IBM: počítačová legenda. Sto rokov stará, alebo sto rokov skúsená?

IBM: počítačová legenda. Sto rokov stará, alebo sto rokov skúsená?
Lýdia Hamarčáková

Som človek, ktorý nemá nikdy na nič čas a aj ak ho má vždy si ho nejako rozvrhne. Popri štúdiu a priateľoch si ho rada vypĺňam písaním článkov, ktoré i mňa vždy obohatia o nové informácie. „Neškatuľkujem sa“, a preto ma zaujímajú témy z rôznych oblastí (rada prepínam): ráno politické, popoludní podnikateľské a večer spoločenské. Ako typická žena, nemám problém sa prispôsobiť v akejkoľvek situácii, a to o mne tvrdia i iní. Pri mojich aktivitách je dopingom jednoznačne káva, no i dobrá nálada a príjemní ľudia.

Zobraziť viac
Zobraziť menej

Spoločnosť IBM si väčšina z nás spája výlučne s oblasťou vývoja prvých počítačov. Realita je však iná a už viac než storočná história prvej IT spoločnosti nás sprevádza na každom kroku. Pritom všetko začalo tak jednoducho, sčítaním obyvateľstva.

Vďaka spoločnosti IBM môžeme vďačiť za to, že minulé storočie nemusíme označiť výlučne za storočie dobytia vesmíru človekom, ale ako jeden z míľnikov možno označiť aj dobytie domácností počítačom. Práve príbeh spoločnosti IBM je dôkazom dlhoročného a premysleného budovania značky, ktorá sa zapísala do svetových dejín.

Všetko začalo sčítaním ľudu

História spoločnosti IBM sa začala písať ešte omnoho skôr, než tu boli prvé počítače. Provopčiatky siahajúce do konca 19. storočia sa ešte nespájali priamo s dnešným IBM  a sú späté so sčítaním obyvateľstva. Vyžadovali ho americké úrady a to najmä pre neustále zvyšujúci sa počet imigrantov v krajine. Z verejnej súťaže, ktorá mala nájsť najvhodnejšieho kandidáta pre sčítanie veľkého objemu dát vzišiel nemecký imigrant Hermann Hollerith, ktorého stroj k sčítaniu dát z dierkovacích štítkov využíval elektrický prúd, išlo o tzv. tabulátor. Na tomto úspechu  spolupráci so svojimi dvomi spoločníkmi založil v roku 1896 spoločnosť Tabulating Machine Company. H. Hollerith ju však kvôli zdravotným problémom predal Carlesovi Flintovi a ten ju následne v roku 1911 spojil s ďalšími dvoma podnikmi, čím vytvoril Computing-Tabulating-Recordring Company (CTR). Jej vtedajším sídlom sa stal New York, avšak pobočky mala tak v USA, ako aj v Kanade. Už v začiatkoch bol počet zamestnancov 1300, čo na dané obdobie nebolo málo a zaoberali sa prioritne výrobou hodín pre kontrolu pracovnej doby, obchodných váh, či súčiastok do domácich prístrojov. Výrazné zmeny vo vývoji spoločnosti sa zaznamenali potom, čo do spoločnosti ako nový podnikový manažér nastúpil Thomas J. Watson.

Thomas J. Watson - „Najlepší obchodník na svete“

Tento muž sa narodil v roku 1874 na malej farme v USA. Avšak práca na farme nebolo to, čomu sa Thomas hodlal venovať v budúcnosti. V osemnástich rokoch sa zamestnal ako účtovník, no pre nezhody so šéfom odišiel. Pokračoval ako predavač klavírov, kde nazbieral pomerne veľa skúseností, avšak takmer žiadne peniaze. Počas predaja spoznal pána C.B. Barrona ku ktorému nastúpil pracovať ako mentor, avšak ani vďaka tejto práci sa z neho nestal boháč. Potom čo sa pán Barron sa zo dňa na deň stratil, stratil prácu i Watson. Po predošlých neúspechoch sa zamestnal v spoločnosti NCR (National Cash Register), ktorá sa zaoberala predajom pokladníc. Táto práca bola pre neho konečne to pravé orechové. V priebehu troch mesiacov Watson zlomil všetky predajné rekordy spoločnosti a čochvíľa bol z neho obchodný riaditeľ. Avšak po nezhodách s nadriadeným bol prepustený. To už bol ale Watson všeobecne známy a ponuky sa mu sypali jedna za druhou. Jeho voľbou však bola firma CTR Company, do ktorej nastúpil na pozíciu generálneho riaditeľa.

V priebehu piatich rokov Watson strojnásobil tržby a rozšíril pobočky do Južnej Ameriky, Afriky, Ázie a Európy. Pod jeho taktovkou bola zároveň v roku 1924 spoločnosť premenovaná na International Business Machines (IBM).

Na ceste k prvému počítaču

Rast IBM nezastavila ani hospodárska kríza, ktorá sa pre väčšinu podnikov stala kameňom úrazu. Zlom vo vývoji však prišiel s druhou svetovou vojnou, kedy spoločnosť IBM dala všetko svoje zariadenie k dispozícií vláde USA a výrobný program sa v továrňach upravil na výrobu súčiastok k automatickým zbraniam.

V tom čase sa zrodil spoza múrov spoločnosti IBM i prvý digitálny počítať Mark 1 (1944), ktorý aj napriek svojim rozmerom (10m x 2,6m) a váhou 5 ton sa stal jedným z medzníkov vo vývoji výpočtových systémov. Bol nesmierne pomalý a každý deň bolo potrebné k jeho chladeniu dodávať niekoľko ton ľadu.

60. roky – boom vo vývoji počítačov v IBM

Do prezidentského kresla spoločnosti sa v roku 1956 posadil Thomas J. Watson ml., ktorý odkaz svojho otca ešte viac zúročil. On stál za sloganom „neváhajte prehovoriť!“, či slávnym listom o rovných príležitostiach bez ohľadu na rasu, pohlavie, či vyznanie. Jeho osoba je spojená najmä s vývojom počítačov druhej a tretej generácie, u ktorých už bola technológia dierkovacích štítkov vystriedaná elektrónkami. Demonštroval to na modeli IBM 604.

Vývoj počítačov sa neustále menil. Od elektróniek prešli k elektromechanickým spínačom (IBM 701), neskôr k tranzistorom (IBM 7090, či IBM 7094). Spoločnosť sa zaslúžila aj o vývoj magnetických diskových pamätí a softwarového vybavenia, predstavila programovací jazyk Fortran, či Cobol. V 60. rokoch vytvorili superpočítač Stretch (1961), ktorý zaberal 225 m2 a vážil 31 ton. Ďalšie revolúcie v oblasti počítačov IBM zaviedla s modelmi IBM System/360, ktorý už umožňoval vymeniť jednotlivé časti hardwaru, či modelom IBM 5150.

Šach - mat

V 70. rokoch po odchode Thomasa Watsona ml. z vedenia firmy sa riaditeľom stal Frank T. Cary. S týmto menom je spojený i nový vynález IBM. Išlo o čiarový kód a teda rôzne poskladané čiarky v obdĺžnikovom tvare so spodnou číslicovou časťou, ktoré spolu tvoria zakódovanú informáciu. Čiarový kód sa stal fenoménom a do dnešných čias nebol nahradený. Ďalším riaditeľom spoločnosti sa stal pán Opel, neskôr Akerson, či Gerstner. Práve Gerstner sa rozhodol so spoločnosťou spraviť isté radikálne opatrenia, nakoľko firma stagnovala. V roku 1995 IBM odkúpilo spoločnosť Lotus Development a Tivoli Systems. Avšak úplný návrat na výslnie spoločnosť zaznamenala až v roku 1997 kedy superpočítač Deep Blue porazil v šachovej partii svetového veľmajstra Garryho Kasparova. To vyvolalo obrovské debaty o tom, ako sa môže malý počítač priblížiť ľudskej inteligencii.

Sto rokov stará, alebo sto rokov skúsená?

V roku 2004 však IBM prekvapila azda celý svet keď sa rozhodla predať divíziu pre výrobu počítačov čínskemu výrobcovi Lenovo, čím na oplátku IBM získala 18% akcií spoločnosti Lenovo.

Spoločnosť IBM dnes sídli v meste Armonk v štáte New York a zamestnáva zhruba 425 tisíc ľudí vo viac než 200 krajinách sveta, tým nepochybne patrí k najväčším firmám na svete.

História spoločnosti IBM má i u nás svoju dlhoročnú tradíciu a začala sa písať ešte v roku 1932. Vtedy vznikla prvá pobočka IBM v Československu, pričom išlo o vôbec šiestu na európskom kontinente a prvú v regióne strednej a východnej Európy. Na Slovensku bola spoločnosť IBM založená hneď po rozpade ČSR a teda v roku 1992 a v súčasnosti sú na území Slovenska tri jej pobočky, v Bratislave, Košiciach a v Banskej Bystrici.

To za čím si IBM stojí je skutočnosť, že najhodnotnejším majetkom celej spoločnosti nie sú peniaze, hrubá sila, či suroviny. Čo si spoločnosť najviac cení sú nepochybne mozgy jej zamestnancov, pretože práve vďaka ním je spoločnosť v rade tých najúspešnejších spoločností sveta. Niet divu veď IBM posúvala hranice toho, čo si ľudia piatich generácií pod pojmom „počítač“ dokázali predstaviť.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk

Lýdia Hamarčáková
Lýdia Hamarčáková

Som človek, ktorý nemá nikdy na nič čas a aj ak ho má vždy si ho nejako rozvrhne. Popri štúdiu a priateľoch si ho rada vypĺňam písaním článkov, ktoré i mňa vždy obohatia o nové informácie. „Neškatuľkujem sa“, a preto ma zaujímajú témy z rôznych oblastí (rada prepínam): ráno politické, popoludní podnikateľské a večer spoločenské. Ako typická žena, nemám problém sa prispôsobiť v akejkoľvek situácii, a to o mne tvrdia i iní. Pri mojich aktivitách je dopingom jednoznačne káva, no i dobrá nálada a príjemní ľudia.


Generačná výmena môže biznis posunúť vpred: príkladom je prešovská textilná firma

Zakladateľ OZEX Control System zveril firmu deťom, výsledkom je rozšírenie výroby a nová značka oblečenia. Čomu vďačia za hladký priebeh nástupníctva a prečo kladú dôraz na firemnú kultúru?

Za vznikom cukrárne DELIGHTILLI stojí diagnóza zakladateľky i láska k pečeniu

Našla dieru na trhu a založila bezlepkovú cukráreň, hoci polovicu zákazníkov tvoria ľudia bez alergií. Ako sa na úspechu firmy podieľa tím Petry Illeovej a čím v čase zdražovania potešila zákazníkov?

Konkurenčná výhoda firmy Profirol: inovácie a hodnoty v biznise

Vo firme s tieniacou technikou si zakladajú na férovosti a odbornosti. Ako zakladateľ Andrej Lehota firmu vedie, aby hodnotami žila a čím sa líšia od konkurencie?

Cukráreň Floril: súdržnosť rodiny sa odráža v ich fungovaní aj zákuskoch

Z pivnice do vlastných prevádzok, kaviarní či hotelov. Ako funguje 80-členný kolektív, ktorého štvrtinu tvoria príbuzní zakladateľov a čo by im uľahčilo podnikanie?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky