Ako úspešne vymôcť pohľadávku?

Tomáš Vavro | 21.07.2012
Ako úspešne vymôcť pohľadávku?
Väčšina podnikateľov sa pri výkone svoje činnosti dostane do situácie, keď zistí, že niektoré z jeho faktúr neboli zaplatené. V záujme zachovania dobrých obchodných vzťahov slušne upozorní svojho obchodného partnera o skutočnosti, že lehota splatnosti na faktúre za výrobky alebo služby, ktoré boli poskytnuté uplynula, avšak doposiaľ neeviduje úhradu. V prípade, že po takejto upomienke dôjde k úhrade, problém je zažehnaný, ak však faktúra ostáva visieť v účtovníctve ako nezaplatená, je potrebné tento problém riešiť.
V prvom rade je potrebné sledovať lehotu, v ktorej sa daná pohľadávka nachádza po splatnosti. Je potrebné uvedomiť si, že po splatnosti pohľadávky začína plynúť premlčacia lehota, ktorá je vo všeobecnosti v obchodno-právnych vzťahoch zákonom stanovená na 4 roky a v občianskoprávnych vzťahoch na 3 roky. Po uplynutí tejto lehoty sa môže stať, že dlžník v súdnom konaní vznesie námietku premlčania a v tomto prípade už ani súd nemôže pohľadávku priznať. Preto je potrebné svoje pohľadávky riešiť včas.

Včasné riešenie je síce v striktne právnom meradle riešenie, ktoré sa uskutoční do 4  resp. 3 rokov po splatnosti pohľadávky, avšak čím dlhšie sa na riešenie čaká, tým viac sa znižuje šanca, že pohľadávka bude úspešne vymožená. Plynutie času môže mať totiž fatálne dôsledky. V prípadnom súdnom konaní sa po uplynutí dlhšieho časového obdobia v niektorých prípadoch ťažšie dokazujú skutočnosti a detaily, ktoré sa stali pred niekoľkými rokmi (v lehote splatnosti pohľadávky) a prípadný dôkaz  - napr. výpoveď svedka - môže byť považovaná za účelovú, vzhľadom na čas, ktorý už od daného momentu uplynul.

Ideálne riešenie je obrátiť sa včas s riešením záležitosti na odborníka, ktorý zašle dlžníkovi kvalifikovanú výzvu, aby v lehote stanovenej vo výzve dlžník dobrovoľne splnil svoj záväzok. V opačnom prípade musí rátať s tým, že veriteľ je pripravený vymáhať svoju pohľadávku aj prostredníctvom súdu. Motiváciou dlžníka plniť dobrovoľne na základe výzvy, má byť ponuka veriteľa, že pri dobrovoľnom plnení nebude požadovať od dlžníka zaplatenie úroku z omeškania a zmluvných pokút. V prípade, že by dobrovoľne nezaplatil, dlžník si musí byť vedomí toho, že veriteľ bude v prípadnom súdnom konaní požadovať aj zaplatenie úroku, prípadne zmluvných pokút a samozrejme trov súdneho konania.

V prípade, že nastane taká situácia, kedy je dlžník ochotný svoj záväzok reálne riešiť, avšak z jeho pohľadu nie je možné, aby svoj záväzok uhradil okamžite, treba situáciu využiť a požadovať od dlžníka písomné uznanie jeho záväzku. Písomné uznanie záväzku je najlepšie spraviť formou notárskej zápisnice, ktorá slúži ako exekučný titul na priame vymáhanie pohľadávky prostredníctvom súdneho exekútora, bez nutnosti súdneho konania. Je pravdou, že tohto riešenia sa väčšina dlžníkov stráni a obáva, preto aj keď nedôjde k uznaniu záväzku vo forme notárskej zápisnice je dobré, ak je na písomnom uznaní záväzku dlžníka aspoň úradne overený podpis dlžníka (pre možnosť prípadného podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na dlžníka).  Aj uznanie záväzku bez úradne overeného podpisu dlžníka je lepší dôkaz pre súdne konanie ako žiadne uznanie, preto ak by sa dlžník stránil úradného overenia, avšak ponúkne obyčajne podpísané uznanie, netreba ho odmietať. Písomné uznanie záväzku je vhodné spojiť so splátkovým kalendárom, na ktorom by sa veriteľ a dlžník mali dohodnúť. Pre prípad nezaplatenia čo i len jednej splátky sa zväčša dohaduje sankcia – splatnosť celej pohľadávky a riešenie problému súdnou cestou.

Ak veriteľ disponuje písomným uznaním záväzku dlžníka, premlčacia lehota záväzku sa predlžuje na 10 rokov.

Keď veriteľ dospeje do situácie, kedy dlžník naozaj nie je ochotný plniť, je potrebné podať návrh na vydanie platobného rozkazu. Súdny poplatok spojený s podaním tohto návrhu je 6% z vymáhanej čiastky, najmenej však 16,50 Eur. To je minimálny počiatočný vklad, ktorý by sa mal pri úspešnom vymožení pohľadávky vrátiť. Predtým ako sa veriteľ obráti na súd, musí zvážiť finančnú a majetkovú kondíciu dlžníka, t.j. či je reálne, aby jeho pohľadávka bola uhradená z majetku dlžníka. Nie je jednoduché túto situáciu posúdiť, ale minimálne je vhodné zistiť, či dlžník disponuje hnuteľným alebo nehnuteľným majetkom (vlastníci nehnuteľností sú uvedení na www.katasterportal.sk). Majetkovú podstatu firmy je možné zistiť aj z účtovnej závierky, ktorú sú povinné predkladať obchodnému registru obchodné spoločnosti a do ktorej je možné nahliadnuť na príslušnom registrovom súde. Iné dlhy je možné zistiť zo zoznamov dlžníkov uvedených v Sociálnej poisťovni, príp. na daňovom úrade, prípadne iných existujúcich verejných zoznamoch dlžníkov.

Po tom, ako súd vydá platobný rozkaz, môžu nastať tieto situácie:

a) dlžník zaplatí svoj dlh,
b) dlžník nezaplatí svoj dlh ale platobný rozkaz prevezme a nepodá voči nemu odpor,
c) dlžník podá odpor proti vydanému platobnému rozkazu a súd nariadi vo veci pojednávanie,
d) platobný rozkaz súd zruší, lebo ho nebolo možné doručiť dlžníkovi do vlastných rúk a vo veci nariadi pojednávanie.

Dlžník zaplatí svoj dlh

Ak dlžník zaplatí svoj dlh na základe vydaného platobného rozkazu, dochádza k úspešnému vymoženiu pohľadávky. Je potrebné dbať, aby dlžník uhradil aj trovy konania príp. náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré s vymáhaním pohľadávky vznikli

Dlžník nezaplatí svoj dlh ale platobný rozkaz prevezme a nepodá voči nemu odpor

Ak dlžník nezaplatí svoj dlh na základe vydaného platobného rozkazu, avšak tento platobný rozkaz prevezme a v zákonnej lehote 15 dní od jeho doručenia nepodá proti nemu odpor, platobný rozkaz nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť. Následne je potrebné podať návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, spolu s osvedčenou kópiu platobného rozkazu (s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti) a zaplatiť súdny poplatok vo výške 16,50 Eur (jednotný poplatok bez ohľadu na výšku vymáhanej pohľadávky). Potom už koná vo veci výlučne súdny exekútor, ktorý po vymožení pohľadávky túto pošle veriteľovi – oprávnenému.

Niektorí oprávnení sú natoľko zhovievaví ku svojim dlžníkom, že zasielajú predexekučné výzvy. Je na zvážení konkrétneho prípadu, či sa k takémuto kroku veriteľ odhodlá alebo podá návrh na vykonanie exekúcie bez výzvy. Zaslanie preddexekučnej výzvy nie je veriteľovou povinnosťou.


Dlžník podá odpor proti vydanému platobnému rozkazu a súd nariadi vo veci pojednávanie

Ak dlžník podá voči platobnému rozkazu odpor, súd nariadi vo veci pojednávanie. Na pojednávaní sa skúma oprávnenosť nároku veriteľa – žalobcu.  Súd vo veci rozhodne rozsudkom, voči ktorému je možné sa odvolať v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia účastníkom konania. Za podanie odvolania sa opäť platí súdny poplatok vo výške 6% z vymáhanej pohľadávky. Vo veci potom rozhoduje krajský súd. Voči rozhodnutiu krajského súdu sa nemožno odvolať, avšak v určitých prípadoch existuje možnosť podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolanie, mimoriadne dovolanie) a ďalej rieši vec Najvyšší súd SR.

Opäť, ak súd prizná veriteľovi nárok v súdnom konaní a rozsudok nadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť a ak dlžník nezaplatí dobrovoľne na základe rozsudku, veriteľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie spôsobom opísaným v Ad b).

Platobný rozkaz súd zruší, lebo ho nebolo možné doručiť dlžníkovi do vlastných rúk a vo veci nariadi pojednávanie

Ak nie je možné doručiť platobný rozkaz dlžníkovi do vlastných rúk, nie je to dobrý signál. Buď dlžník vedome nechce prevziať túto písomnosť alebo sa na danej adrese nenachádza (firmu môžu vlastniť už „biele kone“). Samozrejme, môže sa stať aj to, že si dlžník písomnosť jednoducho len neprevzal v odbernej lehote na pošte a ďalšie pojednávanie bude prebiehať normálne. Súd takýto platobný rozkaz zruší uznesením a vo veci nariadi pojednávanie ako v prípade Ad c). V prípade, že sa na pojednávanie dlžník dostaví, pojednáva sa rovnako ako v prípade Ad c). Ak sa však dlžník na pojednávanie nedostaví, súd môže vychádzať s fikcie doručenia a bude v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku považovať predvolanie na pojednávanie za doručené uložením na súde, aj keď sa dlžník (odporca, žalovaný) o zásielke nedozvedel. Súd môže vydať vo veci rozsudok pre zmeškanie, ktorým zaviaže dlžníka, aby svoj záväzok uhradil. Takýto rozsudok nadobudne právoplatnosť aj v prípade, že si ho dlžník (odporca, žalovaný) osobne neprevezme (opäť na základe fikcie doručenia podľa Občianskeho súdneho poriadku).  Následne sa postupuje podaním návrhu na vykonanie exekúcie ako to bolo opísané vyššie.

Ďalšie podstatné súvislosti pri vymáhaní pohľadávok

Počas celého procesu vymáhania pohľadávok však treba počítať aj s tým že na dlžníka môže byť vyhlásený konkurz resp. že dlžníkovi bola povolená reštrukturalizácia. Túto skutočnosť možno zistiť z obchodného vestníka, ktorý vychádza každý pracovný deň a je verejne prístupný na internete (www.justice.gov.sk). V prípade vyhlásenia konkurzu je potrebné prihlásiť do konkurzu pohľadávku do 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu. Ak bola povolená reštrukturalizácia, na prihlásenie pohľadávky je zákonná 30 dňová lehota odo dňa povolenia reštrukturalizácie.

V prípade zmeškania lehôt na prihlásenie pohľadávky do konkurzu resp. reštrukturalizácie je viac ako pravdepodobné, že veriteľ sa už nikdy svojich pohľadávok nedomôže. Jedine ak by šlo o tak veľkého dlžníka s takým majetkom, z ktorého by aj po ukončení konkurzu ostal nejaký majetok, čo sa stáva príliš zriedka.

O autorovi

Mgr. Tomáš Vavro

Absolvent Právnickej fakulty Masarykovej Univerzity v Brne, spoluzakladateľ organizácie Vindex – centrum právneho poradesntva (www.vindex.info) a rozhodca pre podnikateľské spory (tomas.vavro@sdruzenirozhodcu.cz)

Komentáre k článku