Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely v roku 2014

Pri výpočte náhrady mzdy vychádza zamestnávateľ z priemerného zárobku zamestnanca. Ako sa priemerný zárobok počíta a čo vstupuje, resp. nevstupuje do výpočtu, je uvedené v nasledujúcom článku.

Priemerný zárobok zisťuje zamestnávateľ v rozhodujúcom období z:

• hrubej mzdy zúčtovanej zamestnancovi a podľa
• odpracovanej doby.

V prípade, ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 pracovných dní alebo 170 hodín, namiesto priemerného zárobku sa používa pravdepodobný zárobok. V tomto prípade sa vychádza zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

Rozhodujúce obdobie

Rozhodujúcim obdobím rozumieme kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Zisťuje sa vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka.

Príklad: Zamestnanec čerpal od 18. 08. 2014 do 22. 08. 2014 dovolenku. Rozhodujúcim obdobím je II.švrťrok v roku 2014 (apríl, máj, jún) a priemerný zárobok sa určuje k 01. 07. 2014.

Výnimkou je, ak by pracovný pomer vznikol v priebehu predchádzajúceho kalendárneho štvrťroka. V tomto prípade je rozhodujúcim obdobím doba od vzniku pracovného pomeru, do konca kalendárneho štvrťroka.

Príklad: Pracovný pomer vznikol dňa 10. 02. 2014. V máji 2014 z dôvodu štátneho sviatku (01. 05. 2014), vzniká zamestnancovi nárok na náhradu mzdy. Rozhodujúce obdobie je od vzniku pracovného pomeru (od 10. 02. 2014) do 31. 03. 2014.

Poznámka: ak by v rozhodujúcom období neodpracoval viac ako 22 dní, resp. 170 hodín, použil by sa pravdepodobný zárobok.

Výpočet priemerného hodinového zárobku

Priemerný zárobok sa na pracovnoprávne účely určuje ako priemerný hodinový zárobok. Základom na jeho výpočet je správne stanoviť:

1. rozhodujúci štvrťrok,
2. mzdu dosiahnutú v rozhodujúcom štvrťroku, ktorá sa započítava do priemerného zárobku,
3. odpracované hodiny v rozhodujúcom štvrťroku.

Do priemerného zárobku (zúčtovanej mzdy) sa započítavajú:

• hrubá mzda (HM), ktorú zamestnanec dosiahol v rozhodujúcom období,
• peňažné vyjadrenie naturálnej mzdy vyplatenej v rozhodujúcom období,
• alikvotná čas mzdy, ktorá sa vzťahuje na dlhšie obdobie ako rozhodujúci štvrťrok.

Do priemerného zárobku (zúčtovanej mzdy) sa nezapočítavajú:

• cestovné náhrady,
• daňový bonus,
• doplatky k nemocenským dávkam,
• náhrada mzdy (za dovolenku, sviatok, prekážky v práci, atď),
• náhrada za pracovnú pohotovosť,
• mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku,
• odstupné a odchodné,
• príspevky zo sociálneho fondu, na doplnkové dôchodkové sporenie, na životné poistenie zamestnanca,
• výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií.

Do odpracovaného času sa započítava:

• čas, v ktorom zamestnanec vykonával prácu,
• hodiny nadčasu, práce v noci.

Do odpracovaného času sa nezapočítavajú:

• neodpracované hodiny (dovolenka, pracovná neschopnosť, ošetrenie chorého člena rodiny),
• čas neaktívnej pracovnej pohotovosti na pracovisku.

Priemerný hodinový zárobok = (HM₁+HM₂+HM₃)/počet odpracovaných hodín v štvrťroku

Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta matematicky.

Príklad na výpočet priemerného hodinového zárobku

Zamestnanec má týždenný pracovný čas je 40 h/týždeň. V septembri čerpal dovolenku, v súvislosti s ktorou mu vznikol nárok na náhradu mzdy.

Ak by mal tento zamestnanec hodinovú mzdu 6 €/h, tak jeho priemerný hodinový zárobok  = 2 832 € / 472 h = 6 €/h. Výpočet je uvedený v tabuľke nižšie.

Ak je zamestnancovi za sviatok, ktorý pripadol na jeho obvyklý pracovný deň a v tento deň nepracoval, vyplatená mzda (nie náhrada mzdy za sviatok), tak sa:

• započítava mzda za sviatok do zúčtovanej mzdy,
• započítavajú neodpracované hodiny, ktoré z dôvodu sviatku neodpracoval do celkového počtu odpracovaných hodín.

Táto situácia nastáva v prípade, ak je zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou.

Ak by sa predošlý príklad zmenil iba v tom, že zamestnanec je odmeňovaný mesačnou mzdou 900 €/mesiac, tak priemerný hodinový zárobok = 2 614,29 € / 504 h = 5,1871 €/h. Výpočet je uvedený v tabuľke nižšie.

Priemerný mesačný zárobok

V niektorých prípadoch je na pracovnoprávne účely relevantnejší priemerný mesačný zárobok. Používa sa najmä pri výpočte výšky odstupného alebo pri náhrade, v prípade neplatného skončenia pracovného pomeru.

Priemerný mesačný zárobok = priemerný hodinový zárobok x priemerný počet pracovných hodín v jednom mesiaci v závislosti od týždenného pracovného času zamestnanca

Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Príklad na výpočet priemerného mesačného zárobku

Vieme, že priemerný hodinový zárobok je 3,4534 €/h a týždenný pracovný čas je 40 h/týždeň. Priemerný mesačný zárobok = 3,4534 €/h x 174 h = 600,89 €.

Ako sme dospeli k číslu 174 h, je uvedené v nasledujúcej tabuľke.

Poznámka: údaje vo vyššie uvedenej tabuľke sa považujú za konštantné. Zaokrúhľovanie nie je upravené zákonom, preto je možné, že v iných zdrojoch nájdete čísla, ktoré sa od tých našich budú odlišovať práve z tohto dôvodu.

Mzda za dlhšie obdobie

V prípade, ak sa zamestnancovi poskytne v rozhodujúcom štvrťroku mzda, ktorá sa vzťahuje na dlhšie obdobie ako je tento kalendárny štvrťrok, pri zisťovaní priemerného hodinového zárobku sa určí iba pomerná časť tejto mzdy (podľa jej výšky pripadajúcej na daný štvrťrok). Zvyšná čas mzdy sa zahrnie do priemerného hodinového zárobku v nasledujúcich štvrťrokoch (podľa počtu štvrťrokov, na ktoré sa mzda vzťahuje). Mzda poskytnutá zamestnancovi pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, sa považuje za mzdu poskytnutú za obdobie štyroch kalendárnych štvrťrokov (teda sa rozpočíta pomerne podľa počtu odpracovaných hodín na všetky štyri štvrťroky).

Príklad: Zamestnancovi bola pri príležitosti jeho pracovného výročia v januári 2014 poskytnutá odmena 800 €. Jeho mesačná mzda je 1 000 € a týždenný pracovný čas je 40 hodín/týždeň. Aký je priemerný hodinový zárobok k 01. 04. 2014?

Odmenu pri príležitosti pracovného výročia rozdelíme na štyri časti (tak, aby bola zahrnutá do každého štvrťroka), t.j. v I.Q = [(800/4)/512] x 504 = 196,88 €.

Priemerný hodinový zárobok k 01. 04. 2014 = 3 149,26 / 504 = 6,2485 €/h.

Zmena priemerného zárobku

Zvýšenie/zníženie mzdového nároku (základnej mzdy, prémie, práca v noci, atď) nemá vplyv na priemerný zárobok v danom štvrťroku. Prejaví sa až v tom nasledujúcom. Povinnosť upraviť priemerný zárobok vzniká, ak priemerný zárobok vypočítaný na pracovnoprávne účely je nižší ako minimálny mzdový nárok. V tomto prípade je potrebné priemerný hodinový zárobok zvýšiť.

Poznámka: minimálna mesačná mzda v roku 2014 je 352 € a minimálna hodinová mzda je 2,023 €/h. V roku 2015 je minimálna mesačná mzda 380 eur, t. j. minimálne 2,184 eura za odpracovanú hodinu.

Prečítajte si tiež

Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (dovolenkový priemer)

Príklad: Dňa 01. 04. 2014 zamestnávateľ zistil, že priemerný hodinový zárobok zamestnanca je 2,0021 €/h. Keďže výška priemerného hodinového zárobku je nižšia ako zákonom ustanovená minimálna výška hodinovej mzdy, je zamestnávateľ povinný pri výpočte náhrady mzdy v mesiacoch apríl až jún používať sumu 2,023 €/h – čo predstavuje minimálnu hodinovú mzdu v roku 2014.

Zmena ustanoveného týždenného pracovného času

Ak sa týždenný pracovný čas skráti, zamestnávateľ zvýši priemerné zárobky dotknutých zamestnancov nepriamo úmerne skráteniu týždenného pracovného času. Naopak, ak dôjde k predĺženiu ustanoveného týždenného pracovného času, zamestnávateľ zníži priemerné zárobky nepriamo úmerne predĺženiu týždenného pracovného času.

Príklad na zmenu týždenného pracovného času a jej vplyv na priemerný hodinový zárobok

Priemerný hodinový zárobok k 1. 04. 2014 je 5,5465 €/h. Zamestnávateľ zmenil zamestnancovi k 01. 04. 2014 týždenný pracovný čas:

1. zo 40 h/týždeň na 37,5 h/týždeň, resp.
2. z 37,5 h/týždeň na 40 h/týždeň.

Aký je vplyv tejto zmeny na priemerný hodinový zárobok?

1. (5,5465 x 40) / 37,5 = 5,9163 €/h,
2. (5,5465 x 37,5) / 40 = 5,1998 €/h.

Kedy sa priemerný zárobok používa?

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov ustanovuje viaceré situácie, kedy je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy. Ide najmä o tieto prípady:

• náhrada mzdy za dovolenku, sviatok, pri prekážkach v práci na strane zamestnanca alebo zamestnávateľa,
• stanovenie odstupného alebo odchodného,
• mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas alebo vo sviatok,
• preradenie zamestnanca na inú prácu (napríklad z dôvodu karanténneho opatrenia),
• zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo s nim neplatne skončil pracovný pomer,
• zamestnanec nezotrvá u zamestnávateľa počas trvania výpovednej doby,
• zamestnanec okamžite skončil pracovný pomer (napríklad z dôvodu, že povaha práce ohrozuje jeho zdravie, má nárok na náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za dva mesiace, počas ktorých trvá výpovedná doba),
• náhrada škody, ktorú musí zamestnanec zaplatiť (napríklad, ak viacerí zamestnanci spôsobia schodok v pokladnici).

Pravdepodobný zárobok

V prípade, ak zamestnanec neodpracuje v rozhodujúcom štvrťroku viac ako 22 dní, resp. 170 hodín, pri výpočtoch sa používa pravdepodobný zárobok. K týmto situáciám dochádza vtedy, ak:

1. zamestnanec nastúpil do zamestnania,
2. zamestnanec sa vrátil do zamestnania (napríklad po dlhodobej práceneschopnosti, ošetrení člena rodiny, atď).

Na jeho výpočet použijeme mzdu, ktorú zamestnanec v rozhodujúcom štvrťroku dosiahol alebo ktorú by dosiahol, ak by prácu vykonával.

Príklad: Zamestnanec je odmeňovaný hodinovou mzdou 7 €/h, poskytuje sa mu príplatok za prácu v zdraviu škodlivom prostredí 0,50 €/h a týždenný pracovný fond je 40 hodín/týždeň. Aký je pravdepodobný zárobok k 01. 07. 2014, ak v mesiacoch apríl až jún zamestnanec nepracoval, pretože bol dlhodobo práceneschopný?

Podrobnosti zisťovania priemerného zárobku alebo pravdepodobného zárobku, môžu byť dohodnuté so zástupcami zamestnancov.