka 2014 je poukázať a upozorniť na nezmyselné legislatívne opatrenia, ktoré zbytočne znepríjemňujú život podnikateľom. Organizátorom tohto projektu je už po tretí krát Združenie mladých podnikateľov Slovenska, stálymi partnermi sú Republiková únia zamestnávateľov a Slovak Business Agency. Odborný garantom je Združenie podnikateľov Slovenka Zapojením sa do hlasovania o najväčší byrokratický nezmysel na stránke www.byrokratickynezmysel.sk môžete aj vy pomôcť niektoré z nich odstrániť, ako sa to podarilo aj v minulých ročníkoch tejto ankety.
Duplicitné vypĺňanie údajov v elektronických podaniach na portáli Finančnej správy
Elektronické služby Finančnej správy SR umožňujú daňovým subjektom prostredníctvom prístupu do osobnej internetovej zóny aj možnosť využitia elektronickej podateľne a ostatných elektronických služieb z katalógu. Pre získanie prístupu do elektronických služieb Finančnej správy sa najskôr vyžaduje registrácia používateľa, ktorá sa vykonáva vyplnením registračného formulára na webovom sídle Finančnej správy. Potom nasleduje autorizácia používateľa na overenie oprávnenia konať v mene daňového subjektu, ktorá sa vykonáva osobne na daňovom úrade, resp. ak daňový subjekt dohody zašle poštou, tak na dohode musí byť podpis oprávnenej osoby úradne overený.
Finančná správa vedie vlastnú databázu daňových subjektov, tzv. register daňových subjektov, ktorý obsahuje o každom daňovom subjekte informácie približne v rozsahu, v akom sa uvádzajú pri registrácii daňového subjektu na daň z príjmov a daň z pridanej hodnoty prostredníctvom tlačiva „Žiadosť o registráciu, oznámenie zmien, žiadosť o zrušenie registrácie na daň z príjmov a daň z pridanej hodnoty“. Používateľ sa do informačného systému Finančnej správy prihlasuje použitím identifikátora a hesla alebo prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu. Pri podávaní napríklad všeobecného podania však musí daňový subjekt opätovne zadávať údaje o sebe, ktoré už Finančná správa vo svojej databáze daňových subjektov má a ktoré jej už daňový subjekt v minulosti poskytol.
Svoje skúsenosti s duplicitným vypĺňaním údajov na portáli Finančnej správy nám priblížil konateľ ProFuturion accounting, s. r. o Martin Tužinský takto: „Idem podať napríklad všeobecné podanie – oznámenie o novom čísle účtu, oznámenie o schválení účtovnej závierky, žiadosť o vrátenie preplatku na dani a pod. Prihlásim sa do osobnej internetovej zóny a všetky svoje údaje musím (počnúc obchodným menom cez sídlo až po IČO a DIČ) vypĺňať, ako keby tieto údaje o mne nemali v ich databáze. Finančná správa nemá prepojenú databázu s formulárom a daňovníci tak musia prácne vypĺňať aj také informácie, ktoré by jednoducho mali byť predvyplnené.“
Nesplniteľné termíny Štatistického úradu SR
Ďalším z tohtoročných top 10 favoritov na Byrokratický nezmysel sú termíny, ktoré od podnikateľov požaduje Štatistický úrad. Treba pripomenúť, že toto opatrenie nie je vo finálovej desiatke prvý krát. O čo ide?
Jednou z náplní činnosti Štatistického úradu SR je aj vykonávanie štatistického zisťovania za účelom získania ekonomických informácií s následným vypracovávaním vybraných analýz o stave a vývoji ekonomiky Slovenskej republiky. Podkladom pre takéto zisťovania je tiež „Štvrťročný výkaz produkčných odvetví v malých podnikoch“. Podnikatelia vybratí Štatistickým úradom do tohto zisťovania sú mu povinní v zmysle § 18 zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov požadované informácie poskytnúť a vyplniť štatistický formulár.
Štvrťročný výkaz produkčných odvetví v malých podnikoch obsahuje predovšetkým údaje z účtovníctva, no pre niektoré z nich je potrebné viesť osobitnú evidenciu navyše, čo stojí podnikateľov peniaze aj čas. Lehota na vyplnenie a odoslanie tohto formulára je pritom veľmi krátka. Vyplnený štatistický formulár je potrebné elektronicky podať alebo písomne doručiť do 12. kalendárneho dňa po skončení príslušného kalendárneho štvrťroka. Podnikatelia potom po skončení príslušného roka vypĺňajú aj „Ročný výkaz produkčných odvetví v malých podnikoch“. Vybraní podnikatelia sú pritom povinní (nemajú možnosť túto povinnosť odmietnuť) poskytovať údaje na účely štatistického zisťovania úplne, pravdivo, v ustanovených termínoch a bezplatne. Za nesplnenie uvedených povinností hrozí podnikateľom pokuta až do 3 320 eur.
Ivica Ďuricová je konateľkou spoločnosti Adlervia, s. r. o., ktorá bola v tomto roku zaradená do štatistického zisťovania. Podelila sa s nami o vlastné skúsenosti s touto povinnosťou a popisuje ich nasledovne: "Štatistický úrad si tento rok vybral moju firmu a hneď na začiatku som z toho mala hlavu v smútku. Mám jednoosobovú eseročku a vo firme som viacmenej sama. Nemyslím, si že som reprezentatívna vzorka, ktorá by štatistike nejako výrazne pomohla. Zároveň ide pre mňa o značnú byrokratickú záťaž, keďže vyplnenie štatistiky je zo zákona povinné a ak meškáte, alebo sa povinnosti vyhýbate, štatistici sa vám vyhrážajú pokutami. Šibeničné termíny po skončení štvrťroka ma nútia urýchľovať zbytočne spracovanie účtovníctva a zároveň mi vznikajú náklady navyše, keďže niekoľkostranový odborný dokument nemám šancu vyplniť sama, musí to za mňa urobiť externá účtovnícka firma. Tým pádom platím za povinnosť, ktorú mi ukladá štát, netušiac prečo. Ide o zbytočnú byrokraciu. Stretli ste sa niekedy s relevantnými a užitočnými výstupmi z takejto štatistiky? Lebo ja osobne nie..."
Odlišný prístup v legislatíve k akceptovateľnej podobe mzdových dokumentov
Podľa § 130 ods. 5 zákona č. 311/2002 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi výplatnú pásku v písomnej forme. Ak sa ale zamestnávateľ so zamestnancom dohodnú na jej poskytovaní elektronickými prostriedkami, môže zamestnávateľ výplatnú pásku posielať zamestnancovi napríklad aj na ním určenú e-mailovú adresu. Vtedy ako doklad o prevzatí výplatnej pásky slúži práve odoslaný e-mail, ktorý zamestnávateľ archivuje na účely preukázania vydania výplatnej pásky.
Pri ostatných dokumentoch súvisiacich so mzdovou agendou , akými sú napríklad potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, potvrdenie o vykonaní ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo potvrdenie o zaplatení 2 % dane z príjmov, sa ich elektronické doručovanie uplatňovať nemôže. „Pri týchto dokumentoch zamestnávateľ potrebuje získať podpis zamestnanca alebo mu dané potvrdenie doručiť osobne, čo v dnešnej elektronickej dobe spôsobuje hlavne veľkým zamestnávateľom, ktorých zamestnanci musia prísť osobne na mzdové oddelenia, značné problémy a nevôľu. Zamestnávatelia by uvítali, keby sa do § 39 ods. 5, 6 a 7 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov doplnilo, že za doručenie sa považuje aj doručenie elektronickým formátom, ako v prípade výplatnej pásky,“ vysvetľuje Jaroslava Lukačovičová, poradkyňa Združenia podnikateľov Slovenska.
Podobný problém je možné vidieť aj na opačnej strane – u zamestnancov. Zamestnanci musia napríklad žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti doručiť zamestnávateľovi písomne. Takéto doručovanie žiadostí by mohlo byť oveľa jednoduchšie, ak by sa tiež mohlo uskutočňovať elektronicky.
Zdajú sa Vám uvedené povinnosti zbytočné, nedotiahnuté, či absurdné? Pomôžte podnikateľským organizáciám zmeniť tento stav a hlasujte za Byrokratický nezmysel 2014.
