Proces žiadania a schvaľovania úveru

Redakcia Podnikajte.sk | 30.01.2010
Proces žiadania a schvaľovania úveru

V prípade, že ste sa rozhodli, že niektorá z foriem úverového financovania je pre vaše podnikanie najdostupnejšia, resp. najlepšia voľba, pripravte sa na proces jednania o úvere, ktorý nezriedka trvá aj dva mesiace v závislosti od povahy situácie, vašich očakávaní a pripravenosti spĺňať podmienky, ktoré na vás banka bude klásť. Proces možno rozdeliť do niekoľkých fáz:

1. Skúmanie žiadosti o poskytnutie úveru

Klient uchádzajúci sa o úver sa musí obrátiť na banku so žiadosťou o jeho poskytnutie. Písomná žiadosť o úver tvorí základ pre:

  • preverenie úveru vhodnosti príjemcu úveru - t. j. spôsobilosti klienta uzatvárať právoplatné úverové obchody, teda sa voči banke právne účinným spôsobom zaviazať. (Napr. u fyzických osôb vzniká s plnoletosťou. U právnických osôb súvisí predovšetkým so samotným vznikom právnickej osoby a oprávnenosťou stanovených pracovníkov firmy k jej zastupovaniu a uzatváraniu zmlúv; klient musí predložiť doklad o zápise v obchodnom registri, živnostenské oprávnenie a pod.),
  • preverenie úveru schopnosti príjemcu úveru - t. j. schopnosti klienta splniť záväzky z úverového vzťahu (uhradiť úroky a splátky úveru podľa podmienok stanovených v úverovej zmluve),
  • uzavretie zmluvy o úver,
  • uzavretie zmlúv o zaistení úveru.

Prvá fáza jednaní o úvere sa obvykle začína ústnym prejednávaním za účelom oboznámenia banky o Vašich zámeroch, pričom predmetom jednania je vymedzenie základných parametrov úveru:

  • výška úveru,
  • predpokladané splatnosti úveru,
  • účel úveru,
  • ponúkaných a požadovaných záruk a
  • druhu úveru.

Písomná žiadosť o poskytnutie úveru obvykle obsahuje:

  • údaje o klientovi,
  • požadovaný druh úveru,
  • čiastku a menu úveru,
  • dobu splatnosti,
  • spôsob splácania úveru,
  • spôsob zaistenia úveru,
  • účel použitia,
  • podnikateľský zámer,
  • údaje o finančnej situácii klienta,
  • údaje o čerpaných úveroch a obchodných spojeniach k iným bankám.

2. Jednanie o zaistení úveru

Zmyslom zaistenia úveru požadovaného bankami je zamedziť stratám v prípade platobnej neschopnosti klienta. Zaistenie (záruka) úveru umožňuje bankám uplatniť nároky voči dlžníkovi alebo tretej osobe a dosiahnuť náhradu úverovej alebo úrokovej pohľadávky.

Pri posudzovaní zaistenia úveru musia banky zvažovať nasledujúce skutočnosti:

  • súdnu vymáhateľnosť práva banky k predmetu zaistenia,
  • objektivitu ocenenia predmetu zaistenia, to znamená posúdiť:

- vhodnosť druhu zaistenia,
- odborné ocenenie hodnoty prijatého zaistenia,
- odborné ocenenie pravosti predmetu zástavy,
- stanovenie likvidačnej hodnoty,
- odhad nákladov spojených s realizáciou zaistení v prípade núteného predaja;

  • likviditu zaistenia – rýchlosť speňažiteľnosti záruky,
  • stabilitu hodnoty predmetu zaistenia – napr. u akcií môže byť veľmi premenlivá,
  • možnosť kontroly prostredníctvom riadnej dokumentácie a bezpečného uloženia predmetu zaistenia.

K zaisteniu úveru je najčastejšie používané:

  • Ručenie - ručiteľom sa stáva ten, kto veriteľovi prehlási, že ho uspokojí, ak tak neučiní dlžník sám. Prehlásenie ručiteľa musí mať písomnú formu a podpis ručiteľa musí byť v zmysle zákona úradne overený. Ručiteľov môže byť i viac, pričom každý z nich ručí za záväzok vo výške uvedenej v Prehlásení ručiteľa. V prípade zaistenia úveru formou ručenia banka overuje nielen úveru schopnosť žiadateľa o úver, ale i kvalitu ručiteľa. Zaistenie úveru formou ručenia je bankami prijímané skôr výnimočne, v prípadoch krátkodobých a nízkych úverov.
  • Prijatá banková záruka vystavená inou než daný úver poskytujúcou bankou - Prijatá banková záruka je zvláštna forma ručenia, ktorá vzniká písomným prehlásením ručiacej banky v záručnej listine, že uspokojí veriteľa (banku) do výšky určitej peňažnej čiastky podľa obsahu záručnej listiny, ak tretia osoba (dlžník) nesplní určitý záväzok alebo budú splnené iné podmienky stanovené v záručnej listine pre plnenie. Banková záruka je veľmi kvalitný zaisťovací prostriedok.
  • Avalovaná zmenka - avalom sa označuje zmenkové ručenie. Prostredníctvom podpisu na zmenke ručí zmenkový ručiteľ solidárne za záväzky zmenkového dlžníka. Zmenkový ručiteľ napíše pri svojom podpise slovo „per Aval“ (alebo „avalované“) a musí na zmenke udať za čie záväzky chce ručiť („per Aval firma X“). tým vzniká zmenkové ručenie.
  • Záložné právo k nehnuteľnej veci - vzniká na základe zmluvy medzi veriteľom (bankou) a žiadateľom o úver vložením záložného práva do katastra nehnuteľností. Banka musí preveriť či nehnuteľnosť (pozemok, budova), ktorá má byť zastavená v jeho prospech, nie je zaťažená iným zástavným právom alebo či sa na ňu neviažu vecné bremená, ktoré by mohli obmedziť alebo znemožniť realizácii zástavy. Kvalita takejto zástavy môže byť sporná, nakoľko môže závisieť napr. na momentálnom stave trhu s nehnuteľnosťami. V prípade že dôjde k znehodnoteniu záruky, može banka požadovať dodatočné zaistenie úveru.
  • Záložné právo k hnuteľnej veci - vzniká na základe zmluvy k hnuteľnej veci medzi veriteľom (bankou) a žiadateľom o úver (môže byť aj iná právnická či fyzická osoba než je žiadateľ o úver), a zároveň odovzdaním veci veriteľovi alebo odovzdaním veci inej osobe formou zmluvného ujednania alebo vyznačením vzniku záložného práva v listine, ktorá osvedčuje vlastníctvo žiadateľa o úver k predmetu záložného práva a ktorá je nevyhnutná k nakladaniu s vecou.
  • Záložné právo k pohľadávke - Vzniká na základe zmluvy medzi veriteľom – bankou a dlžníkom. Pri záložnom práve k pohľadávke je dotknutý i dlžník, ktorý musí byť o vzniku záložného práva k pohľadávke bankou písomne vyrozumený.
  • Záložné k cenným papierom - Záložné právo k cenným papierom sa riadi zákonom o cenných papieroch a ustanoveniami NBS. Záložné právo k cenným papierom je síce veľmi likvidné (ľahko a rýchlo speňažiteľné), banky však z dôvodu opatrnosti pred prepadom kurzu neakceptujú na účely zaistenia úveru viac ako 50 až 60 % hodnoty cenných papierov.

3. Voľba spôsobu splácania úveru

Existujú rôzne možnosti splácania, ktoré závisia najmä od druhu úveru a účelu jeho použitia. Úver môže byť splácaný jedno rázovou splátkou, prípadne v niekoľkých pravidelných či nepravidelných splátkach. V úverovej zmluve takisto možno dohodnúť odklad splatnosti prvej splátky o určité obdobie a podobne.

Z hľadiska úroku a splátky rozlišujeme:

  • bežné splácanie – splátky úveru (istiny) a splátky úroku sú vyčíslene zvlášť, splácať sa môžu buď samostatne alebo dohromady a výška úrokov sa vždy mení alebo je závislá na zostatku úveru v zúčtovacom období,
  • anuitné splácanie – v splátke je zahrnutý súčasne úrok i úmor úveru (splátka istiny), pričom celková splátka je stále v rovnakej výške.

4. Uzavretie úverovej zmluvy

Na základe prevedených analýz úveru schopnosti a úveru vhodnosti klienta, posúdení záruk, zváženia spôsobu splácania úveru a stanovenia ceny úveru vypracujú pracovníci banky návrh na poskytnutie úveru, ktorý je predkladaný k posúdeniu úverovému výboru alebo úverovej komisii príslušnej pobočky alebo centrály banky. Po kladnom posúdení úverového návrhu banka klientovi predkladá návrh úverovej zmluvy v zmysle obchodného zákonníka.


5. Kontrola plnenia úverových podmienok

Akonáhle banka úver poskytne, uskutočňuje v stanovených termínoch kontrolu plnenia úverových podmienok, pričom sa sústreďuje predovšetkým na:

  • schopnosť klienta dosiahnuť svoje peňažné záväzky (t. j. či splátky úverov a úrokov sú realizované v stanovených termínoch),
  • účelové použitie úveru,
  • celkovú finančnú situáciu klienta na základe predkladaných účtovných a štatistických výkazov, prípadne ďalších vyžiadaných podkladov a hlásení,
  • plnenie ďalších podmienok stanovených bankou pri poskytnutí úveru.

 

Prečítajte si tiež článok Obstaranie hnuteľného majetku na úver.

Komentáre k článku