Pavol Cvik - advokát, s.r.o.: Zaoberajte sa riešeniami, nie problémami

Podnikateľský príbeh advoktáta, ktorý svoju advokátsku kanceláriu považuje za obrovské privilégium robiť to, čo ho baví, pretože práve to je podľa neho naozajstným úspechom.

Spoločnosť Pavol Cvik - advokát, s.r.o. pôsobí ako advokátska kancelária so zameraním na oblasť reklamného, mediálneho, autorského, súťažného práva a práva duševného vlastníctva. Okrem týchto aktivít poskytuje poradenstvo pre národných a medzinárodných klientov v oblasti farmaceutického a zdravotníckeho práva. Spoločnosť založil v roku 2007 Pavol Cvik, ktorý v nej zároveň pôsobí ako advokát a managing director.

Skutočnou otázkou bolo, či pracovať pre niekoho alebo s niekým

Pavol už počas vysokej školy praxoval v advokátskej kancelárii. Právo je veľmi široká oblasť, no napriek tomu veľmi rýchlo zistil, čo ho baví. „Kamaráti sa mi smejú, že sa zaoberám len tým, čo sa nedá chytiť, teda od duševného vlastníctva, autorských práv, ochranných známok, až po marketingové záležitosti. Právne otázky takmer nikdy nie sú čiernobiele a práve v týchto oblastiach sú otázky ešte špecifickejšie a komplikovanejšie.“

V roku 2002 nadviazal spoluprácu s jednou z najväčších advokátskych kancelárií na Slovensku, s ktorou spolupracoval až do roku 2006, kedy založil vlastnú prax a neskôr spoločnosť. „Podnikanie je pre mňa prirodzený a nevyhnutný dôsledok toho, čo chcem robiť. Neuvažoval som spôsobom, či budem podnikať alebo nepodnikať, ale skôr, či budem pracovať pre nejakú advokátsku kanceláriu ako advokát, alebo či budem pracovať pre vlastnú kanceláriu. Rozhodovanie bolo nakoniec jednoduché, pretože som vždy chcel mať možnosť ovplyvňovať svoju prácu v čo najväčšej miere.“

Hneď po otvorení kancelárie sa zameral na získavanie nových klientov. „Odchod advokáta z advokátskej kancelárie býva citlivá téma. Mne sa s kanceláriou, v ktorej som pracoval, podarilo vzájomne veľmi korektne dohodnúť a umožnili mi niekoľkým klientom ponúknuť spoluprácu.“ Pri získavaní nových klientov sa Pavlovi osvedčila jedna zásada - udržať si existujúcich klientov spokojných. „Je to najrýchlejší spôsob, pretože ľudia sa bežne pýtajú svojich známych na odporúčania. Jeden môj známy mi raz povedal, že nie je až tak podstatné dohodnúť biznis alebo zákazku, ale rozhodujúce je urobiť ju dobre. O reklamné aktivity som sa teda nesnažil, navyše reklamu advokátov pomerne prísne reguluje zákon a stavovské predpisy.“

Udržte si spokojnosť vašich existujúcich klientov.

Pri práci s klientmi si Pavol uvedomil zásadnú vec. „Klienti za mnou nechodia, aby som im povedal, v čom je problém. Chcú vedieť, čo sa s problémom dá robiť. Z toho vyplýva potreba podnikateľa poznať potreby klienta a jeho očakávania a dokázať mu, že to, čo mu prináša alebo predáva, má pre neho prínos.“ V Pavlovom prípade je produktom konzultácia. Konzultácie s klientmi preto orientuje biznisovo a zameriava sa na spôsoby, akými sa veci podľa zákona dajú urobiť, nie ako sa nedajú a prečo sa nedajú. „Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že taký prístup si klienti veľmi vážia.“

Cenovú reláciu služieb v začiatkoch prispôsobil trhu. „Moja teória je, že za dobrú prácu sa má dobre zaplatiť. Samozrejme, vždy je potrebné zohľadňovať krivku dopytu a ponuky, ale z vlastnej skúsenosti som sa naučil, že klienti za skutočnú hodnotu zaplatia radi. Pri konzultáciách advokáta sa spravidla fakturuje čas strávený nad konzultáciou. Reálne však nad problémom strávim viac času, ako je fakturované. Čas strávený neustálym rozmýšľaním nad riešením sa totiž vyčísluje ťažko.“

Na začiatku si Pavol prenajal jednu miestnosť vo väčších priestoroch, o ktoré sa delil so známou advokátkou. Vo svojej advokátskej kancelárii vtedy pracoval iba sám. „Chodil som na poštu, vystavoval faktúry, robil som kompletne všetko. Nerozlišoval som však prácu od voľného času, pretože ma to bavilo.“ Dom, v ktorom mali prenajaté priestory, majiteľ predal a Pavol sa musel presťahovať - do rodinného domu, ktorý si však už vzhľadom na rozrastajúce sa kancelárie prenajali celý. „Moja známa sa venovala inej oblasti práva ako ja a koexistencia nám fungovala veľmi dobre, tak sme si aj ďalší priestor prenajali spoločne.“

Dvojslovná definícia velenia: „Za mnou!“

Podnikanie sa rozbehlo veľmi rýchlo a v roku 2008 prijal Pavol prvého spolupracovníka na pozíciu koncipienta. „Od začiatku som sa snažil spolupracovníkom nerobiť to, čo sa mne samému v zamestnaní alebo pri spolupráci s niekým iným nepáčilo. Ľudia, s ktorými mám česť pracovať, pre mňa nie sú stroje, ktoré niekam posadím, dám im prácu a na druhý deň ich presuniem a dám im robiť niečo iné. Vždy sa pýtam na ich názor a snažím sa im aktívne materiálne aj inak prejavovať, že si vážim spoluprácu s nimi. Dôležité je, aby sa na mieste, kde trávia tak veľa času, cítili dobre. Aby mali pocit, že tam patria.“

Aj Pavol, ako takmer každý podnikateľ, musel na začiatku správnych ľudí hľadať a vyskúšať niekoľko pokusov. „Kolegyňa, ktorú som prijal ako prvú, sa po krátkej dobre rozhodla pre návrat domov, mimo Bratislavy. Kolega, ktorého som prijal po nej, sa napokon rozhodol, že sa chce venovať práci v úplne inom odvetví. Práve on mi však odporučil za koncipienta svojho kamaráta a ten je v tíme stále, dnes už ako advokát.“ Odvtedy sa Pavlov tím neustále rozrastá a ľudia v ňom ostávajú. „Podnikateľ by si všetkým, čo chce od svojich ľudí, mal najskôr prejsť sám. Podstatné však je zachovať si človečenstvo. Dochádzku zamestnancov neriešim, pretože im buď veríte, alebo nie. Nemám dôvod ich kontrolovať pokiaľ fungujú podstatné veci a všetko je urobené dobre a načas.“

Medzi najťažšie rozhodnutia v Pavlovom podnikaní patrí výber zákaziek. „Rozhodovanie o zákazkách, ktoré podnikateľ napokon nezoberie, je vo všeobecnosti ťažké, či už ide o projekt zásadne mimo špecializácie, alebo o konflikt záujmov. Raz som napríklad neprijal potenciálne dlhodobého klienta, ktorý mal požiadavku, aby som napadol konanie iného subjektu. Ten subjekt však bol neoficiálnym spôsobom prepojený s mojím existujúcim klientom, s ktorým mali vzájomne dobré vzťahy. Právne v tom konflikt záujmov nebol, ale zákazku som i tak nezobral.“

Podnikanie advokáta je úzko viazané na teritórium a jeho meno

Jedným zo špecifík Pavlovho povolania je úzka závislosť úspechu kancelárie od jeho osobnosti a dobrého mena. „Byť iba majiteľom advokátskej kancelárie a sám aktívne nepôsobiť ako advokát by bolo veľmi ťažké. Podnikanie advokáta je jedným z biznisov, ktorý je úzko viazaný na podnikateľa, pretože záleží na dôvere a presne ako som povedal, umenie nie je dohodnúť zákazku, ale urobiť ju dobre. Keď advokát získava klientov na základe svojho mena a dá prácu urobiť spolupracovníkovi v kancelárii, je nevyhnutné, aby ju spolupracovník urobil dobre. Ak by bol výsledok rozpačitý, malo by to nedobré dopady na kanceláriu i advokáta.

V budúcnosti sa bude treba viac sústrediť na riadenie kancelárie. Rozrastajúci sa tím si už vyžaduje pomerne dosť manažérskej práce. Zatiaľ však ostávam aj ako výkonný človek. Stále ma to veľmi baví a to je dobre. Dôležité pre budúcnosť kancelárie je vychovať si ľudí, ktorí s ňou vyrastú, budú jej dlhoročnými partnermi, preberú časť práce a už svojím vlastným menom budú garantovať výsledok. Klienti za nimi pôjdu.“

Pavlovou víziou a cieľom, ktorý už napĺňa, je byť riešiteľom špeciálnych vecí, s ktorými si len málokto vie rady. „Nemám v úmysle a ani sa nesnažím o vybudovanie veľkej advokátskej kancelárie, ktorá by poskytovala rozsiahly full servis. Chcem, aby za mnou chodili klienti s naozaj špecifickými problémami, s ktorými mi veria, že ich dokážem vyriešiť. Mojím cieľom teda nie je robiť veľké nábory klientov, ale špecializácia a odbornosť.“ Dodáva, že v posledných rokoch to vyzerá, akoby stále viac a viac ľudí potrebovalo zázračné riešenie, pretože objem práce mu našťastie neustále narastá. „Veľa práce ma prirodzene teší, ale s tým sa vynára potreba riešiť priestorové obmedzenia. Už niekoľko týždňov riešime, kam koho posadiť a stále hľadáme ten správny spôsob.“

Článok pokračuje pod reklamou

Každý sme nejaký, každého baví niečo iné a každý môže robiť to, čo ho baví

Vzdelávaniu Pavol venuje mnoho času, no stále je to menej, ako by podľa vlastných slov chcel. „Mal by som čítať veľa odbornej literatúry, ale nečítam ju neustále. Čítam ju vtedy, keď ju potrebujem, nie do zásoby. Nevyhováram sa na nedostatok času, skôr mám niekedy pocit, že prečítať si niečo, čo ma baví a zaujíma, mi aj z pracovného hľadiska dá viac ako čítať odbornú literatúru do zásoby. Predovšetkým sa snažím aktívne sledovať svet. Vnímať svoje okolie, čo sa mení, ako sa vyvíja. Nevyhnutné je samozrejme mať prehľad vo vývoji legislatívy. Nielen v zmysle ako sa zákony menia, ale aj ako sa na zmeny ľudia pozerajú a ako ich vnímajú.“

Práca je pre Pavla zároveň záľubou a svedčí o tom aj jeho časový manažment. „Zvyčajne si už v nedeľu popoludní na dve hodiny sadnem za počítač a rozbehnem si týždeň. V pondelok ráno už začínam konkrétnymi vecami. Nedeľa mi navyše poskytuje pokoj na premýšľanie.“

Treba sa len snažiť a všetko je možné.

Mladým a začínajúcim podnikateľom radí: „Najjednoduchšie, najlepšie a najrýchlejšie je robiť to, čo vás baví. Keď sa zamyslíte nad obrovskými medializovanými úspechmi, nezriedka sú znásobené marketingom. Vnútornú pohodu a radosť v skutočnosti prináša podnikanie zo záľuby. Je úplne jedno, či je to kníhkupectvo, ktoré získa desiatky cien za architektúru, alebo pekáreň, ktorá pečie fenomenálne koláče. Spoločným znakom je, že títo ľudia milujú to, čo robia. Ak môžete robiť niečo, čo vás nebaví a zarobiť tým veľa peňazí, alebo môžete robiť niečo, čo vás teší a zarobiť tým veľa peňazí, čo si vyberiete?

Začnite teda s tým, čo vás baví, ak by vás to však prestalo baviť, nemá zmysel pokračovať v tom zo zotrvačnosti. Úspech nie je úmerný veľkosti podnikania. Z vlastnej skúsenosti nevidím až taký veľký rozdiel medzi veľkými podnikateľmi a bežnými podnikateľmi. Rozdiel vnímam najmä v tom, koľko núl majú čísla, o ktorých uvažujú. Niekto uvažuje o jednom zamestnancovi, niekto o sto, niekto o jednom aute, niekto o flotile áut. Ale problémy, ktoré títo podnikatelia riešia, sú väčšinou podobné. Nedávam to samozrejme na jednu úroveň, ale podstata tých vecí je vcelku rovnaká. Či má totiž podnikateľ tridsať, päťdesiat alebo stočlenný tím ľudí, stále rieši tie isté veci. Len ich vykonáva s ďalšími medzistupňami, napríklad manažérmi, ktorých tam logicky musí mať, lebo inak by bolo nemožné podnikanie uriadiť. A keď podniká v Bratislave a v Berlíne a v New Yorku, opäť to rieši nejakým násobkom medzičlánkov. Je super, že to takto ide, pretože svet je dnes krásne malý. No v akomkoľvek podnikaní alebo zamestnaní by ste nemali chodiť do práce s nechuťou, pretože to nie je príjemný život. Úspechom je robiť to, čo vás baví.“

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Generačná výmena môže biznis posunúť vpred: príkladom je prešovská textilná firma

Zakladateľ OZEX Control System zveril firmu deťom, výsledkom je rozšírenie výroby a nová značka oblečenia. Čomu vďačia za hladký priebeh nástupníctva a prečo kladú dôraz na firemnú kultúru?

Za vznikom cukrárne DELIGHTILLI stojí diagnóza zakladateľky i láska k pečeniu

Našla dieru na trhu a založila bezlepkovú cukráreň, hoci polovicu zákazníkov tvoria ľudia bez alergií. Ako sa na úspechu firmy podieľa tím Petry Illeovej a čím v čase zdražovania potešila zákazníkov?

Konkurenčná výhoda firmy Profirol: inovácie a hodnoty v biznise

Vo firme s tieniacou technikou si zakladajú na férovosti a odbornosti. Ako zakladateľ Andrej Lehota firmu vedie, aby hodnotami žila a čím sa líšia od konkurencie?

Cukráreň Floril: súdržnosť rodiny sa odráža v ich fungovaní aj zákuskoch

Z pivnice do vlastných prevádzok, kaviarní či hotelov. Ako funguje 80-členný kolektív, ktorého štvrtinu tvoria príbuzní zakladateľov a čo by im uľahčilo podnikanie?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky